Neandertálci si možno liečili zuby už pred 59 000 rokmi. Nový nález naznačuje najstaršie zubné ošetrenie
Neandertálci zrejme nepoznali len lov, oheň a jednoduché nástroje. Nový výskum naznačuje, že sa mohli pokúšať aj o liečbu zubného kazu — a to spôsobom, ktorý pripomína veľmi ranú formu zubárskeho zákroku.
Neanderthals Got Cavities, Too—and New Research Suggests They Drilled Into Their Teeth to Treat Them, Just Like Modern Dentists.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/neanderthals-got-cavities-too-and-new-research-suggests-they-drilled-into-their-teeth-to-treat-them-just-like-modern-dentists-180988746
Vedci opísali 59 000 rokov starý neandertálsky stoličku, na ktorej vidia stopy po úmyselnom vŕtaní. Ak je ich interpretácia správna, ide o dôkaz zubného ošetrenia, ktorý posúva najstaršie známe stopy dentálnej práce približne o 45 000 rokov dozadu. Štúdia vyšla v časopise PLOS One.
Nález zároveň zapadá do širšieho obrazu neandertálcov ako ľudí, ktorí boli podľa množstva výskumov oveľa schopnejší a prispôsobivejší, než sa kedysi predpokladalo. Podľa autorov štúdie nejde len o hygienu, ale o aktívny pokus zmierniť bolesť a odstrániť zdroj infekcie.
Čo presne vedci našli
Zub pochádza z lokality Chagyrskaya Cave v pohorí Altaj na juhozápade Sibíri v Rusku.
Snímka zobrazuje: Neanderthals Got Cavities, Too—and New Research Suggests They Drilled Into Their Teeth to Treat Them, Just Like Modern Dentists.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/neanderthals-got-cavities-too-and-new-research-suggests-they-drilled-into-their-teeth-to-treat-them-just-like-modern-dentists-180988746
Ide o dolný druhý stoličkový zub, na ktorom si výskumníci všimli veľký zakrivený otvor v strede, siahajúci od žuvacej plochy až po spodok zubnej drene.
Najprv sa zdalo, že zub mohol byť poškodený prirodzene, alebo až po smrti jeho majiteľa. Podrobnejšie skúmanie však ukázalo dve kazy a viacero škrabancov a rotačných stôp. Pomocou pokročilého zobrazovania vedci dospeli k záveru, že otvor mohol vzniknúť úmyselným zásahom kamenného nástroja, pravdepodobne z jaspisu.
Podľa autorov mohol takýto zásah uvoľniť tlak, odstrániť infikované tkanivo a zmierniť bolesť. Zároveň sa zdá, že zub zostal po zákroku funkčný ešte roky, čo naznačuje, že jeho majiteľ prežil a ďalej s ním žul.
Prečo je tento nález dôležitý
Ak sa interpretácia potvrdí, pôjde o mimoriadne starý dôkaz toho, že neandertálci nielen rozpoznali problém, ale aj aktívne zasiahli proti bolesti.
Snímka zobrazuje: The procedure was likely extremely painful. But, afterward, the Neanderthal continued chewing with the tooth, which suggests they felt some relief.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/neanderthals-got-cavities-too-and-new-research-suggests-they-drilled-into-their-teeth-to-treat-them-just-like-modern-dentists-180988746
V archeológii a paleoantropológii je to dôležité najmä preto, že ukazuje schopnosť cielene riešiť zdravotný problém, nie iba pasívne znášať zranenie či chorobu.
Spoluautor štúdie Andrey Krivoshapkin pre National Geographic povedal, že podobné objavy pomáhajú pochovať starý obraz neandertálcov ako „hlúpych surovcov“. Podľa neho ide o viac než o jednoduchú hygienu — o formu medicínskeho zásahu.
Ako mohol takýto zákrok vyzerať
Výskumníci sa pokúsili postup napodobniť v laboratóriu.
Snímka zobrazuje: Researchers found the tooth in a cave in Siberia. Zubova et al., 2026, PLOS One, CC-BY 4.0.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/neanderthals-got-cavities-too-and-new-research-suggests-they-drilled-into-their-teeth-to-treat-them-just-like-modern-dentists-180988746
Použili tri zuby Homo sapiens — dva praveké a jeden moderný — a jemné jaspisové nástroje, aby otestovali rôzne spôsoby škrabania a vŕtania.
Ukázalo sa, že odstrániť tkanivo bez prasknutia zuba je náročné. Práve to podľa autorov naznačuje, že človek, ktorý pracoval na neandertálskom zube, musel mať skúsenosť a vedel, kam vŕtať, ako hlboko ísť a kedy prestať. Krivoshapkin to opísal ako zásah, ktorý nevyzerá ako prvý neobratný pokus.
Zákrok bol pravdepodobne vykonaný bez anestézie, takže musel byť veľmi bolestivý. Vedci sa domnievajú, že pacient mohol cítiť úľavu až po odstránení infikovaného tkaniva.
Čo nám to hovorí o neandertálcoch
V posledných desaťročiach pribúda dôkazov, že neandertálci boli schopní komplexného správania. Výskumy im pripisujú napríklad používanie ohňa, výrobu lepidiel, starostlivosť o chorých členov skupiny či rôzne techniky spracovania materiálov. Tento nález sa do tejto línie dobre hodí.
V širšom vedeckom kontexte je dôležité aj to, že zdravotná starostlivosť sa v praveku nemusela začínať až s rozvinutou medicínou. Už jednoduché pokusy o odstránenie bolesti alebo infekcie môžu ukazovať na pozorovanie, skúsenosť a prenos vedomostí v skupine.
Takéto správanie zároveň naznačuje, že neandertálci mohli rozumieť súvislosti medzi miestom bolesti a jej príčinou. To je dôležité pre predstavu o ich kognitívnych schopnostiach, hoci samotný nález ešte nehovorí všetko o tom, ako presne premýšľali.
Čo zostáva neisté
Napriek zaujímavým stopám nejde o úplne uzavretý prípad. Nie všetci odborníci sú presvedčení, že ide o jednoznačný dôkaz zubnej chirurgie. Bioarcheologička Rachel Kalisher, ktorá sa na výskume nepodieľala, pre NPR uviedla, že podľa nej zatiaľ nejde o „smoking gun“.
Vedci síce považujú úmyselné vŕtanie za najpravdepodobnejšie vysvetlenie, no úplne nevylučujú ani iné možnosti. Tím tiež uvažoval, či sa po zákroku mohol otvor vyplniť nejakou látkou, no zatiaľ na to nenašiel dôkaz.
Aj preto je tento nález najlepšie čítať ako silný, ale stále opatrne formulovaný argument. Ak sa potvrdí, že otvor vznikol zámerne, pôjde o pozoruhodný dôkaz toho, že neandertálci sa pokúšali liečiť zuby dávno pred tým, než sa objavili prvé známe formy zubného ošetrenia u moderných ľudí.
Zdroj: Smithsonian SmartNews History & Archaeology


