Neandertálci možno nepoznali modernú stomatológiu, no podľa nového nálezu zo Sibíri sa s bolesťou zubov snažili bojovať prekvapivo pokročilým spôsobom. V jednom stoličkovom zube, ktorý archeológovia našli v jaskyni na juhu Sibíri, sa nachádza hlboký otvor. Vyzerá tak, akoby ho počas života jeho majiteľa vytvorili ostrým tenkým kamenným nástrojom. Ak je táto interpretácia správna, ide o najstarší známy dôkaz zubného ošetrenia a zároveň o prvý prípad takéhoto vŕtania mimo druhu Homo sapiens.
Neanderthals used stone drills to treat cavities 59,000 years ago, tooth suggests.
Zub je datovaný na približne 59-tisíc rokov. Nález pochádza z lokality Chagyrskaya, kde sa už predtým objavili pozostatky neandertálcov aj tisíce kamenných nástrojov. Podľa opisu výskumu uverejneného v časopise PLOS One sa na zube zachovali vyhladené okraje otvoru aj stopy opotrebovania vo vnútri dutiny. To naznačuje, že jedinec po zákroku ešte nejaký čas žil a zub ďalej používal pri žuvaní.
Výskumníci sa pokúsili overiť, či by podobný otvor bolo možné vytvoriť ručne. Na troch moderných ľudských zuboch ukázali, že úzky predĺžený nástroj z miestneho jaspisu sa dá medzi prstami otáčať tak, aby vznikol otvor s rovnakým tvarom a mikroskopickými ryhami. Preniknutie cez dentín týmto spôsobom trvalo 35 až 50 minút nepretržitej práce. Podľa archeologičky Kseniye Kolobovej išlo o mimoriadne bolestivý zákrok.
Nález je dôležitý nielen preto, že posúva dejiny zubného ošetrenia hlboko do minulosti. Zároveň pridáva ďalší dielik do obrazu neandertálcov ako ľudí s komplexným správaním, technickými zručnosťami a schopnosťou reagovať na zdravotné problémy. Kolobova uviedla, že objav posilňuje pohľad na neandertálcov ako na sofistikovanú ľudskú populáciu, nie na primitívnych príbuzných zo zastaraných predstáv.
Justin Durham, profesor orofaciálnej bolesti z Newcastle University a hlavný vedecký poradca British Dental Association, ktorý si prezrel snímky zuba, označil výkon za „slušnú prácu“. Podľa neho išlo o „začiatky koreňového ošetrenia“. Vysvetlil tiež, že pri infekcii v uzavretom zube vzniká tlak, ktorý spôsobuje silnú pulzujúcu bolesť, a otvorenie zuba mohlo túto bolesť aspoň dočasne zmierniť. Zároveň však upozornil, že bez vyplnenia zostal zub zraniteľný voči chronickej infekcii.
V strede dolnej stoličky sa nachádza hlboký otvor smerujúci do zubnej drene. Mikroskopické röntgenové snímky odhalili zmeny v mineralizácii, ktoré zodpovedajú vážnemu kazu. Práve kombinácia tvaru otvoru, stôp po opracovaní a stavu zuba vedie výskumníkov k záveru, že nejde o náhodné poškodenie po smrti.
Ak je táto interpretácia správna, ide o najstarší známy dôkaz zubného zákroku tohto typu. Zároveň je to prvý prípad, keď sa podobné vŕtanie podarilo preukázať mimo Homo sapiens. V kontexte archeológie je to dôležité, pretože ukazuje, že technické riešenia zdravotných problémov sa nemuseli objaviť až s neskoršími ľudskými populáciami.
Ako mohol zákrok vyzerať
Podľa výskumu sa otvor pravdepodobne vytvoril ručne, bez kovových nástrojov a bez moderných vrtákov. Použitý mohol byť tenký kamenný nástroj z jaspisu, ktorý sa medzi prstami otáčal podobne ako primitívny vrták. Takýto postup by si vyžadoval presnosť, trpezlivosť a schopnosť pracovať s veľmi tvrdým materiálom na malom priestore.
V modernej stomatológii sa na podobné úkony používajú diamantové frézy s rýchlosťou presahujúcou 40-tisíc otáčok za minútu. Porovnanie s neandertálskym postupom je preto skôr ilustráciou rozdielu v technike než priamym prirovnaním výsledku. Aj tak však ukazuje, že už v praveku mohli ľudia hľadať praktické spôsoby, ako zmierniť bolesť a tlak v chorom zube.
Prečo archeológov zaujíma aj správanie, nie len nástroj
Takéto nálezy sa nečítajú len ako dôkaz technickej zručnosti. V archeológii často hovoria aj o tom, ako sa staroveké populácie správali k chorobe, bolesti a zraniteľnosti. V tomto prípade je pozoruhodné, že pacient zákrok zrejme prežil a ešte istý čas zub používal.
Výskumníci zároveň pripomínajú aj staršie dôkazy o starostlivosti o chorých a zranených neandertálcov. Medzi nimi sú napríklad dospelý muž s ochabnutou rukou a deformáciami oboch nôh či dieťa s Downovým syndrómom, ktoré sa dožilo aspoň šiestich rokov. Nový nález sa do tohto obrazu hodí ako ďalší dôkaz, že neandertálci neboli len schopní prežiť v náročnom prostredí, ale vedeli sa aj navzájom podporovať.
Objav zapadá do širšieho vedeckého posunu v tom, ako sa na neandertálcov pozeráme. Dlhé roky ich sprevádzali stereotypy o jednoduchom a menej vyspelom spôsobe života. Postupne sa však hromadia dôkazy o tom, že mali komplexné správanie, technické zručnosti a pravdepodobne aj citlivé sociálne väzby.
V tomto prípade nejde len o schopnosť vyrobiť nástroj. Dôležitá je aj predstava, že niekto zákrok podstúpil a vydržal ho. Lydia Zotkina, spoluautorka výskumu, uviedla, že ju na náleze zaujala práve mimoriadna vôľa pacienta. Podľa nej musel chápať, že bolesť zákroku je síce silnejšia než zápal, no len dočasná.
Čo zostáva neisté a čo môže prísť ďalej
Aj pri silných indíciách zostáva časť príbehu otvorená. Výskumníci hovoria o tom, čo otvor v zube „vyzerá“, že znamená, a opierajú sa o mikroskopické stopy aj experimenty s modernými zubami. To je v archeológii bežný postup, no stále ide o interpretáciu, nie o priamu pozorovanú scénu z minulosti.
Nevieme napríklad presne, kto zákrok vykonal, ako často sa podobné postupy používali ani či išlo o ojedinelý pokus alebo o širšiu prax. Isté je zatiaľ najmä to, že zub nesie stopy zásahu, ktorý sa veľmi pravdepodobne odohral za života jeho majiteľa. Ak sa záver potvrdí, pôjde o pozoruhodný dôkaz toho, že snaha tlmiť bolesť a liečiť chorobu má v ľudskej histórii oveľa hlbšie korene, než sa doteraz predpokladalo.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
