Čoraz viac indícií naznačuje, že raní Homo sapiens mohli obývať tropické dažďové pralesy už veľmi skoro po vzniku nášho druhu, a nie až o desiatky či stovky tisíc rokov neskôr. Ak sa tento obraz potvrdí, zmení to doterajšiu predstavu o tom, kde sa formovali kľúčové ľudské vlastnosti a ako sa moderní ľudia naučili prispôsobiť rozličným prostrediam.
Early Homo sapiens may have lived in rainforests, new clues suggest — and it could overturn our understanding of human evolution.
Dlhé roky prevládal názor, že Homo sapiens vznikol v jednej „rodičovskej“ populácii vo východoafrickej savane a do dažďových pralesov sa dostal až približne pred 12-tisíc rokmi, keď už poľnohospodárstvo uľahčovalo prežitie v takomto prostredí. Tento pohľad podporoval aj nedostatok fosílií moderných ľudí z tropických oblastí Afriky.
V posledných rokoch sa však tento model začal rozpadať. Dôležitý zlom prišiel v roku 2017, keď vedci určili najstaršie známe fosílie moderného človeka v lokalite Jebel Irhoud v Maroku, nie vo východnej Afrike. O rok neskôr Eleanor Scerri a jej kolegovia spojili archeologické dôkazy vrátane týchto fosílií s genetickými údajmi dnešných populácií. Vyšiel im obraz pôvodu Homo sapiens rozloženého do viacerých čiastkových populácií naprieč Afrikou. Tie sa občas stretávali a vymieňali si gény aj poznatky, no dlhé obdobia žili oddelene a prispôsobovali sa odlišným ekosystémom.
Ak bol vznik nášho druhu skutočne rozptýlený do viacerých oblastí, potom sa podľa výskumníkov nemusí viazať len na jediný typ prostredia. Vedľa saván tak mohli zohrávať úlohu aj tropické pralesy. Podľa archeológa a antropológa Patricka Robertsa z Max Planck Institute of Geoanthropology môže práve skúmanie toho, kedy, kde a ako moderní ľudia obývali dažďové pralesy, napovedať niečo podstatné o tom, čo je pre náš druh výnimočné.
Pozornosť nedávno pritiahla aj indonézska Sulawesi. Takmer pred 70-tisíc rokmi tam moderní ľudia vytvorili skalné umenie, ktoré výskumníci v januári oznámili ako najstaršie známe skalné umenie na svete. Samotný vek nálezu vzbudil veľký záujem, no rovnako dôležité je aj jeho prostredie: ukazuje, že Homo sapiens sa v tropických podmienkach juhovýchodnej Ázie darilo už pred desiatkami tisíc rokov.
Sulawesi pritom nie je jedinou stopou. Kamenné nástroje dokazujú prítomnosť ľudí v pobrežných tropických lesoch na území dnešnej Kene približne pred 78-tisíc rokmi, v tropických pralesoch dnešnej Rovníkovej Guiney asi pred 45-tisíc rokmi a v pralesoch na území dnešnej Konžskej demokratickej republiky okolo 18-tisíc rokov dozadu.
Najsilnejšiu novú indíciu priniesol výskum zverejnený v roku 2025. Vedci ukázali, že kamenné nástroje nájdené už v 80. rokoch v tropickom pralese na Pobreží Slonoviny sú staré 150-tisíc rokov. Keďže aj v tom čase išlo o tropický dažďový prales, podľa autorky štúdie Eslem Ben Arous je to dôkaz, že náš druh obýval pralesy „oveľa skôr, než sa predpokladalo“. Kremenné nástroje zahŕňali odštepy aj ťažšie nástroje typu picks a choppers, čo podľa výskumníkov naznačuje, že raní Homo sapiens si vedeli navrhnúť technológie použiteľné aj v hustých tropických lesoch.
To je dôležité aj v širšom zmysle. Ak sa moderní ľudia naučili fungovať v tak odlišných podmienkach už v ranom období svojich dejín, mohlo im to neskôr pomôcť pri šírení z Afriky do ďalších častí sveta vrátane tropickej juhovýchodnej Ázie. Schopnosť zvládať rozmanité prostredia mohla patriť medzi vlastnosti, ktoré Homo sapiens odlišovali od iných ľudských foriem.
