Lotusové topánky: drobné topánky spojené s viazaním nôh v Číne

Malé ako detská dlaň, no nesú stopu jednej z najdlhšie pretrvávajúcich a najtvrdších praktík v dejinách Číny. Takzvané lotusové topánky boli úzko spojené s viazaním nôh, zvykom, ktorý sa udržal najmenej tisíc rokov a zanechal po sebe nielen archeologické nálezy, ale aj hlbokú spoločenskú pamäť.

Lotus shoes: Tiny footwear for Chinese women whose feet were bound as children.

Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/ancient-china/lotus-shoes-tiny-footwear-for-chinese-women-whose-feet-were-bound-as-children

Podľa dostupných informácií sa najstarší zachovaný pár lotusových topánok datuje do 13. storočia. Samotné viazanie nôh, v čínštine známe ako chanzu, však trvalo až do polovice 20. storočia. Praktizovalo sa najmä medzi Chan Číňanmi a začínalo sa u dievčat približne vo veku 4 až 8 rokov. Nohy sa pevne ovíjali obväzmi alebo gázou, pričom cieľom bolo vytvoriť dojem drobných chodidiel. Proces zahŕňal aj lámanie kostí klenby a pritláčanie prednej a zadnej časti chodidla k sebe.

Archeologické nálezy ukazujú, že išlo aj o predmety každodennej kultúry vyšších vrstiev. Podľa expertov z Textile Research Centre v holandskom Leidene sa v hrobke Lady Huang Sheng, ktorá žila v rokoch 1227 až 1243, našlo šesť párov takýchto topánok. V priemere merali len 13 centimetrov. Ďalšie hrobky z 13. storočia priniesli podobné dôkazy viazania nôh, čo naznačuje, že tento zvyk bol spojený s vyšším spoločenským postavením a v niektorých prípadoch sa považoval za predpoklad „vhodného“ sobáša.

Lotusové topánky sa vyrábali v rôznych podobách. Zachovali sa denné čižmy, svadobné topánky aj spacie ponožky. Najčastejšie boli z bavlny, vlny alebo hodvábu a často ich zdobili výšivky kvetov a vtákov. V zbierke TRC v Leidene je aj mimoriadne malý exemplár s dĺžkou len 6 centimetrov.

Dôležité je aj to, čo tieto predmety hovoria o spoločnosti, ktorá ich vytvorila. Viazanie nôh bolo podľa historických záznamov v rôznych obdobiach vnímané ako znak vysokého statusu, prejav ženskej krásy aj spôsob obmedzenia pohybu žien. Zároveň išlo o prax, ktorá bola podľa opisu veľmi bolestivá a výrazne deformovala chodidlá. V neskorom 19. storočí začala strácať podporu v súvislosti s bojom za práva žien, no v niektorých oblastiach pretrvala až do roku 1949. Posledná továreň na výrobu lotusových topánok sa zatvorila v roku 1999, hoci niektoré menšie dielne fungovali ešte aj potom.

Čo boli lotusové topánky

Lotusové topánky boli mimoriadne malé topánky spojené s viazaním nôh. Nešlo len o obuv v bežnom zmysle slova, ale o predmet, ktorý vznikol ako súčasť telesnej úpravy dievčat a žien v dynastickej Číne. Ich veľkosť priamo súvisela s tým, ako sa chodidlo formovalo počas detstva.

a person with a dark glove holds a very small heeled shoe

Snímka zobrazuje: A shoe for a woman with bound feet, made in China in the 1930s. (Image credit: Gerhard Joren/Getty Images).

Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/ancient-china/lotus-shoes-tiny-footwear-for-chinese-women-whose-feet-were-bound-as-children

V archeológii sú takéto predmety cenné práve preto, že zachytávajú každodenný život aj spoločenské normy, ktoré sa v písomných prameňoch niekedy opisujú len okrajovo.

Ako fungovalo viazanie nôh

Podľa zdrojového textu sa s viazaním začínalo u dievčat približne medzi 4. a 8. rokom života. Nohy sa pevne ovíjali obväzmi alebo gázou a cieľom bolo vytvoriť čo najmenší vizuálny dojem chodidla. Súčasťou procesu bolo aj ohýbanie štyroch menších prstov pod chodidlo a približovanie prednej a zadnej časti nohy k sebe, čo sa dosahovalo lámaním kostí klenby.

V širšom historickom kontexte boli podobné telesné úpravy často spojené so spoločenskými normami, ktoré sa prenášali v rodinách a komunitách. V tomto prípade sa však išlo o prax, ktorá mala aj výrazné zdravotné a pohybové dôsledky.

Prečo boli tieto topánky dôležité pre spoločnosť

Lotusové topánky neboli len dôkazom remeselnej zručnosti. V prostredí, kde sa viazanie nôh považovalo za znak postavenia, krásy a pripravenosti na sobáš, mali aj silný symbolický význam. Archeologické nálezy z hrobiek naznačujú, že tento zvyk bol najmä záležitosťou vyšších vrstiev.

Takéto predmety pomáhajú historikom a archeológom čítať spoločenské pravidlá cez materiálnu kultúru. Ukazujú, ako sa predstavy o ideáli ženskosti premietali do tela, oblečenia aj každodenného života.

Čo prezrádza remeslo a materiál

Zachované exempláre ukazujú, že lotusové topánky sa vyrábali z bavlny, vlny alebo hodvábu a často boli bohato vyšívané kvetmi a vtákmi. Existovali denné, svadobné aj spacie verzie, čo naznačuje, že išlo o rozšírený a diferencovaný typ obuvi, nie o jediný štandardný model.

V širšom zmysle je to pripomienka, že aj drobné textilné predmety môžu niesť veľa informácií o technike výroby, estetike aj spoločenskom postavení ich majiteľky. V archeológii textilu bývajú práve takéto detaily kľúčové, pretože látka sa zachováva len zriedka.

Čo zostáva otvorené a kam smeruje výskum

Zdrojový text ukazuje, že o tejto praxi vieme najmä z hrobiek, zachovaných topánok a historických svedectiev. Stále však ide o tému, pri ktorej sa jednotlivé regióny, rodiny a obdobia mohli líšiť. Aj preto je dôležité nečítať všetky nálezy ako úplne jednotný obraz.

close-up of the top part of an ancient Egyptian beaded dress

Snímka zobrazuje: close-up of the top part of an ancient Egyptian beaded dress.

Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/ancient-china/lotus-shoes-tiny-footwear-for-chinese-women-whose-feet-were-bound-as-children

V širšom výskume podobných tém zostáva podstatné najmä prepájanie archeológie, textilných zbierok a sociálnych dejín. Práve tak sa dá lepšie pochopiť, ako dlho sa zvyk udržiaval, prečo mal takú silnú spoločenskú váhu a ako sa postupne dostal na okraj.


Zdroj: Live Science Archaeology

Pôvodný článok: https://www.livescience.com/archaeology/ancient-china/lotus-shoes-tiny-footwear-for-chinese-women-whose-feet-were-bound-as-children


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *