Staroveká DNA zo zubov ľudí pochovaných na juhovýchodnej Sibíri priniesla zatiaľ najstarší známy dôkaz prepuknutia moru. Pozostatky z neskorej doby kamennej pri rieke Angara naznačujú, že Yersinia pestis zasiahla komunity lovcov a zberačov približne pred 5 500 rokmi a mohla sa šíriť vo viacerých ničivých vlnách.
Ancient DNA provides evidence of earliest known plague outbreak.
Výskumníci skúmali kostry zo štyroch pohrebísk na Angare severozápadne od jazera Bajkal. V zubnej dreni 18 zo 42 testovaných ľudí našli DNA baktérie Yersinia pestis. Keďže pri takýchto analýzach hrozia aj falošne negatívne výsledky, vedci pripúšťajú, že mor mohol zabiť aj ďalších pochovaných.
Nález pomáha vysvetliť dlhoročnú záhadu jedného z pohrebísk, Ust-Ida, kde archeológovia našli nezvyčajne veľa detí. Na dvoch cintorínoch tvorili najmenej dve tretiny mŕtvych osoby mladšie ako 15 rokov. Mnohí ležali v spoločných hroboch so súrodencami alebo ďalšími príbuznými, čo podľa autorov zapadá do obrazu nákazy, ktorá sa šírila v úzkom rodinnom a komunitnom kontakte.
Podľa autorov sa prvé vlny nákazy začali asi pred 5 500 rokmi, najmenej dve storočia po tom, čo sa Yersinia pestis oddelila od svojho predka Yersinia pseudotuberculosis. Analýza podľa štúdie ukazuje na dve odlišné prepuknutia choroby: prvé približne pred 5 500 rokmi a druhé o 400 až 600 rokov neskôr.
Vedci sa domnievajú, že lovci a zberači sa pravdepodobne nakazili pri porciovaní alebo konzumácii surových svišťov. Práve takéto správanie je rizikové aj dnes. Po prenose zo zvieracieho rezervoára sa choroba podľa výskumníkov šírila z človeka na človeka a zasahovala celé rodiny.
Najpravdepodobnejšie išlo o pľúcnu formu moru, ktorá postihuje pľúca. Tú istú baktériu však spôsobuje aj septikemický mor, teda infekciu krvi, a bubonický mor so zväčšenými lymfatickými uzlinami. Najstaršie kmene Yersinia pestis podľa vedcov zrejme ešte nemali gény virulencie, ktoré neskôr umožnili účinné šírenie bubonického moru cez blchy a hlodavce. Aj tak však mohli byť smrteľné. V sibírskych vzorkách totiž výskumníci našli superantigén, toxický proteín schopný vyvolať silnú imunitnú reakciu. To mohlo zvyšovať nebezpečenstvo najmä pre malé deti.
Praktický význam nálezu je jasný: mor zrejme nebol chorobou viazanou až na neskoršie husté poľnohospodárske sídla alebo stredoveké mestá. Nové dáta naznačujú, že aj malé a riedko osídlené skupiny lovcov a zberačov mohli čeliť ničivým epidémiám, ak boli v úzkom kontakte s voľne žijúcimi zvieratami, ktoré baktériu prenášali.
Výsledky zverejnil časopis Nature. Medzinárodný tím zahŕňal odborníkov z Kodane, Alberty, Cambridgeu a Londýna. Ruairidh Macleod z University of Oxford uviedol, že archeológovia dúfali, že analýza starovekej DNA objasní, čo sa na pohrebiskách stalo, no nečakali, že nájdu práve mor u pravekých lovcov a zberačov.
Historik Samuel Cohn z University of Glasgow označil závery za zásadné najmä preto, že ide o veľmi skoré prepuknutia nákazy mimo poľnohospodárskych osád. Podľa neho si mor často spájame s preplnenými stredovekými mestami, no izolované komunity neboli v bezpečí ani v neskorších obdobiach.
Čo presne odhalila analýza starovekej DNA
Analýza sa sústredila na zubnú dreň, ktorá vie v niektorých prípadoch uchovať stopy dávnych infekcií. Práve z nej výskumníci získali genetický materiál baktérie Yersinia pestis. To je dôležité preto, že nejde len o nepriamu domnienku podľa typu pohrebiska či veku mŕtvych, ale o biologický dôkaz prítomnosti patogénu v konkrétnych ľuďoch.
Snímka zobrazuje: Ancient DNA provides evidence of earliest known plague outbreak.
V tomto prípade vedci našli DNA moru u 18 zo 42 testovaných jedincov. Zdroj zároveň upozorňuje, že pri veľmi starých vzorkách nemusí byť zachovanie DNA dostatočné, takže časť infekcií môže ostať neodhalená. Aj preto autori nevylučujú, že nákaza zasiahla ešte väčšiu časť pochovaných.
Prečo boli medzi obeťami najmä deti
Jedným z najvýraznejších znakov pohrebísk je vysoký podiel detí. Na dvoch cintorínoch tvorili najmenej dve tretiny mŕtvych ľudia mladší ako 15 rokov. Práve tento nepomer patril k hlavným otázkam, na ktoré sa archeológovia snažili nájsť odpoveď.
Snímka zobrazuje: Ancient DNA provides evidence of earliest known plague outbreak.
Podľa výskumu mohli byť deti mimoriadne zraniteľné aj preto, že sibírske kmene Yersinia pestis niesli superantigén. Ten môže vyvolať prudkú reakciu imunitného systému. Zdroj zároveň pripúšťa aj ďalšie vysvetlenie: starší členovia komunít mohli po skoršom kontakte s chorobou získať určitú mieru odolnosti, zatiaľ čo malé deti takú ochranu nemali.
Ako sa mohol mor šíriť v riedko osídlených komunitách
Nová práca je zaujímavá aj tým, že mení bežnú predstavu o prostredí, v ktorom sa mor šíri. Všeobecne si ho ľudia spájajú so stredovekými mestami, špinou a hustým osídlením. Tu však ide o malé skupiny lovcov a zberačov v priestore, ktorý rozhodne nepatril k preplneným centrám.
Podľa autorov bol kľúčový blízky kontakt s voľne žijúcimi zvieratami. Lovci a zberači pravdepodobne prichádzali častejšie do styku s druhmi, ktoré slúžili ako prirodzený rezervoár nákazy. Keď sa baktéria preniesla na človeka, mohla sa ďalej šíriť v rámci rodín a malých komunít, kde intenzívny osobný kontakt stačil na to, aby následky boli ničivé aj bez veľkej populácie.
Čo tento nález hovorí o raných dejinách moru
Štúdia posúva najstaršie známe dôkazy prepuknutia moru hlboko do praveku. Podľa zdroja sa Yersinia pestis objavila najmenej pred 5 700 rokmi po oddelení od Yersinia pseudotuberculosis. Prepuknutie na Sibíri prišlo najmenej o dve storočia neskôr, čo naznačuje, že baktéria mala čas rozšíriť sa a vyvolať väčšie epizódy úmrtnosti.
Snímka zobrazuje: Ancient DNA provides evidence of earliest known plague outbreak.
Zároveň to pomáha pri debate o tom, aké nebezpečné boli najstaršie formy moru. Vedci už skôr spochybňovali, či mohli byť veľmi skoré kmene skutočne smrteľné, keďže ešte nemali niektoré známe mechanizmy neskoršieho bubonického moru. Sibírske nálezy ukazujú, že aj bez týchto znakov mohla choroba zabíjať vo veľkom.
Čo ešte nevieme a čo môže priniesť ďalší výskum
Hoci genetické dôkazy sú silné, časť otázok zostáva otvorená. Vedci hovoria o najpravdepodobnejšej pľúcnej forme moru a o pravdepodobnom prenose zo svišťov, no pri takto vzdialenej minulosti nemožno každý detail priebehu epidémií zrekonštruovať s úplnou istotou.
Ďalší výskum môže ukázať, ako často sa podobné prepuknutia objavovali aj v iných komunitách lovcov a zberačov, aké kmene Yersinia pestis vtedy kolovali a do akej miery sa líšili od neskorších foriem moru. Už teraz však platí, že nové dáta rozširujú obraz o tom, kde a za akých podmienok mohla táto choroba zasahovať ľudské populácie v najstarších etapách dejín.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
