Vedci identifikovali v Sibíri zatiaľ najstaršie známe obete moru: deti z komunít lovcov a zberačov, ktoré sa baktériou Yersinia pestis nakazili pred viac ako 5 500 rokmi. Nález posúva najstarší doložený výskyt tejto choroby hlbšie do minulosti a zároveň spochybňuje doterajšiu predstavu, že ničivé morové nákazy vznikali až v hustejšie osídlených spoločenstvách.
New Discovery That Hunter-Gatherer Children Died of Plague More Than Five Millennia Ago Sets Back the Date of the Earliest Outbreak.
Výskum vyšiel v časopise Nature a vychádzal z analýzy DNA 46 kostier zo štyroch pravekých pohrebísk pri rieke Angara na východe Ruska, severne od Mongolska. Výskumníci našli stopy Yersinia pestis najmenej u 18 zosnulých. Podľa autorov išlo zrejme o dve oddelené, no časovo sa prekrývajúce vlny nákazy.
Dôležitý je aj samotný kontext. Nešlo o obyvateľov veľkých sídiel, ale o mobilné skupiny lovcov a zberačov. Práve to je v rozpore s predchádzajúcim epidemiologickým modelom, podľa ktorého sa podobná infekcia mala ťažko udržať v malých a neustále sa presúvajúcich komunitách. Vedúci autor štúdie Ruairidh Macleod z University of Oxford priznal, že tím takýto výsledok nečakal.
Vedci sa domnievajú, že ľudia sa mohli nakaziť pri sťahovaní alebo konzumácii surových svišťov. Oblasť pri jazere Bajkal bola na tieto veľké hlodavce bohatá a miestni ich lovili kvôli potrave. V hroboch archeológovia našli aj prívesky zo svištích zubov, čo ukazuje na blízky kontakt s týmto zvieraťom. Podľa autorov sa tak ľudia mohli nechtiac vystaviť baktérii, ktorá v svišťoch prežívala.
Zároveň však nejde o uzavretý prípad s jediným vysvetlením. Skúmaný kmeň morovej baktérie sa odlišoval od iných známych starých línií a chýbal mu gén, ktorý dnešná Yersinia pestis potrebuje na prežívanie v blchách. To oslabuje predstavu klasického prenosu cez blchy, aký poznáme z neskorších dejín moru. Niektorí odborníci preto pripúšťajú, že v ranom období sa choroba mohla šíriť inak, no priamy preskok zo zvierat na ľudí zatiaľ nemá podľa oslovených expertov pevný dôkaz.
Analýza DNA navyše ukázala, že viacerí nakazení boli blízki príbuzní. Autori preto upozorňujú, že išlo o malé rodinné skupiny, čo je v súlade s možným prenosom z človeka na človeka. Medzi obeťami bolo veľa detí vo veku približne od 8 do 11 rokov. Mimoriadne silný je príklad jedného hrobu, v ktorom ležali tri malé dievčatá, zrejme zosnulé v tom istom čase: dve sestry a ich sesternica. Najmladšie malo 4 až 5 rokov, najstaršie 9 rokov.
Tento obraz mení aj staršiu predstavu, že najranejšie formy Yersinia pestis spôsobovali iba miernejšie ochorenia. V sibírskych pohrebiskách bolo podľa štúdie infikovaných takmer 40 percent pochovaných tiel, čo skôr naznačuje vážny zásah do miestnych komunít. Spoluautor výskumu Andrzej Weber z Baikal Archaeology Project pripomenul, že nezvyčajne vysoký počet detí a krátky časový úsek pochovávania boli pre archeológov záhadou už od 90. rokov. Mor teraz ponúka vysvetlenie, ktoré podľa neho dáva zmysel.
V praktickej rovine je tento výsledok dôležitý najmä preto, že mení pohľad na to, ako sa mohli nebezpečné infekcie šíriť v praveku. Nákaza zjavne nemusela čakať na vznik veľkých dedín či miest. Aj malé, pohyblivé skupiny mohli čeliť opakovaným vlnám choroby, ak boli v úzkom kontakte s voľne žijúcimi zvieratami alebo ak sa infekcia dokázala prenášať medzi ľuďmi iným spôsobom, než sa predpokladalo.
Prečo je sibírsky nález taký dôležitý
Doteraz najstarší vedecký dôkaz infekcie Yersinia pestis pochádzal zo zhruba 5 000 rokov starého nálezu v Lotyšsku, ktorý vedci identifikovali v roku 2021.
Snímka zobrazuje: New Discovery That Hunter-Gatherer Children Died of Plague More Than Five Millennia Ago Sets Back the Date of the Earliest Outbreak.
Sibírske hroby sú podľa štúdie ešte o niečo staršie, majú viac ako 5 500 rokov. To znamená, že dejiny moru sa musia prepisovať aspoň v tom zmysle, kedy sa táto baktéria s istotou objavuje v ľudských pozostatkoch.
