To, že väčšina ľudí používa pravú ruku pri písaní, hádzaní, jedení či bežných úkonoch, je známy fakt. Menej samozrejmé je, prečo sa táto prevaha u ľudí vyvinula tak výrazne, keď u iných primátov takáto jednoznačná dominancia neplatí. Nový výskum naznačuje, že odpoveď môže súvisieť najmä s rastom mozgu a s tým, že naši predkovia začali chodiť vzpriamene po dvoch nohách.
Why Is Nearly Every Person Right-Handed—But Not Every Ape and Monkey? New Research Explores the Evolutionary Origins of Human Handedness.
Štúdia publikovaná v časopise PLOS Biology analyzovala preferenciu jednej ruky naprieč 41 druhmi primátov pomocou evolučných a štatistických metód. Vedci skúmali viacero často uvádzaných vysvetlení, vrátane stravy, sociálneho usporiadania, používania nástrojov a prostredia. Ako najsilnejšie faktory sa ukázali veľkosť mozgu a pomer dĺžky rúk k nohám, ktorý slúži ako ukazovateľ bipedálnej lokomócie.
Podľa autorov výskumu sa ľudská praváctvo pravdepodobne formovalo postupne. Najprv prišla chôdza po dvoch nohách, ktorá uvoľnila ruky na iné úlohy. Neskôr mohli mať výhodu jedinci, ktorí boli lepší v jemnej motorike jednej ruky, pretože to mohlo zvyšovať šancu na prežitie a rozmnoženie. Až potom sa pridalo zväčšovanie a prestavba mozgu, ktoré túto tendenciu ešte viac upevnili. Výskumníci to v článku zhrnuli slovami, že „naša nezvyčajná chôdza bola hlavným počiatočným motorom našej výnimočnej sily praváctva“, zatiaľ čo veľký mozog súvisel skôr so smerovaním tejto preferencie.
Čo ukázala analýza primátov
Výskumný tím sa nesústredil len na ľudí, ale porovnával aj ďalšie druhy primátov.
Snímka zobrazuje: Why Is Nearly Every Person Right-Handed—But Not Every Ape and Monkey? New Research Explores the Evolutionary Origins of Human Handedness.
Takýto prístup je v evolučnej biológii bežný, pretože pomáha odlíšiť vlastnosti typické pre náš druh od znakov, ktoré sa objavujú širšie v živočíšnej ríši. V tomto prípade výsledky naznačili, že ľudská výrazná dominancia pravej ruky je výnimočná a pravdepodobne vznikla kombináciou viacerých evolučných zmien.
Zároveň štúdia odhadovala aj pravdepodobnú preferenciu rúk u vyhynutých predkov človeka. Podľa týchto odhadov mali rané homininy, ako Ardipithecus ramidus a Australopithecus afarensis, len miernu tendenciu k pravej ruke. Tá sa mala postupne zosilňovať u neskorších druhov vrátane Homo erectus a Homo neanderthalensis, až dosiahla vrchol u Homo sapiens. Výnimkou bol Homo floresiensis, pri ktorom model predpovedal slabšiu preferenciu pravej ruky.
Keď sa predkovia človeka začali pohybovať vzpriamene, predné končatiny sa prestali používať primárne na pohyb a mohli sa viac zapojiť do manipulácie s predmetmi, zberu potravy či neskôr aj do výroby nástrojov. To samo osebe ešte nevysvetľuje praváctvo, ale vytvára podmienky, v ktorých sa mohla jedna ruka začať špecializovať.
V takýchto prípadoch býva výhodná jemná motorika a opakované používanie jednej strany tela pri presných úkonoch. V evolúcii sa podobné preferencie môžu posilňovať, ak prinášajú aj malú výhodu pri prežití alebo reprodukcii. Presne to je jeden z dôvodov, prečo vedci považujú vzpriamenú chôdzu za dôležitý štartovací bod príbehu ľudskej dominancie pravej ruky.
Úloha mozgu a asymetrie
Druhým hlavným faktorom, ktorý štúdia zvýraznila, je veľkosť mozgu. V tomto type výskumu nejde len o samotný objem, ale aj o to, že s rastom mozgu sa často mení aj jeho organizácia. U človeka je známa asymetria mozgu, teda rozdielne špecializovanie ľavej a pravej hemisféry, ktoré súvisí aj s preferenciou ruky.
V texte štúdie sa naznačuje, že väčší a reorganizovaný mozog mohol „zafixovať“ smerovanie k pravej ruke, ktoré sa už predtým začalo formovať vďaka bipedalizmu. Všeobecne platí, že pri motorických preferenciách nejde o jediný prepínač, ale o súhru vývoja nervovej sústavy, pohybu a správania. Práve preto je otázka praváctva zaujímavá aj pre neurológiu, nielen pre evolučnú biológiu.
Prečo aj dnes existujú ľaváci
Ak je praváctvo u ľudí tak hlboko zakorenené, zostáva otvorená otázka, prečo je približne 10 percent populácie ľavákov. Podľa zdrojového textu sa táto tendencia spája s asymetriou mozgu, ktorá sa vyvíja ešte pred narodením. Ľaváci mávajú dominantnejšiu pravú stranu mozgu, zatiaľ čo u pravákov býva dominantnejšia ľavá strana.
Výskum z roku 2024 navyše naznačil, že u ľavákov sú častejšie zriedkavé varianty konkrétneho génu, čo podporuje predstavu, že v hre môže byť aj genetika. Zároveň však odborníci pripúšťajú, že časť ľudí sa môže stať ľavákmi aj bez jasného genetického alebo environmentálneho vplyvu, jednoducho v dôsledku náhodných odchýlok počas vývoja embryonálneho mozgu. Inými slovami, ľaváctvo nie je anomália, ale prirodzená súčasť ľudskej variability.
Aj keď nová štúdia ponúka presvedčivý evolučný rámec, nie všetko je uzavreté. Otvorenou otázkou zostáva napríklad úloha kultúry. U ľudí môže preferenciu jednej ruky posilňovať aj spoločenské prostredie, spôsob učenia či to, ako sa od detstva používajú nástroje a pracovné návyky. To všetko sú však faktory, ktoré sa ťažko oddeľujú od biologického základu.
Vedci sa zároveň pýtajú, či existujú podobné vzorce aj u iných živočíchov. Zdrojový text spomína napríklad papagáje, ktoré často vykazujú výraznú preferenciu jednej strany tela, a tiež kengury či wallaby, u ktorých sa pozorujú silné preferencie končatín. Všeobecne sa v takýchto prípadoch uvažuje o tom, či môže byť spoločným menovateľom vzpriamená poloha tela alebo uvoľnenie predných končatín na presnejšie úlohy.
Pre výskum človeka je dôležité najmä to, že praváctvo sa nezdá byť náhodným detailom, ale výsledkom dlhého evolučného procesu. Nová štúdia naznačuje, že kľúčom bola kombinácia pohybu, mozgu a postupného výberu výhodnejších motorických stratégií. Presnú váhu jednotlivých faktorov však bude ešte potrebné ďalej skúmať.
Zdroj: Smithsonian SmartNews History & Archaeology
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
