Dokážu predikčné trhy odhadnúť vývoj vedy? Odborníci hovoria skôr o doplnku než náhrade
Platformy ako Polymarket a Kalshi čoraz častejšie ponúkajú stávky na vedecké témy od šírenia chorôb po klimatickú zmenu či kvantové počítače. Výskumníci však upozorňujú, že hoci takéto predikčné trhy môžu zachytiť náladu verejnosti a niekedy sa trafia prekvapivo dobre, pri zložitých vedeckých otázkach nenahrádzajú odborné modely, recenzné konanie ani úsudok špecialistov.
Can Polymarket predict the progress of science, or are subject-experts better?
Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01688-1
Predikčný trh funguje tak, že používatelia kupujú a predávajú podiely viazané na budúci výsledok. Cena nevzniká rozhodnutím expertov ani prevádzkovateľa platformy, ale podľa dopytu. V praxi teda vyjadruje kolektívny odhad pravdepodobnosti, že sa daná udalosť stane.
Práve na tom stojí predstava takzvanej múdrosti davu: veľká skupina ľudí môže niekedy vytvoriť presnejšiu predpoveď než jednotliví odborníci. Polymarket na svojom webe tvrdí, že ekonomická motivácia tlačí ceny k realistickejším odhadom, keď sa do trhu zapájajú lepšie informovaní účastníci. Výskum už ukázal, že pri niektorých politických voľbách dokážu predikčné trhy prekonať iné metódy predpovedania.
Pri vede je však situácia menej jednoznačná. Richard Borghesi z University of South Florida, ktorý sa venuje financiám a predikčným trhom, ich označuje za potenciálne užitočný doplnok pri odhadoch. Podľa neho môžu pomôcť ukázať, ako verejnosť prijíma vedecké informácie. Zároveň ale nie sú náhradou za modelovanie, peer review ani odborný úsudok, najmä ak ľudia obchodujúci na trhu nemajú špecializované znalosti o danej téme.
S tým súvisí aj ďalší problém: rastú obavy z manipulácie trhu a zneužitia interných informácií na platformách Polymarket a Kalshi. Nature pripomína prípad z minulého októbra, keď nórske úrady dohliadajúce na Nobelovu cenu za mier preverovali náhly nárast stávok na venezuelskú opozičnú líderku Mariu Corinu Machado len niekoľko hodín pred udelením ceny.
Pochybnosti odborníkov sú zreteľné najmä pri predpovedaní epidémií. Keď sa začiatkom mája objavila správa o hantavíruse na výletnej lodi, jeden trh na Polymarkete odhadoval 19-percentnú pravdepodobnosť, že Svetová zdravotnícka organizácia tento rok vyhlási pandémiu hantavírusu. Po počiatočnom šoku tento odhad klesol a v čase vydania článku bol na úrovni 5 %, pričom zobchodovaný objem dosiahol približne 14 miliónov dolárov. Podobný trh na Kalshi pripisuje 7-percentnú šancu tomu, že WHO v roku 2026 označí ohnisko hantavírusu za mimoriadnu udalosť v oblasti verejného zdravia medzinárodného významu.
Používatelia týchto trhov síce sledujú aj vedecké podklady — v diskusiách odkazujú na aktualizácie WHO či počty prípadov — no epidemiológovia pracujú inak. Pri odhadoch šírenia chorôb používajú matematické modely a viacero dátových zdrojov vrátane nemocničného dohľadu, genomických údajov či dokonca neprítomnosti žiakov v školách.
Vaithi Arumugaswami z University of California, Los Angeles pripomína, že presnú pravdepodobnosť pandémie je ťažké vyjadriť aj pre expertov. Dodáva však, že šanca na globálne rozšírenie hantavírusu je „veľmi, veľmi nízka“. Odhady US Centers for Disease Control and Prevention hovoria, že riziko pre verejnosť v USA je extrémne nízke, a WHO uvádza, že prenos medzi ľuďmi je nezvyčajný.
Praktický význam je preto pomerne jasný: číslo na predikčnom trhu nemusí hovoriť len o tom, čo je vedecky pravdepodobné, ale aj o tom, čoho sa ľudia obávajú. Epidemiológ Bill Hanage z Harvard University upozorňuje, že obchodovanie môže odrážať úzkosť okolo pandémií, ktorá po skúsenosti s COVID-19 zostáva výrazná. V tomto zmysle stávky podľa neho prezrádzajú aj to, ako verejnosť situáciu vníma.