Problém je, že dôkazy z pralesov sa hľadajú mimoriadne ťažko. Kyslé pôdy rýchlo rozkladajú organický materiál, najmä kosti, takže fosílie aj jemnejšie stopy ľudskej činnosti sa zachovávajú len zriedka. Navyše chýbajú dlhé, neporušené vrstvy sedimentov, ktoré archeológom bežne pomáhajú datovať nálezy pomocou rádioaktívnych izotopov. Paleobiológ Antonio Rosas, ktorý od roku 2014 neúspešne hľadal fosílie v dažďových pralesoch Rovníkovej Guiney, otvorene priznal, že reálnu šancu na ich nájdenie už takmer vzdal.
Aj preto sa výskum zatiaľ opiera najmä o kamenné nástroje. Tie síce ukazujú, že ľudia do lesov vstupovali, získavali tam potravu alebo tam aspoň časť roka pobývali, samy osebe však nedokazujú celoročné osídlenie. Na to by boli potrebné fosílie alebo iné priame biologické stopy.
Jednu z možností ponúka analýza izotopov v zubnej sklovine. V hustých pralesoch s uzavretým korunným zápojom je menej slnečného svetla a viac oxidu uhličitého, čo sa môže odraziť v pomeroch izotopov zachovaných v zuboch. Tak možno zistiť, či človek počas detstva dlhodobo žil v takomto prostredí. Zatiaľ najstarší dôkaz ľudí, ktorí jedli najmä potravu z tropického pralesa, predstavujú zinkové izotopy v dvoch ľudských zuboch z jaskyne Tam Pà Ling v Laose, starých 46- až 63-tisíc rokov. Porovnateľný dôkaz z afrických pralesov zatiaľ chýba.
Prečo pralesy dlho stáli mimo hlavného príbehu
Dažďové pralesy sa dlho považovali za prostredie, ktoré bolo pre raných ľudí príliš náročné. Je v nich vysoká vlhkosť, hustá vegetácia, množstvo jedovatých živočíchov, toxických rastlín a parazitov. Keďže sa tam zároveň zle zachovávajú kosti a ďalšie organické zvyšky, archeológovia mali málo priamych dôkazov a z nedostatku nálezov sa postupne stal aj všeobecne prijatý obraz minulosti.
Snímka zobrazuje: Early Homo sapiens may have lived in rainforests, new clues suggest — and it could overturn our understanding of human evolution.
Novšie objavy však ukazujú, že absencia dôkazov nemusí znamenať absenciu ľudí. V prostredí, ktoré fosílie rýchlo ničí, môže archeologická mapa vyzerať prázdnejšie, než bola skutočná minulosť. Práve preto majú nové nálezy z pralesných oblastí taký význam: nepredstavujú len ďalšie body na mape, ale spochybňujú samotné predpoklady, podľa ktorých sa táto mapa kedysi kreslila.
Čo hovoria kamenné nástroje a kde majú svoje limity
Kamenné nástroje patria v africkej archeológii k najtrvácnejším stopám ľudskej prítomnosti. V tropickom prostredí často prežijú aj tam, kde drevo, kosť či vlákna úplne zmiznú. Preto zohrávajú kľúčovú úlohu pri rekonštrukcii najstaršieho osídlenia pralesov.
Snímka zobrazuje: Early Homo sapiens may have lived in rainforests, new clues suggest — and it could overturn our understanding of human evolution.
Zároveň však majú jasné obmedzenia. Nález nástrojov ešte neznamená, že ľudia v danom lese bývali natrvalo. Mohli tam chodiť sezónne, loviť, zbierať potravu alebo využívať konkrétne zdroje. Až spojenie nástrojov s fosíliami, stopami stravy alebo chemickými údajmi zo zubov by umožnilo povedať s väčšou istotou, či išlo o dlhodobé osídlenie.
Ako by život v pralese mohol formovať ľudské vlastnosti
Ak niektoré rané populácie Homo sapiens skutočne žili v dažďových pralesoch, pravdepodobne čelili iným tlakom než skupiny na otvorených savanách. To mohlo ovplyvniť ich telo, imunitu aj spôsoby obstarávania potravy. Keď sa potom rôzne populácie znovu stretávali, mohli si odovzdávať odlišné génové varianty aj skúsenosti.
Snímka zobrazuje: Early Homo sapiens may have lived in rainforests, new clues suggest — and it could overturn our understanding of human evolution.
