Mor zabíjal ľudí už pred 5 500 rokmi aj v malých skupinách lovcov a zberačov pri jazere Bajkal vo východnej Sibíri. Výskumníci to zistili z analýzy starovekej DNA z ľudských ostatkov, v ktorých našli skoré kmene baktérie Yersinia pestis u 18 zo 46 skúmaných jedincov, teda takmer u 40 percent vzoriek.
Ancient DNA reveals plague was already killing humans 5,500 years ago.
Štúdia publikovaná v Nature posúva začiatky smrtiacich morových epidémií hlboko pred vznik miest a poľnohospodárskych spoločností. Mor si dnes mnohí spájajú najmä s preplnenými stredovekými mestami, potkanmi a blchami. Nové výsledky však naznačujú, že táto choroba mala ničivý účinok už tisíce rokov predtým, než sa objavili podmienky, ktoré sa zvyčajne dávajú do súvisu s historickými pandémiami.
Medzinárodný tím skúmal ľudské pozostatky zo štyroch cintorínov lovcov a zberačov pri jazere Bajkal. Zo zubov získal genetický materiál, podľa ktorého sa podarilo zrekonštruovať genómy baktérií a identifikovať dovtedy neznáme rané kmene moru. Vedci pritom nesledovali len samotnú DNA. Spojili genetické údaje s archeologickými nálezmi a rádiokarbónovým datovaním, aby zrekonštruovali priebeh nákazy v týchto pravekých komunitách.
Práve kombinácia viacerých typov dôkazov je na tejto práci dôležitá. Výskumníci nehovoria len o tom, že baktériu v ostatkoch našli. Tvrdia, že vedia pomerne presne opísať aj to, ako sa nákaza v skupinách šírila a koho zasiahla. Viaceré pohreby vznikli v krátkom časovom úseku a v niektorých prípadoch boli spolu pochovaní súrodenci alebo rodičia s deťmi, ktorí zrejme zomreli približne v rovnakom čase.
To mení aj pohľad na to, aký nebezpečný bol najstarší mor. Staršie práce naznačovali, že dávne kmene Yersinia pestis ešte nemali niektoré genetické znaky, ktoré neskôr umožnili efektívne šírenie bubonického moru cez blchy a hlodavce. Preto sa viacerí vedci domnievali, že skoré formy choroby zrejme nespúšťali veľké alebo mimoriadne smrteľné vlny nákazy. Nové údaje ukazujú iný obraz.
Na dvoch najväčších cintorínoch našli výskumníci nezvyčajne veľa detí a mladých tínedžerov. Archeológovia sa túto vekovú skladbu mŕtvych snažili vysvetliť celé desaťročia. Rádiokarbónové datovanie navyše ukázalo, že mnohé pohreby vznikli v pomerne krátkom období. Podľa autorov to zodpovedá rýchlym epidémiám v rámci rodín alebo menších komunít.
V praktickej rovine to znamená, že mor nemusel čakať na veľké mestá ani na známy model prenosu cez blchy, aby bol smrteľný. Už jeho rané podoby mohli zabíjať rýchlo a vo veľkom počte, najmä medzi deťmi. To je dôležité nielen pre dejiny chorôb, ale aj pre chápanie toho, akým hrozbám čelili praveké ľudské skupiny.
Čo presne vedci v DNA našli
Vedci identifikovali v starovekých ostatkoch baktériu Yersinia pestis, pôvodcu moru. Nešlo len o jednotlivé stopy infekcie. Zo zachovaného genetického materiálu v zuboch sa im podarilo zostaviť genómy skorých kmeňov a ukázať, že išlo o dovtedy neznáme línie tejto baktérie.
Miera výskytu bola vysoká: dôkaz infekcie sa objavil u 18 zo 46 skúmaných ľudí. Podľa autorov je to podiel, ktorý prevyšuje niektoré údaje zo stredovekých morových pohrebísk. Tento výsledok sám osebe ešte nevysvetľuje každý detail priebehu choroby, no silno podporuje záver, že mor bol v týchto komunitách významnou príčinou smrti.
Prečo sú dôležité deti a rodinné pohreby
Jedným z kľúčových zistení je vekové zloženie pochovaných. Na dvoch najväčších cintorínoch sa objavil neobyčajne vysoký podiel detí a mladých tínedžerov. Keď sa tento obraz spojil s genetickými väzbami medzi pochovanými a s datovaním, začala sa črtať predstava rýchlych lokálnych epidémií.
V niektorých prípadoch totiž vedci zistili, že spolu mohli zomrieť súrodenci alebo rodičia s deťmi. V archeológii býva zriedkavé, keď sa podarí takto prepojiť biologické príbuzenské vzťahy, čas pochovania a konkrétneho pôvodcu choroby. Práve preto autori tvrdia, že majú pomerne ucelený obraz o tom, čo sa v týchto komunitách stalo.
Ako mohol byť raný mor smrteľný aj bez bĺch
Doterajšia predstava o ranom more vychádzala z toho, že staršie kmene zrejme nemali niektoré genetické znaky spojené s neskorším efektívnym prenosom cez blchy a hlodavce. To viedlo k názoru, že najstaršie formy nákazy nemuseli byť až také ničivé ako neskorší bubonický mor.
Nová štúdia tento obraz spochybňuje. Výskumníci totiž v dávnych kmeňoch našli osobitný superantigén, teda genetický faktor produkujúci toxín, ktorý sa v neskorších historických kmeňoch moru nenašiel. Superantigény sú všeobecne známe tým, že dokážu vyvolať veľmi silnú imunitnú reakciu a prudký zápal. Autori preto predpokladajú, že práve táto kombinácia vlastností mohla robiť infekciu mimoriadne nebezpečnou aj bez mechanizmu prenosu typického pre neskorší bubonický mor.
Výsledky podporujú predstavu, že mor sa objavil v strednej alebo severovýchodnej Ázii a odtiaľ sa neskôr šíril naprieč Euráziou cez populácie divo žijúcich hlodavcov. V skúmaných komunitách existujú aj archeologické dôkazy o blízkom kontakte s marmotmi, teda veľkými norujúcimi hlodavcami, ktorí prenášajú mor aj dnes.
Autori sa domnievajú, že práve marmoty mohli byť zdrojom nákazy, ktorá sa prenášala priamo na ľudí a spúšťala epidémie v pravekých skupinách. Tento záver však treba čítať opatrne: štúdia ponúka podporu pre takýto scenár, nie priame pozorovanie samotného prenosu. Aj tak však ide o dôležitý dielik do skladačky pôvodu jednej z najslávnejších ľudských chorôb.
Čo zatiaľ zostáva nejasné
Štúdia presvedčivo ukazuje, že skoré formy moru boli smrteľné, no neodpovedá na všetko. Stále nie je úplne jasné, ako presne sa nákaza medzi ľuďmi a zvieratami prenášala v každej situácii a do akej miery sa jednotlivé rané kmene líšili vo virulencii.
Otvorené zostáva aj to, nakoľko boli takéto epidémie rozšírené v iných častiach pravekej Eurázie. Nález zo Sibíri výrazne rozširuje časový aj epidemiologický obraz moru, no na širšie závery bude potrebné porovnať ďalšie staroveké genómy, pohrebiská a archeologické súvislosti. Už teraz je však jasné, že dejiny moru sa nezačínajú až v mestách a kronikách stredoveku, ale oveľa skôr v malých komunitách pravekých lovcov a zberačov.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