Pri iných témach môže byť obraz o niečo presnejší. Klimatológ Zeke Hausfather z Berkeley Earth hovorí, že niektoré stávky na klimatickú zmenu sú „pomerne v súlade“ s odhadmi odborníkov. Ani to však ešte neznamená, že trh ako celok dokáže spoľahlivo nahradiť vedecké hodnotenie naprieč rôznymi odbormi.
Ako predikčné trhy vlastne fungujú
Predikčný trh je v zásade mechanizmus na obchodovanie s pravdepodobnosťou. Účastníci kupujú podiely na to, či sa určitá udalosť stane alebo nestane, a cena sa mení podľa toho, koľko ľudí chce staviť na jeden alebo druhý výsledok. Čím viac obchodníkov verí v určitý scenár, tým vyššie sa jeho cena spravidla dostáva.
Snímka zobrazuje: Prediction markets such as Kalshi allow users to speculate on the outcomes of real-world events using cryptocurrency. Credit: Michael Nagle/Bloomberg.
Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01688-1
V ideálnom prípade sa tak na jednom mieste stretávajú rôzne informácie, odhady a očakávania. Zástancovia tohto modelu tvrdia, že finančná motivácia odmeňuje tých, ktorí majú lepšie informácie alebo presnejší úsudok. Kritici však pripomínajú, že tento princíp funguje len dovtedy, kým účastníci skutočne rozumejú predmetu stávky a trh nie je deformovaný emóciami, malým počtom hráčov alebo manipuláciou.
Prečo je veda pre trhy ťažší terč než politika
Pri politických voľbách bývajú pravidlá hry pomerne jasné: výsledok je konkrétny, termín známy a priebežne pribúdajú prieskumy či verejné signály. Vo vede sú otázky často zložitejšie. Už samotná formulácia toho, čo presne sa má stať a ako sa to bude vyhodnocovať, môže byť sporná.
Navyše veľká časť vedeckých tém závisí od špecializovaných dát, technických modelov a odborného výkladu. To platí pri infekčných chorobách, klíme aj kvantových technológiách. V takom prostredí sa trh môže ľahko odchýliť od toho, čo považujú za pravdepodobné ľudia, ktorí sa téme venujú profesionálne.
Čo ukazujú stávky na hantavírus
Príklad s hantavírusom dobre ukazuje rozdiel medzi trhovou náladou a odborným hodnotením rizika. Po správe o výskyte vírusu na výletnej lodi vyskočila na Polymarkete pravdepodobnosť vyhlásenia pandémie, no neskôr výrazne klesla. Samotný pohyb cien naznačuje, ako silno môžu trhy reagovať na prvotnú správu a až následne ju korigovať.
Odborníci pritom posudzujú podobné situácie cez širší súbor ukazovateľov. Nejde len o jednu mediálne výraznú udalosť, ale o spôsob prenosu, dostupné epidemiologické dáta a signály o tom, či sa nákaza šíri medzi ľuďmi. Práve preto môže byť trhová cena užitočná ako obraz okamžitej verejnej reakcie, no nie ako samostatný vedecký záver.
Kde môžu byť tieto trhy užitočné
Aj skeptickejší výskumníci nepristupujú k predikčným trhom úplne odmietavo. Ako naznačuje Nature, môžu mať hodnotu ako doplnkový nástroj. Môžu ukázať, ktoré témy verejnosť považuje za rizikové, kde rastie neistota a ako sa mení kolektívne očakávanie po nových správach.
To môže byť užitočné napríklad pri komunikácii vedy alebo pri sledovaní toho, ako sa odborné informácie dostávajú mimo úzky kruh špecialistov. Takýto signál však treba čítať opatrne. Trh nehovorí len o realite samotnej, ale aj o tom, ako ju ľudia chápu, preceňujú alebo sa jej obávajú.
Čo zostáva otvorené a čo bude dôležité sledovať
Otvorenou otázkou zostáva, v ktorých oblastiach dokážu predikčné trhy prinášať konzistentne užitočné odhady a kde skôr vytvárajú šum. Zdroj naznačuje, že pri niektorých klimatických stávkach sa výsledky približujú odborným odhadom, no pri témach, ako sú epidémie, je opatrnosť na mieste.
Dôležité bude aj to, ako sa platformy vysporiadajú s podozreniami z manipulácie a obchodovania na základe interných informácií. Ak majú byť tieto trhy brané vážnejšie než len ako forma stávkovania, rozhodovať bude nielen ich presnosť, ale aj dôvera v to, že ceny vznikajú férovo a odrážajú informácie, nie zákulisné výhody.
Zdroj: Nature News
Pôvodný článok: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01688-1