Zdroj upozorňuje, že pri starých populáciách zatiaľ nemáme priame dôkazy o konkrétnych adaptáciách. Antropológovia preto opatrne sledujú aj dnešné pralesné populácie. Niektorí súčasní obyvatelia tropických lesov sú menšieho vzrastu, čo môže pomáhať pri ochladzovaní tela, znižovať energetické nároky a uľahčovať pohyb v hustej vegetácii. Štúdia z roku 2019 navyše opísala rozdiely v génoch súvisiacich s imunitou a vývojom medzi africkými pralesnými lovcami a zberačmi a susednými farmárskymi populáciami. To však slúži len ako všeobecné porovnanie, nie ako dôkaz, že rovnaké adaptácie mali aj dávni Homo sapiens.
Vedci dnes skúšajú viacero ciest, ako zaplniť medzery v dôkazoch. Jednou z nich je analýza izotopov v zubnej sklovine, ktorá môže ukázať, v akom prostredí človek vyrastal a aký typ potravy prijímal. Práve takto sa podarilo zistiť, že ľudia z Tam Pà Ling v Laose jedli najmä potravu pochádzajúcu z tropického pralesa.
Snímka zobrazuje: Tropical rainforests were long considered too challenging for early members of our species to have lived in.
Ešte ambicióznejší smer predstavuje výskum ancient environmental DNA, teda genetických zvyškov zachovaných v prostredí. Miklós Bálint a jeho kolegovia nedávno zhrnuli 113 štúdií, ktoré medzi rokmi 1998 a 2025 zaznamenali aeDNA v tropických a subtropických biotopoch. Súčasťou tohto prehľadu bola aj milión rokov stará aeDNA z jazera v Indonézii. Išlo najmä o DNA rastlín z okolia, nie o ľudskú DNA, no výskumníci upozorňujú, že ľudia počas života zanechávajú v prostredí obrovské množstvo genetických stôp. Ak sa ich podarí spoľahlivo získať aj z tropických sedimentov, môže to zásadne posunúť výskum pralesov.
Čo by zmena pohľadu znamenala pre dejiny Homo sapiens
Ak sa potvrdí, že náš druh žil v dažďových pralesoch už veľmi skoro po svojom vzniku, pôjde o viac než len o úpravu mapy pravekých sídiel. Znamenalo by to, že Homo sapiens nevyrastal iba v jednom „typickom“ prostredí, ale od začiatku fungoval ako súbor populácií prispôsobených rôznym podmienkam.
Snímka zobrazuje: Stone tools like this one, excavated in the Ivory Coast, reveal that humans were present at the rainforest site roughly 150,000 years ago.
Takýto model lepšie vysvetľuje, prečo sa moderní ľudia neskôr dokázali rozšíriť do veľmi odlišných oblastí sveta. Schopnosť pružne reagovať na rozmanité prostredia, vrátane pralesov, môže byť jednou z najdôležitejších čŕt nášho druhu. Podľa Patricka Robertsa práve táto adaptabilita patrí k tomu, čo je na Homo sapiens jedinečné.
Čo ešte nevieme a kam sa výskum posúva
Mnohé otázky zostávajú otvorené. Stále nevieme, ako ďaleko do minulosti siaha trvalé osídlenie afrických dažďových pralesov, aké presné biologické či kultúrne prispôsobenia si to vyžadovalo a do akej miery sa tieto populácie miešali s inými skupinami Homo sapiens.
Snímka zobrazuje: Researchers can find ancient DNA lurking in the environment by analyzing sediment cores from tropical lakes.
Výskumníci preto volajú po intenzívnejšom archeologickom výskume v oblastiach, ktoré dlho stáli mimo hlavného záujmu. Eleanor Scerri označila súčasné práce v Benine za veľmi sľubné a jej tím pracuje aj na projektoch v Guinei, Ghane a Senegale, ktoré prinášajú ďalšie stopy dávneho ľudského osídlenia. Podľa nej už dnes existuje dosť dôkazov na to, aby sa za dôležité pre pôvod človeka považovali aj miesta, ktoré boli kedysi na mape ľudskej evolúcie takmer mimo záberu. Otázkou teraz nie je len to, či ľudia v pralesoch žili, ale aj odkedy a ako intenzívne využívali ich zdroje.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
