Analýza dávnej DNA zo štyroch pohrebísk pri jazere Bajkal v juhovýchodnej Sibíri ukázala, že miestne komunity lovcov a zberačov zasiahli dve vlny moru už približne pred 5 500 rokmi. Vedci našli stopy baktérie Yersinia pestis u 18 z 46 skúmaných ľudí, teda v mimoriadne vysokom podiele prípadov, a údaje podľa autorov naznačujú, že nákaza bola smrteľná, šírila sa aj medzi ľuďmi a zasahovala menšie príbuzenské skupiny.
Snímka zobrazuje: Lethal plague outbreaks in Lake Baikal hunter-gatherers 5,500 years ago.
To je dôležité z dvoch dôvodov. Po prvé, doteraz nebolo jasné, aké nebezpečné boli najstaršie kmene moru, pretože ešte nemali niektoré genetické znaky spájané s neskoršou bubonickou formou ochorenia. Po druhé, nové výsledky posúvajú vážne epidémie moru ďalej do minulosti a mimo prostredia neskoroneolitických roľníckych spoločností v Európe. Podľa tejto práce teda vysoká hustota obyvateľstva ani poľnohospodársky spôsob života nemuseli byť nevyhnutnou podmienkou na vznik ničivých epidémií.
Výskum sa zameral na štyri pohrebiská v oblasti Cis-Bajkalu pri rieke Angara. Vedci sekvenovali dávnu ľudskú DNA z 46 jedincov z neskorého neolitu a popri ľudských genómoch hľadali aj stopy patogénov. Najčastejšie sa objavila práve Y. pestis. Baktériu identifikovali u 18 osôb a rozlíšili dve samostatné fázy nákazy, ktoré od seba delilo približne 400 až 600 rokov.
Prvá vlna sa začala približne pred 5 500 rokmi. Druhá je mladšia, hoci jej datovanie je podľa autorov menej presné, pretože stojí len na dvoch priamych dátumoch. Najpravdepodobnejšie spadá približne do obdobia 5 050 až 4 850 rokov pred súčasnosťou. Prípady sa objavili na štyroch pohrebiskách a lokalita Bratskii Kamen sa viaže na obe fázy.
Mimoriadne nápadný je podiel infikovaných. Samotní autori uvádzajú 39-percentnú mieru záchytu morovej infekcie naprieč štyrmi pohrebiskami. Na lokalite Ust’-Ida I, ktorá bola zároveň najväčším isakovským pohrebiskom v regióne, dosiahol záchyt 35 percent: 11 pozitívnych prípadov z 31 analyzovaných jedincov. Takéto čísla samy osebe ešte nevysvetľujú priebeh choroby, ale v spojení s ďalšími údajmi podporujú obraz prudkých a smrteľných epidémií.
Vedci skúmali aj príbuzenské vzťahy medzi pochovanými. Rekonštrukcia rodokmeňov ukázala, že choroba zasahovala malé rodinné skupiny. Prvá vlna sa podľa autorov odohrala v priebehu jednej generácie, čo zodpovedá rýchlemu šíreniu infekcie. Tento obraz je podľa štúdie v súlade s prenosom z človeka na človeka, hoci práca zároveň neprináša tvrdenie, že išlo výlučne o jedinú cestu šírenia.
Dáta naznačujú aj akútnu úmrtnosť. Autori píšu, že infekcie zrejme viedli k rýchlej smrti, najmä u detí vo veku 8 až 11 rokov. Práve to je jeden z kľúčových bodov celej práce: skoré kmene moru zjavne neboli len miernou črevnou infekciou, ako pripúšťali niektoré staršie interpretácie.
