Zuby Homo naledi z jaskyne Rising Star neukázali mužský genetický marker. Znamená to ženské pohrebisko?

Výskumníci analyzovali zuby druhu Homo naledi z komory Dinaledi v juhoafrickom jaskynnom systéme Rising Star a v skúmaných vzorkách nenašli kľúčový mužský marker AMELY. Výsledok naznačuje, že všetci doteraz testovaní jedinci mohli byť ženského pohlavia, no sám osebe ešte nedokazuje, že v jaskyni leží výlučne ženské pohrebisko.

Did These Prehistoric Primates Really Bury Just Their Female Dead Deep in a Cave?

Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/did-these-prehistoric-primates-really-bury-just-their-female-dead-deep-in-a-cave-180989020

Komora Dinaledi patrí k najzáhadnejším paleoantropologickým náleziskám posledných rokov. Vedie do nej úzky takmer zvislý priechod prezývaný „chute“, ktorým sa dá preliezť len s veľkými ťažkosťami. Práve tam výskumníci v rokoch 2013 a 2014 objavili rozsiahle nahromadenie kostí. Neskôr ich priradili druhu Homo naledi, hominínovi, ktorý žil v Južnej Afrike približne pred 335-tisíc až 236-tisíc rokmi.

Doteraz sa v jaskyni našlo viac než 1 500 kostných fosílií patriacich viac ako desiatke jedincov. Odborníci sa už roky sporia, ako sa telá do takej neprístupnej komory dostali a prečo sa koncentrujú práve tam. Nová práca v časopise Cell túto debatu ešte viac komplikuje.

Tím skúmal 23 zubov od 20 jedincov Homo naledi. Zo zubnej skloviny získal bielkovinové fragmenty pomocou mikrodeštruktívneho leptania kyselinou a hľadal dva typy amelogenínu: AMELX a AMELY. AMELX nesú všetky hominíny na chromozóme X, zatiaľ čo AMELY sa viaže na chromozóm Y a očakáva sa u samcov. Vedci v analyzovaných vzorkách nenašli presvedčivý dôkaz, ktorý by umožnil spoľahlivo označiť niektorého jedinca z komory Dinaledi za samca.

Autori preto hovoria o homogénnom súbore. Zároveň upozorňujú, že existujú prípady ľudí aj neandertálcov, u ktorých gén AMELY chýbal. Podľa spoluautora Enrica Cappelliniho je však veľmi nepravdepodobné, aby sa to týkalo čo i len polovice z 20 skúmaných jedincov, nieto ešte celej populácie. Aj preto výsledok vyvolal pozornosť: buď v tejto časti systému Rising Star skutočne chýbajú samce Homo naledi, alebo ide o biologicky nezvyčajný jav.

To však stále neznamená, že vedci už majú odpoveď. Absencia zachyteného AMELY nie je dôkazom, že v súbore nebol žiadny samec. Znamená len to, že v testovaných vzorkách sa tento marker nepodarilo odhaliť. Práve tento rozdiel je pre interpretáciu kľúčový.

Ak by sa však ukázalo, že komora naozaj obsahuje iba ženské pozostatky, malo by to výrazné dôsledky pre chápanie správania Homo naledi. Tím Leeho Bergera už vlani tvrdil, že tento druh svojich mŕtvych zámerne ukladal do sedimentu, teda že vykazoval pohrebné správanie. Taký záver však mnohí vedci odmietli s tým, že dôkazy nie sú presvedčivé a existujú aj iné vysvetlenia, napríklad že jedinci do jaskyne vošli a nedokázali sa dostať von.

Nový výsledok spor ešte viac vyostruje. Ak by komora predstavovala výberové miesto len pre ženy, mohlo by to naznačovať istú formu posmrtnej selekcie podľa pohlavia. Berger to považuje za najpravdepodobnejšie vysvetlenie robustných výsledkov. Ani to však nie je potvrdený záver, ale jedna z možností, ako údaje čítať.

Odborníci mimo výskumného tímu upozorňujú, že celý prípad prináša skôr nové otázky než jasné riešenie. Ryan McRae zo Smithsonian National Museum of Natural History pripomenul, že vedci vedia, kde telá Homo naledi skončili, ale stále nevedia, ako sa tam dostali ani kde a akým spôsobom tento druh žil. Ak ide o výlučne ženský súbor, záhada sa tým podľa neho ešte prehlbuje.

Podobne opatrní sú aj ďalší vedci. Karen Rosenberg z University of Delaware upozornila, že takýto obraz by bol veľmi zvláštny, pretože rozdielne pohrebné praktiky pre mužov a ženy sa v archeologickom zázname objavujú až oveľa neskôr, približne od obdobia pred 5 000 rokmi. A bioarcheologička Elizabeth Sawchuk zdôraznila, že ide o nezvyčajný výsledok pri už aj tak nezvyčajnom hominínovi.

V praktickej rovine táto štúdia ukazuje, ako môžu staroveké proteíny pomôcť tam, kde už DNA nie je zachovaná alebo sa nedá spoľahlivo získať. Zároveň pripomína, že samotné laboratórne dáta ešte nevysvetlia správanie dávneho druhu bez širšieho archeologického kontextu.

Prečo je komora Dinaledi taká dôležitá

Komora Dinaledi sa stala kľúčovým miestom pri výskume Homo naledi preto, že pozostatky tohto druhu sa našli výlučne hlboko v jaskyniach systému Rising Star.

Did These Prehistoric Primates Really Bury Just Their Female Dead Deep in a Cave?

Snímka zobrazuje: Did These Prehistoric Primates Really Bury Just Their Female Dead Deep in a Cave?

Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/did-these-prehistoric-primates-really-bury-just-their-female-dead-deep-in-a-cave-180989020

To samo osebe vyvoláva otázku, či ide o náhodné nahromadenie tiel, dôsledok pasce v podzemí alebo o zámerné ukladanie mŕtvych. Práve neprístupnosť miesta robí každé nové zistenie mimoriadne citlivým na interpretáciu.

Dôležité je aj to, že nejde o jedinú kosť či fragment, ale o veľmi rozsiahly súbor. Takéto množstvo nálezov môže odhaliť opakujúce sa vzorce, no zároveň zvyšuje riziko, že jeden nápadný znak bude pôsobiť presvedčivejšie, než v skutočnosti je. Preto sa vedci pri Dinaledi pohybujú medzi odvážnymi hypotézami a potrebou veľkej opatrnosti.

Ako vedci určovali pohlavie zo zubných proteínov

Nová štúdia nestála na analýze kostí, ale na bielkovinách zachovaných v zubnej sklovine.

Did These Prehistoric Primates Really Bury Just Their Female Dead Deep in a Cave?

Snímka zobrazuje: Did These Prehistoric Primates Really Bury Just Their Female Dead Deep in a Cave?

Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/did-these-prehistoric-primates-really-bury-just-their-female-dead-deep-in-a-cave-180989020

Všeobecne platí, že sklovina môže uchovať proteínové stopy aj tam, kde genetický materiál už nevydrží. Výskumníci preto hľadali formy amelogenínu, ktoré sú spojené s pohlavnými chromozómami.

Ak sa v materiáli nájde AMELX, samo osebe to veľa nepovie, pretože ten nesú všetci hominíni. Dôležitý je AMELY, ktorý sa viaže na chromozóm Y. Keď ho vedci nezachytia, môže to naznačovať ženské pohlavie, ale nemusí to byť absolútny dôkaz. Práve preto autori formulujú záver opatrne a hovoria o tom, že nemajú presvedčivý dôkaz pre spoľahlivú identifikáciu samcov.

Čo by znamenalo výlučne ženské pohrebisko

Ak by sa budúcim výskumom potvrdilo, že v komore ležali len ženy, išlo by o mimoriadne nezvyčajný obraz.

Did These Prehistoric Primates Really Bury Just Their Female Dead Deep in a Cave?

Snímka zobrazuje: Did These Prehistoric Primates Really Bury Just Their Female Dead Deep in a Cave?

Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/did-these-prehistoric-primates-really-bury-just-their-female-dead-deep-in-a-cave-180989020

Všeobecne je známe, že niektoré ľudské spoločnosti mali pohrebné zvyklosti viazané na pohlavie, no pri takto starých hominínoch by to znamenalo veľmi skorý doklad rozdielneho zaobchádzania s mŕtvymi.

Taký scenár by posilnil predstavu, že Homo naledi vykazoval zložitejšie sociálne alebo symbolické správanie, než sa kedysi predpokladalo pri druhu s menším mozgom. Zároveň by to otvorilo úplne nové otázky: prečo práve ženy, kto telá ukladal a či šlo o pravidlo, alebo o jednorazovú situáciu zachytenú náhodou v jednej komore.

Prečo sa vedci stále sporia o zámerné pochovávanie

Spor sa netýka len pohlavia jedincov, ale aj samotnej povahy lokality.

Did These Prehistoric Primates Really Bury Just Their Female Dead Deep in a Cave?

Snímka zobrazuje: Did These Prehistoric Primates Really Bury Just Their Female Dead Deep in a Cave?

Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/did-these-prehistoric-primates-really-bury-just-their-female-dead-deep-in-a-cave-180989020

Bergerov tím už skôr tvrdil, že Homo naledi telá zámerne ukladal a zasypával sedimentom. Ak by to bola pravda, išlo by o správanie, ktoré by predchádzalo známym pohrebom Homo sapiens alebo neandertálcov o približne 160-tisíc rokov.

Mnohí odborníci však namietajú, že doterajšie dôkazy taký silný záver nepodopierajú. Upozorňujú, že hromadenie kostí v jaskyni môže mať aj iné príčiny. Nové proteínové dáta teda nevyriešili starý spor, skôr pridali ďalšiu vrstvu: ak nejde o náhodný súbor, podľa akého princípu bol vytvorený?

Čo zostáva nejasné a čo môže priniesť ďalší výskum

Najväčšou neznámou zostáva základná otázka: ako sa jedinci Homo naledi do komory Dinaledi dostali.

skull

Snímka zobrazuje: A fossilized Homo naledi skull Hawks et al. via Wikimedia Commons under CC BY-SA 4.0.

Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/did-these-prehistoric-primates-really-bury-just-their-female-dead-deep-in-a-cave-180989020

Vedci stále nevedia, či tam boli uložené ich telá, či sa tam dostali vlastnými silami, alebo či za nahromadením kostí stojí iný proces. Bez odpovede na túto otázku ostáva aj interpretácia údajne ženského súboru neúplná.

Ďalší výskum môže priniesť nové vzorky, porovnanie s inými časťami systému Rising Star alebo presnejšie metódy analýzy proteínov. Rovnako dôležité bude overiť, či sa rovnaký vzorec objaví aj v ďalších pozostatkoch Homo naledi. Zatiaľ platí len to, že komora Dinaledi zostáva jedným z najpodivnejších miest v dejinách ľudskej evolúcie a nová štúdia túto záhadu skôr prehĺbila, než uzavrela.


Zdroj: Smithsonian SmartNews History & Archaeology

Pôvodný článok: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/did-these-prehistoric-primates-really-bury-just-their-female-dead-deep-in-a-cave-180989020


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *