Drevená figúrka z Baffinova ostrova: Inuité vyrezali Európana storočie pred Kolumbom

Keď sa povie prvé kontakty medzi Európou a Amerikou, väčšina ľudí si vybaví rok 1492 a Kolumbove lode. Ešte dávno predtým však na severe dnešnej Kanady existoval svet, v ktorom sa predkovia Inuitov stretávali s Vikingmi. Svedkom jedného takého stretnutia je malá drevená figúrka z Baffinova ostrova, ktorú vyrobili okolo roku 1350 — teda približne storočie predtým, než sa Kolumbus vôbec vydal na svoju cestu.

Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/americas/inuit-figurine-a-700-year-old-indigenous-carving-of-a-european-made-a-century-before-columbus

Figúrku objavili v roku 1977 v jednom z najstarších domov, ktoré postavili predkovia Inuitov na Baffinově ostrove v kanadskom teritóriu Nunavut. Vyrezaná je z naplaveného dreva a meria len 5,4 centimetra. Dnes je vystavená v Kanadskom múzeu histórie v Gatineau. Podľa múzea ide o najstaršie domorodé zobrazenie Európana v celej západnej hemisfére. Pravdepodobne zobrazuje Nórana — teda Vikinga.

Postava má oblečenú dlhú róbu alebo tuniku s krížom na hrudi. Práve také oblečenie nosili v 11. až 13. storočí kresťanskí Nóri z Grónska. Tvár je bez čŕt a ruky sú krátke a zakrpatené, čo bolo v inuitskom rezbárstve 14. storočia bežné. Neobvyklé je však niečo iné: zobrazenie človeka, ktorý nie je Inuit. To robí figúrku jedinečnou.

Severské ságy spomínajú krajinu zvanú Helluland, ktorú údajne navštívil Leif Eriksson začiatkom 11. storočia. Podľa väčšiny bádateľov ide práve o Baffinov ostrov. Okolo roku 1000 pristáli vikinskí prieskumníci pri Newfoundlande a založili tábor, ktorý dnes archeológovia poznajú ako l’Anse aux Meadows. Z tohto najstaršieho európskeho osídlenia v Amerike zostali len drevené stavby a stopy po spracovaní železa. Nóri pravdepodobne podnikali viacero výprav z Grónska do Kanady, aby s predkami Inuitov – s kultúrou Thule – obchodovali s kovom a látkami výmenou za mrožiu slonovinu. Predmety európskeho pôvodu sa našli v raných inuitských domoch na Baffinovom ostrove.

Nakoniec však Nóri svoje západné obchodné trasy opustili. Možno pre odpor domorodého obyvateľstva, možno pre príliš veľkú vzdialenosť. Každopádne, drevená figúrka mohla pripomínať jedno konkrétne stretnutie Inuitov a Nórov. Je dôležitá najmä preto, že vznikla dávno pred trvalým kontaktom na konci 15. storočia. Je tiež najstarším dokladom toho, ako domorodí obyvatelia videli návštevníkov z východu — aké črty Nóra považoval remeselník za dôležité a hodné zobrazenia.

Historický kontext: Obchod, ktorý sa rozpadol

V čase, keď figúrka vznikla, severské osady v Grónsku už nejaký čas existovali, no ich vzťahy so vzdialenejším západom sa postupne rozpadali.

Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/americas/inuit-figurine-a-700-year-old-indigenous-carving-of-a-european-made-a-century-before-columbus

Nóri potrebovali suroviny, ktoré im doma chýbali – predovšetkým mrožiu slonovinu, ktorá bola v stredovekej Európe cennou komoditou. Výmenou ponúkali kov a textil. Tento obchod nebol jednorazovou záležitosťou, ale opakovaným kontaktom, ktorý trval možno celé stáročia.

Archeologické nálezy v raných inuitských domoch na Baffinovom ostrove potvrdzujú, že predmety európskeho pôvodu sa do tohto prostredia dostávali. To znamená, že stretnutia neboli len náhodné. Išlo o obchodné vzťahy, ktoré mali svoje pravidlá a rytmus. Prečo sa však napokon prerušili, zostáva predmetom diskusie. Múzeum uvádza dve možné vysvetlenia: odpor domorodého obyvateľstva alebo jednoducho prílišná vzdialenosť medzi Grónskom a Kanadou. Obe mohli pôsobiť súčasne.

Ako dnes funguje archeologický výskum podobných nálezov

Archeológovia pri takýchto predmetoch postupujú opatrne. Najprv určia vek nálezu – v tomto prípade rádiouhlíkovou metódou, ktorá zaradila figúrku do obdobia okolo roku 1350. Potom skúmajú materiál: naplavené drevo naznačuje, že surovina nebola miestna, ale more ju prinieslo odniekiaľ inam. To samo o sebe nie je dôkazom kontaktu, no spolu s ďalšími nálezmi to zapadá do mozaiky.

Ďalším krokom je porovnávanie. Oblečenie s krížom je typické pre kresťanských Nórov z Grónska v 11. až 13. storočí. Archeológovia teda hľadajú paralely v ikonografii a v písomných prameňoch, ako sú severské ságy. Tie spomínajú Helluland, čo mnohí stotožňujú s Baffinovým ostrovom. Ságy však nie sú cestopisom v modernom zmysle – sú to literárne texty, ktoré vznikali s odstupom a miešajú historické spomienky s rozprávačskou tradíciou. Preto sa archeológovia musia opierať predovšetkým o hmotné nálezy.

Prečo je figúrka dôležitá pre vedu a spoločnosť

Táto drobná vyrezávaná postava mení pohľad na to, kto bol v Amerike prvý. Nezobrazuje Európana očami Európana, ale očami domorodého umelca. To je vzácne. Väčšina dochovaných záznamov o raných kontaktoch pochádza od neskorších európskych objaviteľov, ktorí mali tendenciu opisovať nové svety podľa svojich predstáv. Figúrka je iná – je to autentický domorodý pohľad na cudzinca, ktorý k nim prišiel z mora.

Pre súčasnú spoločnosť má význam aj v tom, že pripomína: história Ameriky sa nezačína rokom 1492. Kontakty medzi kontinentmi existovali už dávno predtým, aj keď boli riedke a nesystematické. Pre pôvodné národy Kanady je to doklad, že ich predkovia boli aktívnymi účastníkmi týchto stretnutí a nielen pasívnymi pozorovateľmi. A pre archeológiu je to pripomienka, že aj malý predmet z naplaveného dreva môže niesť veľký príbeh – ak ho vieme správne prečítať.

Zdroj: Live Science Archaeology

Pôvodný článok: https://www.livescience.com/archaeology/americas/inuit-figurine-a-700-year-old-indigenous-carving-of-a-european-made-a-century-before-columbus