Margaret Fuller otvorila v 19. storočí otázku, čo znamená byť ženou v Amerike

Margaret Fuller patrila v 19. storočí k najvýraznejším americkým intelektuálkam a svojím písaním zásadne otvorila otázku postavenia žien v spoločnosti. Hoci už ako dieťa vynikala mimoriadnym vzdelaním, nemohla študovať na vysokej škole ani vstúpiť do povolaní, ktoré boli bežne dostupné mužom. Práve z tejto skúsenosti vyrástli jej texty o slobode, schopnostiach a úlohe žien v Amerike.

Born in 1810, Margaret Fuller Was Labeled a Child Prodigy. She Later Used Her Intellect to Ask Important Questions About Women’s Role in America.

Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/history/born-1810-margaret-fuller-labeled-child-prodigy-later-used-intellect-ask-important-questions-about-women-america-180988800

Fuller sa narodila v roku 1810 v Cambridge v štáte Massachusetts ako prvé dieťa ambiciózneho právnika a politika. Otec jej doprial vzdelanie, ktoré sa vtedy pripravovalo skôr pre chlapcov smerujúcich na vysokú školu. Plynulo čítala už ako štvorročná, v šiestich rokoch prekladala latinčinu a rýchlo si získala povesť zázračného dieťaťa. Už v pätnástich rokoch si podľa vlastných slov zaumienila, že sa chce presadiť. Narážala však na hranice, ktoré spoločnosť kládla ženám bez ohľadu na ich talent.

Táto prekážka sa stala jadrom jej verejného pôsobenia. Fuller si kládla otázku, čo vlastne znamená byť ženou a na čo sa ženy narodili. Túto tému rozvíjala aj počas svojich známych diskusných stretnutí s bostonskými ženami, kde sa pýtala, čo majú ženy robiť a ako to majú dosiahnuť.

Esej, z ktorej vznikla kľúčová kniha

V prostredí transcendentalistov sa Fuller stala prvou editorkou vplyvného časopisu The Dial. Formovala jeho obsah a uprednostňovala literatúru, umenie a duchovné témy pred teologickými spormi. V júli 1843 tam publikovala esej „The Great Lawsuit: Man Versus Men. Woman Versus Women.“, v ktorej vychádzala aj z vlastnej skúsenosti s vylúčením zo vzdelania a profesií a z nálepky „neženskej“ inteligencie.

Born in 1810, Margaret Fuller Was Labeled a Child Prodigy. She Later Used Her Intellect to Ask Important Questions About Women’s Role in America

Snímka zobrazuje: Born in 1810, Margaret Fuller Was Labeled a Child Prodigy. She Later Used Her Intellect to Ask Important Questions About Women’s Role in America.

Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/history/born-1810-margaret-fuller-labeled-child-prodigy-later-used-intellect-ask-important-questions-about-women-america-180988800

Tvrdila, že ostré rozdelenie na mužské a ženské je falošné. Podľa nej neexistuje úplne mužský muž ani čisto ženská žena a každý človek má dostať priestor rozvinúť svoje schopnosti naplno. V praktickej rovine to znamenalo jednoduchý, ale vtedajšou spoločnosťou len málo prijímaný nárok: ženy nemajú byť obmedzované arbitrárnymi pravidlami len preto, že sú ženy.

Na podnet novinára Horacea Greeleyho esej rozšírila do knihy Woman in the Nineteenth Century. Prvé vydanie sa vypredalo za týždeň. Kniha vyzývala mužov, aby odstránili svojvoľné prekážky a umožnili ženám venovať sa akémukoľvek povolaniu, o ktoré majú záujem, od učených profesií až po námornícke remeslo. Fuller pritom písala aj o tom, ako dievčatá prirodzene siahajú po činnostiach, ktoré im spoločnosť zakazuje len preto, že sa nepovažujú za „vhodné pre dievčatá“.

Záujem o ženy, pôvodných obyvateľov aj prírodu

V tom istom období Fuller cestovala po Illinois, Michigane a Wisconsine a zbierala materiál pre knihu Summer on the Lakes, in 1843. V tejto reportážnej a cestopisnej knihe zaznamenala rýchlo sa meniaci americký západ. Písala so súcitom o preťažených manželkách osadníkov, kritizovala zaobchádzanie s pôvodnými obyvateľmi, ktorých označila za „oprávnených pánov“ regiónu, a všímala si aj ničenie starých lesov.

