Zuby Homo naledi prezradili staré bielkoviny aj nečakaný detail o skupine z jaskyne Rising Star
Analýza bielkovín z 20 zubov druhu Homo naledi ukázala, že všetky patrili jedincom ženského pohlavia. Materiál pochádza z asi 300-tisíc rokov starých pozostatkov nájdených v odľahlej komore jaskynného systému Rising Star v Južnej Afrike a podľa výskumníkov pomáha vysvetliť, prečo sa medzi týmito kosťami objavovalo tak málo rozdielov.
Genetic Material Recovered from 300,000-Year-Old Homo naledi Teeth.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/25/genetic-material-recovered-from-300000-year-old-homo-naledi-teeth
Pozostatky objavil v roku 2013 Lee Berger z University of the Witwatersrand spolu s kolegami. Výskum kostí naznačil, že ide o takmer dve desiatky jedincov. Homo naledi mal malý mozog a hornú časť tela, no tvár, ruky a dolné končatiny sa v niektorých znakoch viac podobali moderným ľuďom.
Nová proteomická analýza sledovala stopy geneticky podmienených rozdielov zachované v bielkovinách zubov. Vedci pri všetkých skúmaných zuboch nenašli variant génu, ktorý sa vyskytuje iba u biologických samcov, a preto usudzujú, že všetci títo jedinci boli ženského pohlavia. V praktickej rovine to znamená, že nezvyčajne malá rozmanitosť medzi nájdenými ostatkami nemusí odrážať malú populáciu či mimoriadne tesnú príbuznosť, ale jednoducho to, že súbor tvorili ľudia rovnakého pohlavia.
Výsledok zároveň znovu otvára staršiu debatu o tom, prečo sa telá Homo naledi v tejto časti jaskyne ocitli. Berger a jeho kolegovia už skôr navrhli, že jedincov do komory uložili zámerne. Kritici namietali, že takto zložité správanie by bolo pri homininoch s takým malým mozgom nezvyčajné. Berger teraz pripúšťa ako najpravdepodobnejšie vysvetlenie, že po smrti mohol pôsobiť kultúrny výber pri ukladaní tiel podľa pohlavia a možno aj rodu.
Proteomická analýza priniesla ešte jeden zaujímavý údaj. Homo naledi zdieľal variant génu súvisiaci s tvorbou kolagénu s druhom Paranthropus robustus, príbuzným človeka s masívnou tvárou a zubami, ktorý žil v Južnej Afrike približne pred jedným až dvoma miliónmi rokov. Ako presne spolu tieto dva druhy súviseli, zatiaľ nie je jasné.
Palesa Madupe z Max Planck Institute for Evolutionary Anthropology uviedla, že práve príslušnosť všetkých jedincov k jednému pohlaviu pravdepodobne vysvetľuje, prečo vedci v súbore pozostatkov pozorovali tak málo variability. Zároveň však platí, že výskum starých bielkovín fosílnych homininov je ešte len na začiatku. Berger výslovne upozornil, že bez väčšej a lepšej vzorky dnes nemožno s istotou povedať viac o širších vzťahoch medzi druhmi ani o význame zistených génových variantov.
Čo vedci zo zubov vlastne získali
V tomto prípade nejde o klasickú analýzu starovekej DNA, ale o proteomiku, teda skúmanie bielkovín zachovaných vo fosílnom materiáli.
Snímka zobrazuje: Homo naledi fossil mandible in the Cradle of Humankind, South Africa.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/25/genetic-material-recovered-from-300000-year-old-homo-naledi-teeth
Pri veľmi starých pozostatkoch býva DNA často príliš poškodená, zatiaľ čo niektoré bielkoviny môžu prežiť dlhšie. Práve preto sú zuby pre podobný výskum mimoriadne cenné: tvrdé tkanivá dokážu uchovať molekulárne stopy aj po státisícoch rokov.
Všeobecne platí, že takýto prístup vedcom neponúka úplne rovnaký typ informácií ako genóm, no môže odhaliť dôležité biologické znaky. V tomto prípade umožnil rozlíšiť prítomnosť či neprítomnosť variantu spojeného s biologickými samcami a zároveň upozornil na jednu spoločnú črtu medzi Homo naledi a Paranthropus robustus.
