Medzi 2 a 3 miliónmi rokov sa v Afrike objavili prví zástupcovia ľudskej evolučnej línie. Ich rozpoznanie vo fosílnom zázname je však prekvapivo zložité. Prípad Homo habilis ukazuje, že aj druh, ktorý sa desaťročia považoval za najstaršieho známeho člena rodu Homo, môže byť stále predmetom sporov o to, kam vlastne patrí.
Homo habilis is the earliest named human. But is it even human?
Homo habilis bol do rodokmeňa človeka zaradený v roku 1964. Dlho však nebolo jasné, ako presne tento dávny druh vyzeral. Dôvod bol jednoduchý: až donedávna boli známe len tri veľmi neúplné fosílne kostry. V januári výskumníci opísali štvrtú, kompletnejšiu kostru a tá naznačila, že H. habilis mal anatómiu veľmi odlišnú od našej. Niektorí odborníci sa preto pýtajú, či najstarší známy ľudský predok bol vôbec človekom v zmysle rodu Homo.
„Ako sme objavovali viac fosílií, naťahovali sme definíciu rodu Homo,“ povedal paleoantropológ Bernard Wood z George Washington University. „Možno sme ju tentoraz natiahli príliš ďaleko.“
Prečo je Homo habilis taký dôležitý
Otázka sa netýka len jedného druhu.
Snímka zobrazuje: Should our earliest human ancestor be reclassified? Anthropologists are divided. (Image credit: Peter van Evert via Alamy).
Dotýka sa toho, kde vlastne začína rod Homo. Je zrejmé, že doň patrí náš druh Homo sapiens. Naopak, šimpanzy a bonoby doň nepatria. Rod Homo sa teda musel vyvinúť po oddelení našej línie od línie šimpanzov, čo sa stalo pred viac ako 5 miliónmi rokov.
Lenže prvé tvory po tomto rozdelení sa na nás veľmi nepodobali. Patrili sem napríklad druhy ako Australopithecus afarensis, známy aj vďaka slávnej kostre Lucy. Mal dlhé, opičie ruky a relatívne malý mozog. Väčšina antropológov však dlhé roky považovala H. habilis za člena rodu Homo, najmä preto, že jeho mozog bol väčší než u australopitékov.
Prvá veľmi neúplná kostra H. habilis bola objavená v Tanzánii v 60. rokoch. Z úlomkov lebky sa dalo odhadnúť, že mozog mal približne 45 % veľkosti mozgu priemerného dnešného človeka. To bolo viac než priemerný australopiték, ktorý mal mozog asi na úrovni 35 % našej veľkosti. Práve preto bol tento druh zaradený do rodu Homo a dostal meno Homo habilis, teda „šikovný“ alebo „zručný človek“.
Nový nález, opísaný tento rok, však obraz komplikuje.
Snímka zobrazuje: A new fossil reveals that H. habilis had long arms, more akin to our earlier, tree-swinging relatives. That could mean the species shouldn't belong.
Kostra je stará asi 2 milióny rokov a pochádza z Kene, približne 800 kilometrov severne od miesta, kde sa našli prvé pozostatky H. habilis. Ani táto kostra nie je úplná, no zachované kosti poskytujú podľa spoluautorky štúdie Carrie Mongle najlepší pohľad na ruky tohto druhu, aký doteraz máme.
A práve ruky sú problém. Nie sú podobné našim. Sú dlhé a opičie, bližšie k australopitékom, ako bola Lucy. Ian Tattersall z American Museum of Natural History povedal, že sú „veľmi australopitékovské“. V článku z tohto roka tvrdil, že takéto končatiny sú jasným signálom, že H. habilis nepatril do rodu Homo.
Nie je to prvý raz, čo sa táto myšlienka objavila. Už v roku 1999 Wood a jeho kolega Mark Collard argumentovali, že H. habilis by nemal byť zaradený medzi ľudí v taxonomickom zmysle. Vtedy boli známe druhá a tretia kostra, ktoré boli tiež veľmi neúplné, no už naznačovali neobvyklé proporcie končatín. Nový nález tieto pochybnosti skôr posilnil.
Prečo dlhé ruky nemusia znamenať jednoduchú odpoveď
Nie všetci odborníci však súhlasia, že dlhé ruky automaticky vylučujú H.
Snímka zobrazuje: Some anthropologists suggest our earliest Homo ancestor, H. habilis, should be part of the genus that the iconic fossil 'Lucy' belongs to,.
habilis z rodu Homo. Antropologička Carol Ward upozorňuje, že takéto proporcie samy osebe nemusia povedať veľa. V raných etapách ľudskej evolúcie naši predkovia stále trávili veľa času na stromoch, kde boli dlhé ruky výhodou. Postupne sa však viac presúvali na zem a vyvíjali sa smerom k dvojnohej chôdzi.
V takom prostredí nemuseli byť dlhé opičie ruky prežitiu na škodu. Ak na ich skracovanie nepôsobil silný evolučný tlak, mohli si ich prvé druhy rodu Homo jednoducho ponechať. To by znamenalo, že prechod od australopitékov k Homo nebol náhly, ale postupný.
Niektorí vedci sa domnievajú, že kratšie ruky mohli priniesť len jemné výhody pri behu alebo pri používaní nástrojov. Aj v takom prípade by sa však zmeny mohli diať pomaly. Nová kostra tak podporuje predstavu, že medzi australopitékmi a rodom Homo mohol existovať plynulejší prechod, než sa kedysi predpokladalo.
Evolúcia je zložitá a živé organizmy sa nedajú vždy rozdeliť do ostrých kategórií. Preto existuje viacero spôsobov, ako definovať druhy, a vedci sa dodnes nezhodujú, ktorý je najlepší.
Podobne nejasný je aj pojem rod. Ako pripomína Wood, v skutočnosti neexistuje úplná zhoda na tom, čo presne rod znamená. To je dôvod, prečo sa odborníci pravdepodobne budú o H. habilis hádať aj naďalej. Nie je to len spor o jednu fosíliu, ale aj o to, ako vôbec triedime evolučnú rozmanitosť.
Čo môže nasledovať ďalej
Jedna možnosť je presunúť H.
Snímka zobrazuje: Two reconstructions of archaic human faces based on the two original Yunxian Homo erectus skulls. Below are the original skulls.
habilis do rodu Australopithecus, teda do rovnakej skupiny, kam patrí Lucy. Wood a Collard navrhovali práve to, čo by znamenalo premenovanie na Australopithecus habilis. Tattersall s tým nesúhlasí, pretože druh mal podľa neho ľudskejšiu veľkosť mozgu a zuby. Navrhuje skôr vytvorenie vlastného rodu, hoci zatiaľ bez mena.
Iní výskumníci si myslia, že ani jedna z týchto možností nemusí byť správna a že H. habilis možno netreba premenovávať vôbec. Isté je len to, že nový nález z Kene posunul debatu ďalej. Ukazuje, že hranica medzi australopitékmi a ranými zástupcami rodu Homo mohla byť oveľa menej ostrá, než sa kedysi zdalo.
A práve to je na tomto príbehu najzaujímavejšie. Nejde len o to, či bol H. habilis „človek“ v dnešnom zmysle slova. Ide o to, že samotný začiatok ľudskej línie môže byť skôr pozvoľným prechodom než jasnou čiarou v piesku.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
