DNA zo sídliskových pohrebísk v juhovýchodnej Sibíri priniesla dôkazy o prepuknutí moru spred asi 5 500 rokov. Podľa správy, na ktorú upozornil The Guardian, ide o najstaršie doteraz rozpoznané ohnisko tejto choroby. Výskumníci zároveň predpokladajú, že o 400 až 600 rokov neskôr prišla v tej istej oblasti ešte druhá vlna nákazy.
Tím vedený Ruairidhom Macleodom z University of Oxford vychádzal z DNA vzoriek odobratých z pozostatkov lovcov a zberačov pochovaných na cintorínoch v juhovýchodnej Sibíri. Vedci sa domnievajú, že pôvodcom infekcie bola baktéria Yersinia pestis a že sa k ľuďom mohla dostať pri spracovaní alebo konzumácii surových svišťov. Práve tieto hlodavce môžu aj dnes slúžiť ako prirodzený rezervoár moru.
Podľa výskumníkov sa choroba následne zrejme šírila aj medzi ľuďmi, a to vo forme pľúcneho moru, ktorý napáda pľúca. Tomu zodpovedá aj obraz z dvoch skúmaných pohrebísk: najmenej dve tretiny zosnulých tam mali v čase smrti menej než 15 rokov a mnohí ležali v spoločných hroboch so súrodencami alebo ďalšími členmi rodiny.
Takýto nález je dôležitý najmä preto, že posúva dejiny moru hlbšie do minulosti a zároveň ukazuje, že vážne nákazové epizódy mohli zasahovať aj komunity lovcov a zberačov, nielen neskoršie väčšie a hustejšie osídlené spoločnosti. V praktickom zmysle to mení predstavu o tom, ako skoro sa mohla baktéria Yersinia pestis šíriť medzi ľuďmi a aké cesty prenosu mohli zohrávať úlohu.
Treba však zostať opatrný pri tom, čo z týchto údajov vyplýva. Zdroj hovorí o dôkazoch pre prepuknutie nákazy a o pravdepodobnom spôsobe prenosu, nie o úplne uzavretom prípade so známym priebehom každého úmrtia. Výskumníci preto pracujú s najpravdepodobnejším scenárom, ktorý spája genetické stopy, vek zosnulých aj rodinné pochovávanie.
Čo presne vedci našli
Jadrom zistenia sú DNA vzorky z ľudských pozostatkov z cintorínov v juhovýchodnej Sibíri.
Snímka zobrazuje: Skull of a 10-year-old girl who may have died of the plague around 5,000 years ago in Siberia.
Práve v nich sa podarilo identifikovať dôkazy, ktoré vedci spájajú s morovou nákazou spred približne 5 500 rokov. Zdroj zároveň uvádza, že druhé prepuknutie ochorenia zrejme nasledovalo o niekoľko storočí neskôr, konkrétne v odstupe 400 až 600 rokov.
Pre archeológiu a paleogenetiku je podstatné, že nejde len o izolovaný nález jednej osoby. Skúmané pohrebiská poskytli širší súbor pozostatkov, v ktorom sa dá sledovať aj rozloženie veku zosnulých a ich vzájomné rodinné väzby v hroboch. Práve spojenie biologických dát a pohrebného kontextu robí interpretáciu presvedčivejšou, hoci nie absolútne definitívnou.
Ako sa mohol mor dostať k ľuďom
Podľa výkladu výskumného tímu sa lovci a zberači mohli baktériou Yersinia pestis nakaziť pri porážaní alebo jedení surových svišťov.
Všeobecne platí, že niektoré hlodavce môžu fungovať ako rezervoár pôvodcov infekcií, teda ako živočíchy, v ktorých sa nákaza udržiava v prírode.
V tomto prípade je dôležité, že nejde o náhodnú domnienku bez súvislostí. Zdroj výslovne uvádza, že svište môžu byť rezervoárom moru aj dnes. Výskumníci preto navrhujú scenár, v ktorom sa choroba najprv preniesla zo zvieraťa na človeka a potom sa ďalej šírila v rámci komunity.
Prečo výskumníci hovoria o pľúcnom more
Tím predpokladá, že po počiatočnom prenose zo zvieraťa sa choroba šírila z človeka na človeka ako pľúcny mor.
Snímka zobrazuje: Earliest Plague Outbreak Identified in Siberia.
To je forma ochorenia, ktorá zasahuje pľúca. Všeobecne je práve táto podoba moru dôležitá preto, že umožňuje priamy medziľudský prenos, a tým môže vysvetliť rýchlejšie šírenie v malej skupine.
Zdroj tento scenár nespája s jediným typom dôkazu, ale s celkovým obrazom pohrebísk. Veľký podiel detí medzi zosnulými a spoločné hroby príbuzných naznačujú, že nešlo len o jednotlivé nesúvisiace úmrtia. Samy osebe však tieto znaky nedokazujú presný priebeh epidémie, preto ich vedci používajú ako súčasť širšej interpretácie.
Čo naznačuje vek zosnulých a rodinné hroby
Na dvoch pohrebiskách mali najmenej dve tretiny mŕtvych menej než 15 rokov.
Mnohí boli pochovaní spolu so súrodencami alebo inými členmi rodiny. Takéto rozloženie môže naznačovať, že choroba zasiahla domácnosti alebo úzko prepojené skupiny ľudí v relatívne krátkom čase.
V archeologickom výskume býva práve spojenie demografie a spôsobu pochovávania veľmi cenné. Samotný vysoký podiel detských úmrtí ešte nemusí automaticky znamenať epidémiu, no v kombinácii s genetickými stopami moru a rodinnými hrobmi vytvára súvislý obraz možného ohniska nákazy. Preto je tento nález zaujímavý nielen z hľadiska prítomnosti baktérie, ale aj z hľadiska toho, ako mohla choroba zasiahnuť konkrétnu komunitu.
Ak sa táto interpretácia potvrdzuje, mor nepatrí len do príbehu neskorších historických pandémií, ale aj do oveľa starších dejín ľudských spoločenstiev.
To je dôležité najmä pre pochopenie toho, ako dlho už Yersinia pestis sprevádza človeka a v akých podmienkach sa mohla šíriť.
V širšom kontexte takéto zistenia ukazujú, že staré epidémie možno hľadať aj tam, kde by sa kedysi nečakali — v menších komunitách lovcov a zberačov. Zároveň však zostávajú otvorené otázky. Nie je jasné všetko o rozsahu nákazy, o presnom priebehu jednotlivých vĺn ani o tom, do akej miery sa tieto udalosti podobali neskorším známym morovým epidémiám. Práve ďalší výskum starovekej DNA môže ukázať, či išlo o ojedinelé ohnisko, alebo o časť širšieho a staršieho príbehu moru v Eurázii.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
