Analýza zubov Homo naledi naznačuje nečakaný obraz: všetky známe kostry z juhoafrickej jaskyne môžu patriť samiciam

Analýza starobylých bielkovín zo zubnej skloviny ukázala, že všetkých 20 skúmaných jedincov Homo naledi z jaskynného systému Rising Star v Južnej Afrike nenieslo mužský marker AMELY. Ak sa tento výsledok potvrdí, znamenalo by to, že všetky doteraz známe kostry tohto záhadného ľudského príbuzného patria samiciam, hoci časť z nich vedci pôvodne považovali za samcov.

Medzinárodný tím skúmal zuby približne 300-tisíc rokov starých jedincov pomocou proteomickej analýzy. Ide o metódu, ktorá z fosílií získava genetickú informáciu nepriamo cez staré bielkoviny. V tomto prípade sa výskumníci zamerali na gény amelogenínu, teda AMELX a AMELY, ktoré súvisia so zubnou sklovinou a môžu pomôcť rozlíšiť biologické pohlavie. AMELX sa vyskytuje u samcov aj samíc, kým AMELY len u biologických samcov. V analyzovaných vzorkách sa objavil AMELX, ale nie AMELY.

To je v paleoantropológii mimoriadne nezvyčajný výsledok. Podľa autorov nejde o jav, ktorý by mal jasnú paralelu v známych pravekých pohrebiskách ľudí ani v súboroch kostier neľudských primátov. Výsledok zároveň zapadá do dlhodobej debaty o tom, čo vlastne jaskynné nálezy Homo naledi predstavujú. Tím okolo projektu Rising Star už skôr navrhol, že tento druh mohol v jaskyni používať oheň a že tam možno zámerne ukladal svojich mŕtvych. Práve zistenie, že známe kostry môžu patriť len samiciam, by takúto interpretáciu mohlo podporiť, no samo osebe ju nedokazuje.

Homo naledi patrí medzi najneobvyklejšie známe druhy ľudských príbuzných. Mal malý mozog a hornú časť tela pripomínajúcu staršie australopitéky, no tvár, ruky a dolné končatiny boli v niektorých črtách bližšie človeku. Od objavu v roku 2013 vedie výskum Lee Berger v rámci projektu Rising Star. Práve z tohto náleziska pochádza takmer dve desiatky kostier, na ktorých vedci postavili doterajší opis druhu.

Nový výsledok mení najmä to, ako vedci čítajú rozdiely medzi jednotlivými kostrami. Keď Berger a kolegovia v roku 2015 druh opísali, predpokladali, že vo vzorke sú samce aj samice, a to aj podľa rozdielov vo veľkosti kostier. Tak bol napríklad jedinec DH1 z komory Dinaledi označený za hlavného reprezentanta druhu a pôvodne sa pokladal za samca. Medzi jedincami, ktorých nová analýza zaradila medzi samice, sú aj takmer kompletné kostry Neo a DH1.

Už štúdia z roku 2024 upozornila, že variabilita zubov Homo naledi je nezvyčajne nízka a nevylučuje možnosť, že vzorka obsahuje málo jedincov jedného pohlavia alebo vôbec žiadnych. Nová práca podľa hlavnej autorky Palesy Madupe pomáha vysvetliť, prečo sa pri tomto druhu dlhodobo nedarilo nájsť výraznejšie rozdiely, ktoré by sa dali ľahko pripísať pohlaviu. Ak totiž súbor naozaj tvoria len samice, takéto rozdiely by logicky chýbali alebo by boli slabšie.

Vedci však zároveň zdôrazňujú, že výsledok treba čítať opatrne. Absencia AMELY ešte automaticky neznamená, že v súbore určite nie sú samce. Jednou z možností je zriedkavé vymazanie génu AMELY, ktoré sa občas vyskytuje aj u dnešných ľudí a bolo zaznamenané aj u jedného neandertálskeho samca. Ak by Homo naledi v tejto populácii tento gén nemal, proteínové profily samcov by vyzerali rovnako ako u samíc. Podľa spoluautora Enrica Cappelliniho je však veľmi nepravdepodobné, že by to platilo pre polovicu z 20 skúmaných jedincov alebo pre celú populáciu.

Aj preto zostávajú v hre dva hlavné scenáre. Buď v jaskynnom systéme Rising Star skutočne chýbajú samce Homo naledi, alebo tento druh, prípadne konkrétna skupina, niesol systematickú odchýlku v géne AMELY. Obe možnosti by mali výrazné dôsledky pre výklad biológie aj evolúcie tohto druhu. Zatiaľ však odborníci hovoria skôr o prekvapivom a otvorenom výsledku než o uzavretom závere.

Druhé zaujímavé zistenie zo štúdie sa týka genetického variantu, ktorý Homo naledi zdieľa s druhom Paranthropus robustus. Ten žil v Južnej Afrike približne pred 1 až 2 miliónmi rokov a mal veľmi robustnú tvár aj zuby. Spoločný variant súvisí s tvorbou kolagénu a odlišuje sa od génov známych u moderných ľudí, neandertálcov a denisovanov. Čo presne tento súvis znamená, dnes nie je jasné. Nie je isté ani to, či sa Homo naledi a P. robustus v rovnakom regióne časovo prekrývali, alebo či medzi nimi mohol existovať vzťah predok–potomok.

Praktický význam štúdie je širší než samotná otázka pohlavia Homo naledi. Výskum ukazuje, že proteomickú analýzu možno použiť aj na pleistocénne fosílie z Afriky a navyše len s minimálnym zásahom do cenných nálezov. To môže otvoriť novú cestu k skúmaniu rozdielov medzi pohlaviami u vyhynutých hominínov aj ďalších živočíchov bez viditeľného poškodenia fosílií.

Ak sa súčasný výklad potvrdí, nemení to automaticky základný opis druhu Homo naledi. Ako upozornil Berger, zmenilo sa predovšetkým to, že vedci zatiaľ zrejme nevideli samca. Keď sa v budúcnosti podarí nájsť jasne mužského jedinca, opis druhu bude treba rozšíriť o jeho znaky a lepšie vysvetliť rozsah variability. Dovtedy ostáva Homo naledi druhom, ktorý pri každom novom výskume skôr pridáva otázky, než by ich definitívne uzatváral.

Čo vlastne ukázala analýza zubov

Základ štúdie tvorila analýza 20 zubov Homo naledi.

Namiesto starovekej DNA vedci pracovali s bielkovinami zachovanými v zubnej sklovine. Práve sklovina patrí medzi najodolnejšie tkanivá v tele, takže si môže uchovať použiteľné molekulárne stopy aj veľmi dlho. V tomto prípade hľadali najmä proteínové signály spojené s génmi AMELX a AMELY.

Výsledok bol jednoduchý, ale interpretačne náročný: vo vzorke sa objavil AMELX, no nenašiel sa AMELY. To naznačuje, že všetci skúmaní jedinci boli biologické samice. Dôležité však je, že ide o záver založený na tom, čo sa podarilo zachytiť v konkrétnych vzorkách. Aj odborníci, ktorí sa na štúdii nepodieľali, upozorňujú, že nedetekovanie AMELY nie je to isté ako definitívny dôkaz jeho úplnej neprítomnosti.

Prečo je Homo naledi pre vedu taký nezvyčajný

Homo naledi priťahuje pozornosť už od svojho pomenovania, pretože spája znaky, ktoré sa neukladajú do jednoduchej evolučnej schémy.

Niektoré časti tela pôsobia starobylejšie, iné prekvapivo moderne. Aj preto sa tento druh často objavuje v diskusiách o tom, ako pestrý bol rod Homo a aké rozmanité správanie mohli naši príbuzní vykazovať.

K nejasnostiam prispieva aj to, že druh poznáme z jediného náleziska. To znamená, že vedci pracujú s cenným, ale zároveň obmedzeným súborom dôkazov. Každé nové zistenie preto môže výrazne meniť obraz druhu, no zároveň sa ťažšie overuje porovnaním s inými lokalitami.

Ako by to mohlo súvisieť s ukladaním mŕtvych

Autori štúdie pripúšťajú, že čisto ženské zloženie nálezov by mohlo súvisieť s výberom, koho skupina po smrti uložila do jaskyne.

V širšom antropologickom kontexte sú známe ľudské spoločnosti, ktoré mali pohrebné zvyky viazané na pohlavie alebo spoločenskú rolu. Samotná existencia takýchto zvykov však ešte neznamená, že to isté platilo aj pre Homo naledi.

Práve tu je dôležité rozlíšiť medzi možnou interpretáciou a dôkazom. Štúdia môže posilniť predstavu, že jaskyňa nebola miestom náhodného hromadenia tiel, ale neuzatvára spor o tom, či Homo naledi svojich mŕtvych vedome pochovával. Táto otázka zostáva kontroverzná a bude závisieť od ďalších nálezov aj od toho, ako presvedčivo sa podarí vylúčiť alternatívne vysvetlenia.

Čo znamená spoločný genetický variant s Paranthropus robustus

Druhá línia štúdie ukázala, že Homo naledi zdieľa jeden genetický variant s Paranthropus robustus.

Ide o zistenie z oblasti paleoproteomiky, ktorá sa len postupne rozvíja, najmä pri afrických fosíliách. Všeobecne platí, že čím menej porovnávacích dát majú vedci k dispozícii, tým opatrnejšie treba pristupovať k širším evolučným záverom.

V tejto chvíli preto nemožno povedať, či spoločný variant odráža bližší príbuzenský vzťah, dávnejší spoločný pôvod, alebo len zatiaľ nejasnú časť širšej variability medzi hominínmi v Afrike. Práve preto odborníci upozorňujú, že kľúčové údaje ešte chýbajú napríklad pri Homo erectus a Australopithecus africanus. Bez nich sa Homo naledi len ťažko presne umiestňuje do evolučného obrazu.

Čo zostáva nejasné a čo bude nasledovať

Najväčšou otvorenou otázkou zostáva, či v súbore naozaj chýbajú samce, alebo či výsledok skresľuje neobvyklá genetická vlastnosť spojená s AMELY.

Odpoveď si vyžiada ďalšie vzorky, ďalšie porovnania a pravdepodobne aj nové analýzy iných afrických hominínov. Kým takýto širší súbor nevznikne, bude každé vysvetlenie predbežné.

Význam štúdie však nekončí pri Homo naledi. Ukazuje, že minimálne deštruktívna proteomika môže zásadne rozšíriť možnosti výskumu fosílií, ktoré sú príliš vzácne na agresívnejšie odbery. V budúcnosti by tak mohla pomôcť nielen pri určovaní pohlavia, ale aj pri presnejšom mapovaní príbuzenských vzťahov medzi vyhynutými ľudskými druhmi.

---

Zdroj: Live Science Archaeology

Pôvodný článok: https://www.livescience.com/archaeology/human-evolution/a-weird-result-from-an-already-weird-hominin-archaeologists-discover-all-homo-naledi-skeletons-found-in-south-african-cave-are-female

---