Káva čelí tlaku klímy. Vedci hľadajú, ako zachrániť arabicu aj budúcnosť pestovania
Kávovníky, z ktorých pochádza väčšina svetovej kávy, sú čoraz viac ohrozené klimatickou zmenou. Najmä Coffea arabica zle znáša aj mierny nárast teplôt, zatiaľ čo robusta potrebuje veľa vody a počas sucha jej úroda prudko klesá. Výskumníci preto skúšajú viac ciest naraz: posilniť odolnosť dnešných odrôd, využiť genetickú rozmanitosť arabiky a zapojiť aj iné druhy kávovníka, ktoré lepšie zvládajú teplo a sucho.
Coffee is under threat: how scientists are fighting to save it from extinction.
Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01965-z
Nejde pritom len o nápoj, bez ktorého si mnohí nevedia predstaviť deň. Káva je aj dôležitá plodina pre farmárov v krajinách s nižšími príjmami. Ak sa podmienky na pestovanie budú ďalej zhoršovať, nejde len o chuť v šálke, ale aj o obživu ľudí, ktorí kávu pestujú.
Takmer všetkých približne 10 miliónov ton kávových zŕn, ktoré sa vo svete ročne spotrebujú, pochádza iba z dvoch druhov: robusty (Coffea canephora) a arabiky (Coffea arabica). Práve to je slabé miesto celého odvetvia. Arabika má jemnejšiu chuť, no keď teplota stúpne len o niekoľko stupňov, trpí alebo hynie. Robusta je odolnejšia voči teplu, ale bez dostatku vody stráca výnos.
Kassahun Tesfaye z Addis Ababa University upozorňuje, že káva je klimatickou zmenou kriticky ohrozená. V Etiópii, ktorá sa považuje za domov arabiky, preto štát buduje chránené územia na zachovanie prirodzenej genetickej rozmanitosti tohto druhu. Viac než 12-tisíc rastlín arabiky zároveň rastie v živých zbierkach Ethiopian Biodiversity Institute v Addis Abebe a Ethiopian Institute of Agricultural Research v Jimme.
Cieľ je praktický: tieto rastliny môžu poslúžiť pri šľachtení, prípadne pri genetickom inžinierstve, aby vznikli kultivary odolnejšie voči horúčavám a suchu. Tesfaye zdôrazňuje, že arabika má štyri úplné sady chromozómov, nie dve ako mnohé iné druhy Coffea. Súvisí to s tým, že vznikla spontánnym krížením dvoch iných druhov v priebehu posledných 50-tisíc rokov. Práve táto genetická výbava podľa neho dáva nádej, že v nej existuje dostatočný génový fond na boj s klimatickou zmenou.
Jedným z dôsledkov otepľovania je aj to, že pestovanie arabiky sa môže presúvať do vyšších a chladnejších polôh. Pre majiteľov malých plantáží to však nie je jednoduché riešenie. Presun výroby do vyššieho terénu si vyžaduje vhodnú pôdu, prístup k pozemkom aj investície, ktoré mnohí pestovatelia nemajú.
Ďalšou cestou je pestovať iné druhy kávovníka. Známych je 134 divo rastúcich druhov Coffea a niektoré z nich sa skúšajú práve pre lepšiu klimatickú odolnosť. Nature News spomína najmä C. liberica a C. excelsa. Botanik Aaron Davis dlhodobo mapoval divé druhy kávy v Afrike a na Madagaskare, v niektorých prípadoch aj cez historické herbárové zbierky v Royal Botanic Gardens, Kew. Odhaduje, že spolu s kolegami sa podieľal na vedeckom opise asi tretiny druhov kávy známych vede.
Podľa Davisa sa pri návštevách pestovateľských regiónov opakovane ukazovalo, že úspešné príbehy sa často spájajú so zmenou pestovaného druhu. V daždivých oblastiach to môže znamenať prechod z arabiky na robustu. Inde môže byť vhodnejšia C. liberica, ktorá znáša vyššie teploty než arabika a nepotrebuje toľko vody.
Kávový priemysel bol však k takémuto prístupu dlho skeptický. Dôvod je jednoduchý: nie je bežné nájsť divú rastlinu, z ktorej sa dá urobiť výnosná plodina a zároveň pripraviť chuťovo prijateľná káva. Práve chuť je pri káve rozhodujúca.
Davis preto upozorňuje aj na senzorickú stránku veci. C. liberica z Malajského polostrova podľa jeho opisu prináša výrazné tóny tropického ovocia, napríklad jackfruitu a manga. C. racemosa zo západnej Afriky mala v zrnách silnú čokoládovú arómu, po príprave sa v nej objavili aj pižmové, hubové a bylinné tóny. Nie každému takýto profil vyhovuje.
Na druhej strane C. excelsa pestovaná komerčne v Južnom Sudáne a libex, teda hybrid C. liberica a C. excelsa, sa podľa Davisa môžu chuťovo veľmi podobať špecialitnej arabike. Tvrdí dokonca, že ani profesionálni degustátori ich často nevedia od arabiky odlíšiť. To je pre pestovateľov aj trh dôležité: ak sa nájdu odolnejšie druhy s chuťou blízkou arabike, prechod na inú kávu nemusí spotrebiteľov odradiť.
V praxi to znamená, že budúcnosť kávy sa zrejme nebude opierať o jediné riešenie. Skôr pôjde o kombináciu ochrany genetických zdrojov, šľachtenia, prípadne genetických zásahov a opatrného rozšírenia pestovania iných druhov. Presne to môže rozhodnúť o tom, či si káva udrží miesto medzi bežnými poľnohospodárskymi plodinami aj v teplejšom a suchšom svete.
Prečo je arabika taká zraniteľná
Arabika dnes tvorí základ veľkej časti trhu najmä preto, že ju spotrebitelia spájajú s jemnejšou a komplexnejšou chuťou.
Snímka zobrazuje: Ethiopia is the homeland of arabica coffee ( Coffea arabica) . Credit: hadynyah/Getty.
Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01965-z
Jej slabinou je však citlivosť na teplotu. Zdroj priamo uvádza, že pri zvýšení teploty len o niekoľko stupňov rastliny trpia alebo hynú. To je zásadný problém, pretože klimatická zmena nemení iba priemerné teploty, ale často aj rozloženie zrážok a dĺžku suchých období.
Vo všeobecnej rovine to znamená, že druh, ktorý dobre fungoval v doterajších pestovateľských pásmach, môže mať v budúcnosti čoraz menší priestor. Pestovatelia sa tak nedostávajú pod tlak len kvôli jedinej vlne horúčav, ale aj kvôli dlhodobému posunu podmienok, na ktoré je arabika citlivo nastavená.
Genetická rozmanitosť ako poistka pre budúcnosť
Ochrana prirodzenej rozmanitosti arabiky v Etiópii má význam ďaleko za hranicami jednej krajiny.
Snímka zobrazuje: When brewed into a coffee, C. liberica tastes of tropical fruits such as jackfruit and mango. Credit: angin hiqaru87/Shutterstock.
Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01965-z
Ak sa v populáciách zachovajú rozdielne genetické vlastnosti, šľachtitelia majú väčšiu šancu nájsť znaky, ktoré pomôžu rastlinám lepšie znášať teplo alebo nedostatok vody.
Zdroj pripomína aj nezvyčajnú genetickú stavbu arabiky so štyrmi sadami chromozómov. V širšom biologickom kontexte môže podobná výbava znamenať väčší priestor pre variabilitu vlastností, hoci sama osebe automaticky negarantuje úspech. Práve preto sú živé zbierky a chránené lokality dôležité: uchovávajú materiál, ktorý sa v budúcnosti môže ukázať ako rozhodujúci.
Iné druhy kávy ako reálna alternatíva
Predstava, že budúcnosť kávy nemusí stáť iba na arabike a robuste, už nie je okrajová. Medzi 134 známymi divými druhmi Coffea sa nachádzajú rastliny, ktoré lepšie znášajú horúčavy alebo majú menšie nároky na vodu. Práve preto sa pozornosť sústreďuje na druhy ako C. liberica či C. excelsa.
To ešte neznamená, že každý odolný druh sa automaticky presadí na trhu. Káva je súčasne poľnohospodárska komodita aj kultúrny a chuťový produkt. Nový druh musí byť pestovateľsky zvládnuteľný, obchodne dostupný a prijateľný pre pražiarov aj konzumentov. Zdroj však naznačuje, že aspoň niektoré kandidáty túto podmienku môžu spĺňať.
Prečo pri káve rozhoduje aj chuť
Ak by bola odolnosť jediným kritériom, problém by sa riešil jednoduchšie. Kávový trh je však citlivý na arómu, chuťový profil aj očakávania spotrebiteľov. Preto je dôležité, že niektoré skúšané druhy chutia výrazne inak, zatiaľ čo iné sa môžu arabike nápadne podobať.
C. liberica môže ponúknuť ovocné tóny, ktoré niektorí ľudia ocenia a iní nie. C. racemosa má ešte nezvyčajnejší profil. Naopak C. excelsa a hybrid libex podľa zdroja zapadajú bližšie k tomu, čo konzumenti očakávajú od kvalitnej arabiky. Práve táto podobnosť môže byť kľúčová, ak sa má zmena pestovaných druhov presadiť vo väčšom meradle.
Čo zatiaľ nevieme a čo bude nasledovať
Zdroj ukazuje viacero sľubných ciest, ale neponúka jedno definitívne riešenie. Nie je isté, ktoré nové alebo menej rozšírené druhy sa podarí dlhodobo pestovať vo veľkom, aké výnosy dosiahnu v rôznych regiónoch ani ako rýchlo ich príjme trh. Otvorenou otázkou zostáva aj to, do akej miery pomôže samotné šľachtenie arabiky a kde už bude nutná zmena pestovaného druhu.
Jasné je skôr to, že čas hrá úlohu. Ochrana genetických zdrojov, testovanie nových druhov a hľadanie vhodných pestovateľských stratégií trvá roky. Všeobecný obraz je preto pomerne triezvy: káva nezmizne zo dňa na deň, no bez včasnej adaptácie môže byť jej pestovanie v mnohých oblastiach čoraz ťažšie.
Zdroj: Nature News
Pôvodný článok: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01965-z