Genetická analýza navyše ukázala, že tieto kmene stoja hlbšie v rodokmeni Y. pestis než doteraz známe línie. To obmedzuje čas vzniku samotného druhu Y. pestis: podľa autorov sa musel oddeliť skôr než približne pred 5 700 rokmi. Výskumníci si všímajú aj funkčné odlišnosti vrátane lokusu superantigénu ypm, ktorý sa nachádza aj u dnešnej Yersinia pseudotuberculosis, blízkeho príbuzného morovej baktérie.
Nová práca zároveň spochybňuje jednoduchú predstavu, že mor sa mohol meniť na epidémiu až v početných, trvalo usadených poľnohospodárskych populáciách. Komunity pri Bajkale boli v tomto období stále lovcami a zberačmi. Mali síce rozsiahle kontakty, pohybovali sa po krajine a rieka Angara im uľahčovala cestovanie, no nešlo o poľnohospodársku spoločnosť so zvieratami a plodinami typickými pre neolit inde v Eurázii.
Čo presne vedci pri Bajkale našli
Jadro štúdie tvorí analýza dávnej DNA z ľudských pozostatkov zo štyroch cintorínov: Ust’-Ida I, Bratskii Kamen, Serovo a Shumilikha.
Snímka zobrazuje: Fig. 2: Phylogenetic relationships and inferred internal node dates between hunter-gatherer plague samples from this study and previously published.
Všetky ležia pri toku Angary, ktorá odteká z jazera Bajkal. Výskumníci zistili, že prípady moru neboli rozptýlené náhodne v priestore ani v čase. Dajú sa rozdeliť do dvoch fáz a v oboch sa nákaza objavila v rámci pohrebísk lovcov a zberačov.
Autori zároveň opisujú, že pohrebiská patrili k dvom miestnym mortuárnym tradíciám, Isakovo a Serovo. Prvá vlna sa spája najmä s hrobmi isakovského typu, druhá so serovským štýlom pochovávania. To neznamená, že samotný pohrebný rituál súvisel s príčinou nákazy; skôr ide o dôležitý archeologický rámec, ktorý pomáha zaradiť jednotlivé prípady do času a kultúrneho prostredia.
Okrem moru našli výskumníci pri jednom jedincovi aj stopy patogénu Brucella, pôvodcu brucelózy. Hlavným zistením práce to však nie je. Rozhodujúce je, že žiadny iný patogén sa v súbore neobjavil tak výrazne ako Y. pestis.
Prečo je dôležité, že išlo o lovcov a zberačov
V starších diskusiách sa často predpokladalo, že veľké morové epidémie potrebovali podmienky spojené s neolitom a neskorším poľnohospodárstvom: hustejšie osídlenie, trvalejšie sídla, nové vzťahy medzi ľuďmi a zvieratami či zásadné zmeny životného štýlu.
Snímka zobrazuje: Fig. 5: Variation around the ypm locus.
Skúmané komunity pri Bajkale si aj v neskorom neolite zachovávali spôsob obživy lovcov a zberačov. Miestna sibírska archeologická terminológia označuje toto obdobie ako neolit podľa technológií, napríklad používania luku a šípu, keramických nádob či techník brúsenia kameňa, nie podľa poľnohospodárstva. Domáce rastliny a zvieratá tu, s výnimkou psov, chýbali.
Práve preto sú výsledky také podstatné. Naznačujú, že nebezpečné nákazy sa mohli šíriť aj v mobilných, exogamných skupinách s rozsiahlymi kontaktmi, ak na to existovali vhodné ekologické a sociálne podmienky. V tomto prípade mohli rolu zohrávať pohyb ľudí medzi lokalitami a prepojenie sídiel popri veľkom riečnom koridore. To je všeobecný kontext vyplývajúci z archeologických a genetických údajov v práci, nie jednoduché jednovetné vysvetlenie epidémie.
Ako sa skorý mor líšil od neskorších foriem
Dnešná predstava moru býva spojená najmä s bubonickou formou prenášanou blchami z hlodavcov. Pri najstarších líniách Y. pestis je však situácia zložitejšia. Viaceré skoré kmene postrádali genetické prvky, ktoré sa považujú za dôležité pre efektívny prenos blchami a pre klasickú bubonickú infekciu.