Prečo je pri Homo naledi dôležité určenie pohlavia
Pri fosílnych pozostatkoch nebýva určenie pohlavia jednoduché, najmä ak sú kosti neúplné alebo ak ide o druh, ktorý sa od moderného človeka v mnohom líšil.
Snímka zobrazuje: Genetic Material Recovered from 300,000-Year-Old Homo naledi Teeth.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/25/genetic-material-recovered-from-300000-year-old-homo-naledi-teeth
Ak sa teraz ukazuje, že všetkých 20 skúmaných zubov patrilo samiciam, mení to spôsob, akým možno čítať celý súbor nálezov.
Doteraz mohla nízka variabilita ostatkov vyzerať ako známka malej rozdielnosti v rámci skupiny. Po novom sa však javí pravdepodobnejšie, že veľkú časť tejto podobnosti vysvetľuje samotný výber jedincov. To je dôležité pre rekonštrukciu populácie, telesných znakov aj spôsobu, akým archeológovia a paleoantropológovia interpretujú nálezy z jedinej komory.
Spor o ukladanie tiel do jaskyne
Nález Homo naledi už od začiatku sprevádza otázka, či telá skončili v odľahlej časti jaskyne náhodou, alebo ich tam niekto uložil zámerne.
Snímka zobrazuje: Genetic Material Recovered from 300,000-Year-Old Homo naledi Teeth.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/25/genetic-material-recovered-from-300000-year-old-homo-naledi-teeth
Bergerov tím už skôr presadzoval možnosť úmyselného ukladania mŕtvych. Ak by sa taký výklad potvrdil, malo by to veľký význam pre chápanie správania homininov s malým mozgom.
Práve tu je nový výsledok citlivý. Ak sa v komore naozaj nachádzali prevažne alebo výlučne ženy, môže to podporovať úvahy, že pri ukladaní tiel nešlo o náhodný výber. Berger hovorí o možnom kultúrnom výbere po smrti podľa pohlavia a možno aj rodu. Zároveň však treba zdôrazniť, že zdroj nehovorí o definitívnom vyriešení tejto otázky. Ide o interpretáciu, ktorá zostáva predmetom diskusie.
Čo môže znamenať spojenie s Paranthropus robustus
Zdieľaný variant génu súvisiaceho s tvorbou kolagénu je z vedeckého hľadiska zaujímavý, no jeho význam zatiaľ netreba preceňovať.
Snímka zobrazuje: Genetic Material Recovered from 300,000-Year-Old Homo naledi Teeth.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/25/genetic-material-recovered-from-300000-year-old-homo-naledi-teeth
Zdroj výslovne uvádza, že nie je jasné, ako spolu Homo naledi a Paranthropus robustus mohli byť príbuzensky či evolučne prepojené.
Vo všeobecnom kontexte môže podobný molekulárny znak naznačovať hlbšie vzťahy medzi populáciami alebo spoločné staršie dedičstvo. Nemusí však automaticky znamenať blízke priame príbuzenstvo v jednoduchom zmysle. Práve preto budú dôležité ďalšie porovnania s inými fosílnymi homininmi a väčší súbor analyzovaných vzoriek.
Čo zatiaľ nevieme a čo bude nasledovať
Najväčším obmedzením zostáva rozsah dát.
Snímka zobrazuje: Aerial view of Ilium.
Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/06/25/genetic-material-recovered-from-300000-year-old-homo-naledi-teeth
Výskum starých bielkovín pri fosílnych homininoch je stále v ranej fáze a aj samotní autori upozorňujú, že bez širšej vzorky nemožno robiť ďalekosiahle závery. To sa týka nielen vzťahu medzi Homo naledi a inými druhmi, ale aj interpretácie sociálneho správania tejto skupiny.
Najbližšie roky preto zrejme rozhodne to, či sa podarí analyzovať viac fosílií a porovnať výsledky z rôznych lokalít. Ak sa podobné molekulárne signály podarí potvrdiť aj inde, vedci získajú pevnejší základ na odpovede na dve veľké otázky: kto vlastne Homo naledi bol a ako sa správal k svojim mŕtvym.
Zdroj: Archaeology Magazine
Pôvodný článok: https://archaeology.org/news/2026/06/25/genetic-material-recovered-from-300000-year-old-homo-naledi-teeth


