Ako veľmi sa zhoršia požiare na západe USA pri otepľovaní? Nová štúdia spochybňuje bežný ukazovateľ

Požiare na západe Spojených štátov sa zväčšujú a naberajú na intenzite. Nový výskum však naznačuje, že niektoré doterajšie odhady budúceho rizika môžu byť príliš pesimistické, ak sa opierajú najmä o jeden často používaný ukazovateľ sucha v ovzduší.

How Much Will Western Wildfires Worsen Under Warming?

Zdroj: https://eos.org/research-spotlights/how-much-will-western-wildfires-worsen-under-warming

Štúdia publikovaná v časopise AGU Advances tvrdí, že pri modelovaní potenciálu požiarov môže byť spoľahlivejším ukazovateľom vlhkosť pôdy než vapor pressure deficit (VPD), teda miera suchosti atmosféry. Autori upozorňujú, že VPD môže na väčších priestorových mierkach preceňovať, koľko územia by mohlo v budúcnosti zhorieť. Ak sa namiesto toho zohľadní vlhkosť pôdy, obraz budúceho vývoja je stále vážny, no menej extrémny.

Výskumníci analyzovali päť zalesnených ekoregiónov na západe USA. Pracovali s databázou Western US MTBS-Interagency wildfire dataset za roky 1984 až 2020 a s klimatickými údajmi o teplote, VPD a vlhkosti pôdy. Zamerali sa na plochu spálenú od mája do októbra a tieto vzťahy potom prepojili s výstupmi klimatických modelov, aby odhadli budúci potenciál horenia.

Podľa výpočtov založených na VPD by sa pri priemernom globálnom oteplení o 3 °C do konca storočia mohlo spáliť 16-krát viac územia než v historickom období. Pri oteplení o 4 °C by to bolo až 66-krát viac. Autori takýto výsledok označujú za „naozaj obrovský“ a upozorňujú, že by znamenal požiare, ktoré by spaľovali vegetáciu takmer hneď po tom, ako znovu narastie.

Keď však model vychádzal z vlhkosti pôdy, výsledok bol miernejší. V rovnakých scenároch oteplenia by sa spálená plocha zvýšila približne 2- až 3-násobne oproti historickému obdobiu. Aj to je výrazný nárast, no nie taký dramatický ako pri odhadoch založených na VPD.

Prečo na tom záleží? Odhady budúceho rizika požiarov ovplyvňujú plánovanie v lesoch, ochranu obyvateľov aj prípravu na extrémne sezóny. Ak je model príliš citlivý na jeden ukazovateľ, môže skresliť predstavu o tom, ako rýchlo sa budú požiarne podmienky meniť. Zároveň platí, že aj konzervatívnejší scenár stále ukazuje na rastúce riziko v teplejšom svete.

Čo je VPD a prečo sa používa

Vapor pressure deficit je ukazovateľ, ktorý opisuje, ako veľmi je vzduch „smädný“ po vode. V klimatickom výskume sa často používa, pretože s rastúcou teplotou zvyčajne stúpa a môže súvisieť s vysušovaním vegetácie. V štúdiách požiarov sa preto stal populárnym proxy ukazovateľom pre podmienky, ktoré podporujú horenie.

Mohlo by Vás zaujímať  Sucho mení proteíny jačmeňa a zhoršuje kvalitu sladu, ukazuje proteomická štúdia

Snímka zobrazuje: How Much Will Western Wildfires Worsen Under Warming?

Zdroj: https://eos.org/research-spotlights/how-much-will-western-wildfires-worsen-under-warming

Problém je, že proxy ukazovatele nie sú to isté ako priame meranie paliva v krajine. To, čo platí v jednom regióne alebo v jednej mierke, sa nemusí presne preniesť na širšie územie. Práve na to autori novej štúdie upozorňujú.

Prečo môže byť vlhkosť pôdy lepším signálom

Vlhkosť pôdy je bližšie k tomu, čo rozhoduje o stave vegetácie a dostupnosti vody pre rastliny. V praxi ide o dôležitú súčasť toho, ako suché je samotné palivo, ktoré môže horieť. Všeobecne platí, že ak je pôda dlhodobo suchšia, rastliny sú náchylnejšie na stres a krajina môže byť horľavejšia.

Snímka zobrazuje: Over a dark blue-green square appear the words Special Report: The State of the Science 1 Year On.

Zdroj: https://eos.org/research-spotlights/how-much-will-western-wildfires-worsen-under-warming

To neznamená, že vlhkosť pôdy je dokonalý ukazovateľ. Aj ona má svoje limity a závisí od typu pôdy, vegetácie či miestnych podmienok. V tomto prípade však podľa autorov lepšie zachytáva reálnu dostupnosť vody v krajine než samotná suchosť vzduchu.

Čo ukazujú modely pri rôznych scenároch otepľovania

Rozdiel medzi oboma prístupmi je v projekciách výrazný. Modely založené na VPD vedú k prudkému nárastu spálenej plochy, zatiaľ čo modely založené na vlhkosti pôdy ukazujú miernejší rast. To je dôležité najmä preto, že budúce požiarne riziko sa často komunikuje cez čísla, ktoré môžu pôsobiť presne, hoci sú stále len odhadom.

V širšom klimatickom výskume je bežné, že rôzne indikátory dávajú odlišné výsledky. Preto sa pri interpretácii projekcií sleduje nielen samotný výstup modelu, ale aj to, aké predpoklady doň vstupujú.

Prečo sú požiare na západe USA tak citlivou témou

Západ USA je dlhodobo regiónom, kde sa stretáva horúce a suché podnebie s rozsiahlymi lesmi a vegetáciou, ktorá môže v extrémnych podmienkach ľahko horieť. Keď sa k tomu pridá otepľovanie, rastie pravdepodobnosť dlhších a intenzívnejších požiarových sezón.

Pre vedcov aj správcov krajiny je preto dôležité vedieť, či sa budúce riziko blíži skôr k extrémnym alebo miernejším scenárom. Aj menší rozdiel v projekciách môže ovplyvniť plánovanie zásahov, obnovu porastov a prípravu na obdobia sucha.

Čo zostáva neisté a čo môže nasledovať

Štúdia nehovorí, že budúce požiare nebudú vážnym problémom. Hovorí skôr to, že niektoré doterajšie projekcie môžu byť nadhodnotené, ak sa príliš spoliehajú na VPD. Zároveň ide o výskum zameraný na päť zalesnených ekoregiónov na západe USA, takže výsledky nemožno automaticky preniesť na všetky typy krajiny.

V podobných štúdiách býva ďalším krokom testovanie, či sa rovnaký vzťah potvrdí aj v iných regiónoch a pri iných typoch vegetácie. Práve takéto porovnania ukážu, či sa vlhkosť pôdy stane novým štandardom pre odhady požiarneho rizika, alebo zostane len jedným z viacerých užitočných ukazovateľov.

Zdroj: Eos

Pôvodný článok: https://eos.org/research-spotlights/how-much-will-western-wildfires-worsen-under-warming