Neandertálci možno neprehrali boj o prežitie preto, že by mali menší mozog alebo slabšie kognitívne schopnosti. Nový výskum naznačuje, že rozdiely v tvare lebky medzi neandertálcami a ranými modernými ľuďmi sa nemusia rovnať rozdielom v inteligencii ani v schopnosti myslieť, učiť sa či komunikovať.
Did Homo Sapiens Really Outsmart Neanderthals? Different Skull Shapes Didn’t Necessarily Mean Unequal Brain Capacity, New Research Shows.
Štúdia, publikovaná minulý mesiac v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, spochybňuje dlhoročnú predstavu, že Homo sapiens vytlačil neandertálcov z Európy a Ázie najmä vďaka „lepšiemu“ mozgu. Podľa autorov výskumu neexistujú dôkazy, že by neandertálci mali výrazne odlišné mozgy a kognitívne schopnosti v porovnaní s anatomicky modernými ľuďmi, ktorí žili v tom istom období.
Vedci z univerzít v Číne a v Spojených štátoch sa pokúsili zasadiť rozdiely medzi neandertálcami a ranými Homo sapiens do širšieho rámca. Porovnali mozgy ľudí z populácie etnických Han Číňanov a Američanov európskeho pôvodu a zistili, že v 9 z 13 skúmaných oblastí mozgu boli rozdiely medzi týmito modernými populáciami väčšie než rozdiely medzi neandertálcami a ranými modernými ľuďmi.
To je dôležité najmä preto, že sa tým oslabuje jednoduché vysvetlenie neandertálskeho zániku ako dôsledku nižšej inteligencie. Ak by sa aj rozdiely v anatómii mozgu premietali do rozdielov v poznávacích schopnostiach, podľa autorov by išlo len o veľmi jemné odchýlky. Inými slovami, prípadné rozdiely medzi oboma skupinami by sa pravdepodobne zmestili do rozsahu, ktorý dnes vidíme aj medzi súčasnými ľudskými populáciami.
Výskum zároveň pripomína, že vzťah medzi tvarom mozgu a skutočnými schopnosťami je zložitý. Lebka môže naznačovať niektoré anatomické rozdiely, no sama osebe nedokáže spoľahlivo povedať, ako dobre niekto uvažoval, plánoval alebo používal jazyk. Aj preto je opatrnosť pri podobných záveroch na mieste.
Autori štúdie sa prikláňajú skôr k vysvetleniu, že neandertálci nezmizli pre „slabší mozog“, ale pre demografické a genetické procesy. V práci píšu, že dôkazy silno ukazujú na demografiu a genetické pohltenie, možno aj v dôsledku určitých kultúrnych rozdielov. Keď sa neandertálci a Homo sapiens začali krížiť, gény raných moderných ľudí sa postupne rozšírili a neandertálci ako samostatná skupina nakoniec zanikli.
Prečo sa neandertálci dlho považovali za „menej inteligentných“
Predstava o menej schopných neandertálcoch vychádzala najmä z ich odlišnej stavby lebky.
Snímka zobrazuje: Did Homo Sapiens Really Outsmart Neanderthals? Different Skull Shapes Didn’t Necessarily Mean Unequal Brain Capacity, New Research Shows.
V paleoantropológii sa dlhé roky predpokladalo, že tvar lebky môže nepriamo odrážať aj organizáciu mozgu. Z toho sa potom odvodzovala aj hypotéza, že Homo sapiens mal pri strete s neandertálcami výhodu v myslení, plánovaní či sociálnom správaní.
Takéto úvahy však majú slabé miesto: mozog nie je stroj, pri ktorom by sa z jedného anatomického znaku dala presne odčítať inteligencia. Vedecké poznanie dnes skôr ukazuje, že medzi štruktúrou mozgu a konkrétnymi kognitívnymi schopnosťami existuje len nepriame a často nejasné prepojenie.
Ako vedci porovnávali mozgovú variabilitu
Autori novej štúdie sa nepokúsili len porovnať neandertálcov s ranými modernými ľuďmi medzi sebou.
Snímka zobrazuje: Neanderthals and modern humans have differently shaped skulls, which scientists have long assumed meant they also had different brains. But new.
Chceli tiež zistiť, ako veľké môžu byť rozdiely v rámci jedného druhu, teda medzi dnešnými ľudskými populáciami.
Práve to je podstatné: ak sú rozdiely medzi modernými ľuďmi samy osebe výrazné, potom nie je rozumné automaticky vyvodzovať z rozdielov medzi dávnymi hominínmi zásadnú priepasť v inteligencii. Výsledok preto slúži skôr ako kontext než ako priamy dôkaz o tom, čo presne neandertálci dokázali.
Čo to znamená pre predstavu o neandertálcoch
Výskum zapadá do širšieho trendu posledných rokov, ktorý neandertálcov vykresľuje oveľa menej stereotypne než staršie učebnicové predstavy. Archeológovia už dlhšie nachádzajú dôkazy o ich symbolickom správaní, používaní nástrojov aj o zložitejších technológiách.
Aj preto sa čoraz ťažšie obhajuje obraz neandertálca ako primitívneho „bruta“. Nová štúdia tento posun neposúva len do roviny kultúrnych nálezov, ale aj do oblasti anatómie a evolučnej interpretácie mozgu.
Prečo je dôležité nepreceňovať lebku ako dôkaz inteligencie
V paleontológii a archeológii je lákavé hľadať jednoduché odpovede v kostiach. Lebky a lebkové dutiny sú často jediné zachované stopy po dávnych ľuďoch, preto sa z nich vedci snažia vyčítať čo najviac. No pri mozgu je takýto postup obzvlášť riskantný.
Aj v modernej vede platí, že anatomická podobnosť alebo odlišnosť ešte neznamená rovnaké alebo rozdielne schopnosti v každodennom živote. Kognícia vzniká zo zložitej kombinácie biológie, vývoja, prostredia a kultúry. Preto sa dnes čoraz viac zdôrazňuje opatrnosť pri tvrdeniach, ktoré z tvaru lebky priamo odvodzujú inteligenciu.
Čo zostáva otvorené
Nová štúdia nehovorí, že medzi neandertálcami a Homo sapiens neexistovali žiadne rozdiely. Hovorí skôr to, že ak rozdiely boli, pravdepodobne neboli také veľké, aby samy vysvetlili zánik neandertálcov.
Otvorenou otázkou zostáva, akú úlohu zohrali klimatické zmeny, izolácia, nízka genetická rozmanitosť, miešanie populácií a prípadné kultúrne rozdiely. Práve tieto faktory môžu lepšie vysvetľovať, prečo neandertálci postupne zmizli ako samostatná skupina.
Isté je aspoň to, že obraz neandertálcov sa ďalej mení. Namiesto jednoduchého príbehu o „menej inteligentnom“ príbuznom človeka sa čoraz viac ukazuje zložitejší a ľudskejší obraz populácie, ktorá bola v mnohých ohľadoch bližšie k nám, než sa kedysi predpokladalo.
Zdroj: Smithsonian SmartNews History & Archaeology
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívne
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
