5 500 rokov stará DNA z Kolumbie odhaľuje najstarší známy genóm baktérie spojenej so syfilisom

V kolumbijskej Sabana de Bogotá sa podarilo zachytiť genetickú stopu choroby, ktorá je dnes známa najmä v súvislosti so syfilisom. Zo zvyškov človeka starých približne 5 500 rokov vedci zrekonštruovali genóm baktérie Treponema pallidum a posunuli tým známe dejiny tejto skupiny patogénov o viac než 3 000 rokov dozadu.

A lost disease emerges from 5,500-year-old human remains.

Zdroj: https://www.sciencedaily.com/releases/2026/01/260125083349.htm

Výsledok, publikovaný v časopise Science, naznačuje, že treponemálne choroby sa v Amerike vyskytovali a vyvíjali dávno predtým, než o nich existovali písomné záznamy. Zároveň ukazuje, že staroveká DNA môže odhaliť aj infekcie, ktoré sa na kostiach vôbec nemusia prejaviť viditeľnými stopami.

Čo presne vedci našli

Vzorka pochádzala zo skeletu objaveného v skalnom prístrešku neďaleko dnešnej Bogoty. Pri analýze sa ukázalo, že DNA patrí druhu Treponema pallidum, no nezapadá presne do žiadnej z dnes známych foriem, ktoré spôsobujú ochorenia u ľudí.

Treponema pallidum je špirálovitá baktéria, ktorá dnes zahŕňa viacero blízko príbuzných podôb. Jedna spôsobuje syfilis, ďalšie yaws a bejel. Pri pinta je situácia zložitejšia, pretože jej pôvodca zatiaľ nemá k dispozícii kompletný genóm, a tak zostáva jeho presné zaradenie otvorené.

Podľa genetickej analýzy sa táto stará línia oddelila od ostatných vetiev T. pallidum veľmi dávno. Vedci odhadujú, že k rozdeleniu mohlo dôjsť približne pred 13 700 rokmi, zatiaľ čo dnešné poddruhy sa podľa nich rozchádzali oveľa neskôr, asi pred 6 000 rokmi.

Prečo je tento nález dôležitý

Najväčší význam objavu spočíva v tom, že posúva genetickú históriu tejto baktérie hlboko do minulosti. Doteraz známe genómy Treponema pallidum boli mladšie o viac než tri tisícročia.

To podporuje predstavu, že treponemálne choroby sa v Amerike šírili a diverzifikovali už veľmi dávno. Zároveň to neuzatvára starú debatu o tom, kde presne vznikli jednotlivé chorobné formy. Ako upozorňujú autori, genetické dôkazy zatiaľ nehovoria definitívne, odkiaľ pochádzajú samotné syndrómy, ale ukazujú dlhú evolučnú históriu patogénov, ktorá sa v Amerike rozvíjala tisíce rokov predtým, než sme ju poznali z dejín medicíny.

Prečo je ťažké sledovať pôvod treponemálnych chorôb

Treponemálne baktérie sú si geneticky veľmi podobné, a práve to komplikuje ich štúdium. Hoci môžu spôsobovať odlišné ochorenia a šíriť sa rôznymi spôsobmi, ich genómy sa od seba líšia len málo.

V paleogenetike preto nestačí pozerať len na kosti. Niektoré infekcie zanechávajú na kostre stopy, no nie vždy a nie u každého človeka. Genetika tak často dopĺňa to, čo osteologický nález nedokáže potvrdiť. V tomto prípade je dôležité aj to, že kostra nevykazovala viditeľné známky infekcie, a predsa sa z nej podarilo získať cennú informáciu o patogéne.

Ako sa podarilo získať starú bakteriálnu DNA

Objav nebol pôvodným cieľom výskumu. Vedci najprv sekvenovali DNA človeka, aby skúmali starú populanú históriu. Vzniklo pritom približne 1,5 miliardy genetických fragmentov, čo je na podobný výskum mimoriadne veľké množstvo dát.

Práve pri rutinnom preverovaní si tímy z University of California, Santa Cruz a University of Lausanne všimli stopy T. pallidum a rozhodli sa pokračovať spoločne. Bakteriálna DNA tvorila len nepatrnú časť celého materiálu, no hĺbka sekvenovania bola dostatočná na to, aby sa genóm patogénu dal zrekonštruovať aj bez špeciálnych obohacovacích techník.

Zaujímavé je aj to, že vzorka pochádzala z holennej kosti, ktorá sa pri starovekej DNA nepoužíva tak často ako zuby alebo iné kosti s jasnými znakmi choroby. Úspech naznačuje, že aj materiál bez viditeľných lézií môže ukrývať dôležité genetické informácie.

Čo tento výskum znamená pre archeológiu a medicínu

V archeológii a paleogenetike podobné nálezy pomáhajú prepájať ľudské dejiny s dejinami chorôb. Nejde len o to, kedy sa patogén objavil, ale aj ako sa menil spolu s ľudskými populáciami, migráciami a prostredím.

Vo všeobecnej rovine to môže byť dôležité aj pre dnešnú medicínu. Štúdium starých infekcií ukazuje, že patogény sa v čase vyvíjajú, rozdeľujú do línií a môžu sa prispôsobovať novým podmienkam. Vedci preto dúfajú, že poznanie ich minulosti pomôže lepšie chápať aj ich budúce správanie.

Autori zároveň zdôraznili aj etický rozmer výskumu. Pred zverejnením výsledkov sa obrátili na komunity v Kolumbii, konzultovali nález s miestnymi odborníkmi, študentmi a členmi komunít a získali potrebné povolenia na export aj štúdium materiálu. Pri nálezoch, ktoré sa dotýkajú zdravotnej a kultúrnej histórie krajiny, je takýto postup podľa nich nevyhnutný.

Čo zostáva otvorené

Aj keď je genóm starý 5 500 rokov mimoriadne cenný, nie všetko vysvetľuje. Vedci zatiaľ nevedia potvrdiť, či ide o dávnu formu patogénu, ktorý spôsobuje pinta, hoci táto možnosť sa javí ako zaujímavá stopa. Pinta je dnes známa najmä z oblastí Strednej a Južnej Ameriky, no jej evolučné vzťahy zostávajú nejasné.

Otvorená zostáva aj širšia otázka, kedy a ako sa jednotlivé treponemálne choroby začali podobať na svoje dnešné formy. Tento nález síce posúva hranicu poznania výrazne dozadu, no zároveň ukazuje, že história týchto infekcií je zložitejšia, než sa doteraz zdalo.

Práve v tom je sila paleogenomiky: dokáže z fragmentov dávnej DNA vytiahnuť príbeh, ktorý sa v kostiach nemusí ukázať a v písomných prameňoch ešte vôbec neexistuje. V prípade Treponema pallidum ide o príbeh, ktorý sa v Amerike začal písať oveľa skôr, než sme ho doteraz vedeli čítať.

Zdroj: ScienceDaily Archaeology

Pôvodný článok: https://www.sciencedaily.com/releases/2026/01/260125083349.htm