Aj preto sa viedol spor o to, či raný mor vôbec spôsoboval ťažké epidémie, alebo sa jeho účinky skôr podobali menej závažným infekciám. Nové genómy z Bajkalu tento spor neposielajú do definitívneho konca, ale výrazne ho posúvajú. Autori totiž nenašli len staré línie Y. pestis, ale aj presvedčivé známky toho, že tieto infekcie boli smrteľné a zasiahli viacerých členov tých istých rodín.
Dôležitý je aj spomenutý lokus ypm. Ten je prítomný aj u Yersinia pseudotuberculosis, najbližšieho známeho príbuzného Y. pestis. Práve podobnosť a rozdiely medzi týmito baktériami pomáhajú vedcom rekonštruovať, ako sa z jedného patogénu postupne vyvinul druhý a kedy nadobudol vlastnosti, ktoré neskôr stáli za známymi historickými epidémiami.
Čo výsledky hovoria o šírení choroby
Štúdia neponúka len zoznam pozitívnych vzoriek. Dôležité je, že pracuje aj s príbuzenskými väzbami, rádiokarbónovým datovaním a priestorovým rozložením hrobov. Keď sa tieto údaje poskladajú, vychádza z nich obraz dvoch oddelených epizód nákazy, ktoré neboli náhodným pozadím života v regióne.
Zistenie, že zasiahnuté boli malé rodinné skupiny, podporuje predstavu priameho alebo úzkeho medziľudského šírenia. Zároveň však práca pripomína širšie ekologické pozadie. V oblasti sú aj dnes zoonotické prenosy moru zdravotným rizikom a významným rezervoárom sú svište. To je dôležitý rámec, no samotná štúdia pri prehistorických prípadoch priamo netvrdí konkrétny jednorazový mechanizmus prenosu pre každý infikovaný pohreb.
Význam má aj mobilita týchto populácií. Hoci lokality delili až stovky kilometrov, rieka Angara tvorila prirodzenú spojnicu. Genetické údaje ukázali nedávnu zdieľanú predkovosť medzi ľuďmi z rôznych pohrebísk a nízku mieru príbuzenského kríženia, čo zodpovedá pomerne otvoreným a pohyblivým skupinám. Práve takéto siete kontaktov mohli vytvoriť priestor na šírenie nákazy aj bez mestského prostredia.
Čo ešte nevieme a čo sa tým mení
Aj keď sú výsledky silné, neodpovedajú na všetko. Nie je úplne jasné, akou presnou cestou sa tieto skoré kmene medzi ľuďmi šírili a aké boli všetky ich biologické vlastnosti. Druhá fáza epidémií má navyše širšie datovanie, pretože sa opiera o menší počet priamo datovaných prípadov. Pri dávnej DNA sa navyše vždy pracuje len s tým, čo sa zachovalo a čo sa podarilo odobrať.
Napriek tomu sa mení základný obraz. Mor sa ako smrteľná hrozba neobjavil až v neskorších, hustejších a poľnohospodárskych spoločnostiach. Podľa tejto práce mal schopnosť zabíjať už oveľa skôr a v odlišnom sociálnom prostredí. To je dôležité nielen pre dejiny jednej choroby, ale aj pre širšiu otázku, ako infekcie formovali praveké populácie.
Vo všeobecnej rovine ide aj o ukážku toho, čo dnes dokáže archeogenetika. Kombinácia genómov patogénov, ľudskej príbuznosti, datovania a archeologického kontextu umožňuje sledovať dávne epidémie podrobnejšie než kedysi. V prípade Bajkalu tento prístup odhalil, že príbeh moru sa začal písať skôr, než sa predpokladalo, a nie len v prostredí, na ktoré sa doteraz sústreďovala najväčšia pozornosť.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