Zároveň nejde len o posun dátumu v učebnici. Nález rozširuje predstavu o tom, v akých spoločnostiach mohla choroba zasahovať. Ak sa mor šíril aj medzi lovcami a zberačmi, odborníci musia opatrnejšie pracovať s doterajším predpokladom, že veľké epidémie si vyžadovali usadlý život a vysokú hustotu obyvateľstva.
Ako vedci odhalili prítomnosť moru
Kľúčovú úlohu zohrala genetická analýza.
Snímka zobrazuje: New Discovery That Hunter-Gatherer Children Died of Plague More Than Five Millennia Ago Sets Back the Date of the Earliest Outbreak.
Výskumníci skúmali DNA zo 46 kostier zo štyroch pohrebísk a zubný materiál im umožnil hľadať stopy dávnej infekcie. Práve zuby bývajú pri takýchto výskumoch cenným zdrojom, pretože môžu uchovať biologické stopy aj po tisícročiach.
Podľa štúdie sa podarilo rozpoznať baktériu najmenej u 18 jedincov. Autori tiež usudzujú, že nešlo len o jedinú epizódu, ale o dve samostatné a pritom sa prekrývajúce vlny nákazy. To naznačuje, že choroba sa v oblasti neobjavila iba náhodne u jednotlivcov, ale mala širší dopad na miestne komunity.
Čo naznačuje pôvod nákazy a jej šírenie
Autori predpokladajú, že prvý kontakt s baktériou mohol súvisieť so svišťami, ktoré ľudia v okolí Bajkalu lovili a spracúvali.
Snímka zobrazuje: New Discovery That Hunter-Gatherer Children Died of Plague More Than Five Millennia Ago Sets Back the Date of the Earliest Outbreak.
Keďže v hroboch našli aj ozdoby zo svištích zubov, blízky kontakt s týmito zvieratami je dobre doložený. Ide však o pracovnú interpretáciu vychádzajúcu zo spojenia archeologických nálezov a genetických údajov.
Otázka samotného šírenia choroby zostáva zložitejšia. Skorý kmeň Yersinia pestis podľa výskumu nemal gén potrebný na prežitie v blchách, ktorý je typický pre dnešné formy baktérie. To otvára priestor pre iné scenáre. Niektorí odborníci upozorňujú, že priamy preskok zo zvierat na ľudí by bol veľký záver bez priameho dôkazu. Na druhej strane príbuzenské väzby medzi obeťami môžu podporovať možnosť, že sa choroba v určitom štádiu šírila aj medzi ľuďmi.
Čo tento objav mení v pohľade na praveké epidémie
Doterajší obraz raného moru bol skôr roztrieštený.
Snímka zobrazuje: New Discovery That Hunter-Gatherer Children Died of Plague More Than Five Millennia Ago Sets Back the Date of the Earliest Outbreak.
Predchádzajúce výskumy zachytávali najmä jednotlivé, zdanlivo izolované infekcie najstarších verzií Y. pestis bez presvedčivého dôkazu súvislých prenosových reťazcov medzi ľuďmi. Práve preto je sibírsky materiál dôležitý: súbor kostier je väčší a ukazuje nákazu v konkrétnych rodinných skupinách.
To neznamená, že vedci už presne vedia, ako sa mor vtedy správal. Mení sa však rámec diskusie. Už neplatí tak jednoznačne, že skoré formy baktérie vyvolávali len mierne ochorenia alebo že nedokázali zasiahnuť celú komunitu. Dáta zo Sibíri ukazujú, že dopad mohol byť oveľa vážnejší, najmä pre deti.
Čo zostáva nejasné a čo bude nasledovať
Aj po tejto štúdii zostáva viacero otvorených otázok.
Snímka zobrazuje: The researchers say the early strains of plague they identified were highly lethal. Vladimiri Bazaliiskii.
Vedci ešte nevedia s istotou opísať presnú cestu prenosu ani to, ako často sa podobné ohniská v praveku objavovali. Nejasné je aj to, do akej miery bol tento sibírsky prípad výnimočný a do akej miery zapadal do širšieho obrazu dávnych nákaz v Eurázii.
Práve preto budú dôležité ďalšie analýzy starovekej DNA a porovnávanie s inými pohrebiskami. Každý nový súbor dát môže spresniť, kedy sa mor rozšíril, aké zvieratá pri tom zohrali úlohu a či sa medzi ľuďmi prenášal skôr, než sa doteraz predpokladalo. Už teraz je však jasné, že pohrebiská pri Angare priniesli jeden z najsilnejších dôkazov o tom, že mor sprevádzal ľudské dejiny oveľa skôr, než sme si mysleli.
Zdroj: Smithsonian SmartNews History & Archaeology
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