Born in 1810, Margaret Fuller Was Labeled a Child Prodigy. She Later Used Her Intellect to Ask Important Questions About Women’s Role in America

Snímka zobrazuje: Born in 1810, Margaret Fuller Was Labeled a Child Prodigy. She Later Used Her Intellect to Ask Important Questions About Women’s Role in America.

Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/history/born-1810-margaret-fuller-labeled-child-prodigy-later-used-intellect-ask-important-questions-about-women-america-180988800

Na Mackinac Island sa zúčastnila stretnutia príslušníkov kmeňov Chippewa a Ottawa, rozprávala sa s domorodými ženami posunkami a pridala sa k nim pri príprave raňajok z kukuričnej múky. Jej texty spájali osobné pozorovanie s ostrým spoločenským postrehom. Zároveň v nich nechýbali výrazné opisy krajiny, ktoré mali čitateľov viesť aj k väčšiemu environmentálnemu uvedomeniu.

Novinárka s jasnými postojmi

Po nástupe do New-York Tribune písala Fuller titulné komentáre aj kultúrne recenzie. V novinách uverejnila viac než 200 článkov. Venovala sa kultúre, podmienkam v ústavoch v New Yorku a vystupovala proti trestu smrti. Podporovala aj volebné právo černochov a írske prisťahovalectvo.

Born in 1810, Margaret Fuller Was Labeled a Child Prodigy. She Later Used Her Intellect to Ask Important Questions About Women’s Role in America

Snímka zobrazuje: Born in 1810, Margaret Fuller Was Labeled a Child Prodigy. She Later Used Her Intellect to Ask Important Questions About Women’s Role in America.

Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/history/born-1810-margaret-fuller-labeled-child-prodigy-later-used-intellect-ask-important-questions-about-women-america-180988800

Do knihy Woman in the Nineteenth Century zahrnula aj svedectvá o väzenkyniach v Sing Sing, z ktorých mnohé skončili vo väzení za prostitúciu. Nepozerala sa na ne ako na úplne oddelenú skupinu, ale ako na ženy poznačené krivdou a nešťastím. Aj tým rozširovala debatu o právach žien za hranice vzdelaných kruhov a pripomínala, že postavenie žien sa týka aj triedy, chudoby a sociálneho vylúčenia.

Európa, smrť a neskoré uznanie

V roku 1846 odišla Fuller do Európy ako zahraničná korešpondentka Tribune. Písala o revolúciách roku 1848 a v Ríme viedla nemocnicu pre ranených. V júli 1850 sa vracala do Spojených štátov so svojím talianskym manželom a dieťaťom, no pri Fire Island ich loď stroskotala v silnej búrke. Zahynuli všetci traja. Fuller mala 40 rokov.

Born in 1810, Margaret Fuller Was Labeled a Child Prodigy. She Later Used Her Intellect to Ask Important Questions About Women’s Role in America

Snímka zobrazuje: Born in 1810, Margaret Fuller Was Labeled a Child Prodigy. She Later Used Her Intellect to Ask Important Questions About Women’s Role in America.

Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/history/born-1810-margaret-fuller-labeled-child-prodigy-later-used-intellect-ask-important-questions-about-women-america-180988800

Jej skorá smrť mala aj historický dôsledok. Podľa zdroja sa očakávalo, že bude predsedníčkou prvého National Woman’s Rights Convention vo Worcesteri v Massachusetts v októbri 1850. Namiesto toho si ju viac ako tisíc delegátov a rečníkov uctilo minútou ticha.

Práve preto, že nežila dosť dlho na to, aby viedla hnutie, ktoré jej kniha pomohla inšpirovať, dejiny ju podľa zdroja z veľkej časti odsunuli na okraj. Jej dielo však zostáva dôležité tým, že nespochybňovalo len právne a spoločenské obmedzenia žien. Fuller zároveň hľadala spoločnú ľudskosť naprieč pohlavím a triedou a tvrdila, že človek sa má rozvíjať ako jednotlivec, ale v širšom celku.

To je aj hlavný dôvod, prečo sa k nej história vracia dodnes. Fuller nepísala iba o tom, čo ženám chýba, ale aj o tom, čo všetci strácajú, keď spoločnosť nedovolí ľuďom naplno rozvinúť ich schopnosti. Neisté nie je to, či mala vplyv, ale skôr to, aké prominentné miesto by v americkom hnutí za práva žien zaujala, keby nezomrela tak skoro.


Zdroj: Smithsonian History

Pôvodný článok: https://www.smithsonianmag.com/history/born-1810-margaret-fuller-labeled-child-prodigy-later-used-intellect-ask-important-questions-about-women-america-180988800


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *