Archeológovia pod parížskou katedrálou Notre-Dame odkryli stovky predmetov a postupne sa dostávajú až k vrstvám z čias rímskeho Paríža. Výkop sa začal po obnove chrámu zničeného požiarom v roku 2019 a súvisí s úpravami námestia pred katedrálou. Už teraz priniesol nálezy od stredovekej keramiky až po mincu zo 4. storočia s podobizňou cisára Constantine.
Only on AP: Under Notre Dame cathedral, a ‘dig of the century’ unearths 1,700 years of history.
Výskum prebieha na nádvorí pred Notre-Dame, kde chce mesto zmierniť letné prehrievanie výsadbou stromov a ďalšími úpravami. V takto starom meste však nemožno zasiahnuť do podložia bez archeologického prieskumu. Časť priestranstva sa preto zmenila na ohradenú sondu s drevenou lávkou, len pár krokov od turistov čakajúcich na vstup do katedrály.
Podľa AP francúzske médiá označili výkop za „vykopávku storočia“. Archeológovia pracujú približne 4 metre pod dnešným povrchom a v tejto hĺbke sledujú vrstvy, ktoré zachytávajú dlhé dejiny mesta na jednom mieste. Prvé stopy sa objavujú už asi 50 centimetrov pod zemou a tím z niektorých dní odnáša až 15 prepraviek materiálu z pôdy, ktorá zostala desaťročia nedotknutá.
Vedúca výkopu Camille Colonna vysvetlila, že v čase vzniku katedrály v roku 1163 bolo celé námestie zastavané stredovekými domami, ktoré pretínala jediná ulica. Jej tím sa pri kopaní dostal do ich pivníc. Pod nimi ležia zásobné jamy z merovejského a karolovského obdobia zo 6. až 10. storočia a ešte hlbšie hustá rímska zástavba zo 4. a 5. storočia. Na štyroch metroch zeminy sa tak vrství približne dvadsať storočí vývoja mesta.
Medzi stovkami nálezov zaujala minca zo 4. storočia s tvárou cisára Constantine. Keď ju archeológovia vytiahli, vyzerala len ako čierny kotúč poškodený koróziou. Až röntgen ukázal podobizeň panovníka. Konzervátorka Lucie Altenburg pripomenula, že práve takéto predmety pomáhajú presnejšie datovať jednotlivé podzemné vrstvy.
Pozornosť vzbudila aj stredoveká keramika. Po očistení niektorých črepov sa na ich vnútornej strane objavili slabo červené nápisy či značky, ktoré sa zatiaľ nepodarilo rozlúštiť. Archeologička Valentine Breloux ich označila za najprekvapujúcejšie predmety, s akými sa pri Notre-Dame stretla.
Dôležité sú aj celé nádoby a poháre, ktoré tím vyťahuje z hlbokých jám pod stredovekými domami. Išlo o bývalé latríny, ktoré zároveň slúžili ako odpadové jamy. Práve mäkký odpad podľa archeológov pomohol niektoré keramické predmety uchovať neporušené, čo je pri takýchto nálezoch skôr zriedkavé.
Najcennejšie sú podľa odborníkov rímske vrstvy, pretože patria k najstarším a zároveň najmenej preskúmaným. V rímskom období sa mesto volalo Lutetia a jeho centrum ležalo na opačnom brehu Seiny, na ľavom brehu. Keď sa Rímska ríša rozpadala, obyvatelia sa stiahli na Ile de la Cite, kde neskôr vyrástla Notre-Dame, a ostrov opevnili kameňom zo starších stavieb. Tím Camille Colonna našiel aj dôkaz takéhoto znovupoužitia: rímsky prah z veľkej budovy, ktorý niekto preniesol, obrátil naruby a použil ako dlažbu v ceste.
Praktický význam výkopu je dvojitý. Mestu umožní bezpečne pokračovať v úpravách námestia a zároveň spresňuje dejiny Paríža na mieste, kde sa mesto formovalo. V starých mestách totiž minulosť neleží mimo bežného života v múzeu, ale priamo pod dnešnými ulicami. Každá nová vrstva výstavby prekrýva staršiu a práve takéto sondy ukazujú, ako sa mesto menilo storočie po storočí.
Všetky nálezy putujú do mestského archeologického centra na severe Paríža, ktoré Colonna opisuje ako obrovský archeologický sklad a zároveň pokladnicu dejín mesta. Pre odborníkov je táto práca výnimočná aj preto, že vo Francúzsku sa podobné výskumy často robia len tam, kde sa práve chystá stavebný zásah.
Úpravy priestranstva pred katedrálou by mali byť z väčšej časti hotové do roku 2028. Mesto tam plánuje 160 nových stromov a tenký vodný film na kamennom povrchu, ktorý má v lete ochladzovať priestor. Ide aj o reakciu na čoraz horúcejšie letá spojené s globálnym otepľovaním. Súčasné holé a rozpálené námestie by sa tak malo zmeniť na tienistý priestor pre návštevníkov.
Archeológovia sa však nechcú zastaviť pri rímskom období. Ich cieľom je kopať ešte hlbšie, pod rímske vrstvy, smerom k obyvateľom, ktorí tu žili pred nimi, teda ku Galom, po ktorých mesto získalo svoje prvé meno. Zatiaľ ide o nádej, nie o hotový výsledok. Práve v tom však spočíva význam tohto výskumu: pod jedným z najznámejších miest Európy sa stále môže skrývať ešte starší Paríž.
Prečo sa vôbec kopalo pred katedrálou
Notre-Dame sa po požiari z roku 2019 dočkala obnovy a znovuotvorenia na konci roka 2024. Samotný súčasný výkop však nesúvisí len s opravou chrámu. Mesto Paríž chce upraviť priestor pred katedrálou tak, aby bol príjemnejší a odolnejší voči letným horúčavám. Skôr než sa v takomto historickom jadre začne s terénnymi prácami, musia archeológovia overiť, čo sa pod povrchom nachádza, aby nedošlo k poškodeniu dôležitých pozostatkov.
Snímka zobrazuje: Only on AP: Under Notre Dame cathedral, a ‘dig of the century’ unearths 1,700 years of history.
Práve preto sa časť nádvoria zmenila na archeologické pracovisko. Tento postup je v starých mestách bežný: stavebný zásah často otvorí jedinečnú príležitosť nahliadnuť do vrstiev, ku ktorým by sa inak výskumníci nedostali.
Ako sa v zemi ukladajú dejiny mesta
Nálezisko pri Notre-Dame dobre ukazuje základný princíp mestskej archeológie. Mesto sa počas stáročí nebuduje nanovo na prázdnom mieste, ale prekrýva vlastnú minulosť. Domy zaniknú, cesty sa prestavajú, materiál sa presunie o pár metrov ďalej a nový povrch sa zdvihne nad starší.
Snímka zobrazuje: This undated image provided by the Institute of Vertebrate Paleontology and Paleoanthropology, Chinese Academy of Sciences shows an ancient tooth.
V prípade Paríža sa na relatívne malej hĺbke zachovali stopy viacerých období. Pri Notre-Dame ide od stredovekých domov a ich pivníc cez zásobné jamy z raného stredoveku až po rímske vrstvy. Práve toto vertikálne ukladanie dejín umožňuje archeológom čítať mesto po vrstvách, podobne ako kroniku zapísanú v zemi.
Na prvý pohľad môže pôsobiť nenápadne, no aj drobný predmet vie výrazne spresniť obraz minulosti. Minca s podobizňou cisára Constantine pomáha datovať vrstvu, v ktorej sa našla. Keramické nádoby zas prezrádzajú, ako ľudia žili, čo používali v domácnosti a čo vyhadzovali.
Snímka zobrazuje: This image released by the Italian Culture Ministry on Monday, April 27, 2026, shows a victim of the AD 79 eruption of Mount Vesuvius, in the Pompeii.
Osobitne cenné bývajú odpadové jamy a latríny. Hoci išlo o miesta každodennej potreby, pre archeológiu predstavujú zásobáreň informácií. Ľudia do nich vyhadzovali poškodené predmety, zvyšky jedla aj bežné vybavenie domácnosti. Mäkké prostredie niekedy pomôže uchovať aj krehké predmety v lepšom stave, než by sa zachovali inde.
Prečo sú rímske vrstvy pri Notre-Dame také dôležité
Najhlbšie časti výkopu smerujú do obdobia, keď sa Paríž ešte volal Lutetia. Podľa zdroja ležalo v rímskych časoch centrum mesta na ľavom brehu Seiny, no neskôr sa ťažisko osídlenia presunulo na Ile de la Cite. Práve tam dnes stojí Notre-Dame.
Snímka zobrazuje: Grass and flowers surround the Archaeological Park of the Solstice, which some call the "Stonehenge of the Amazon" in Calcoene, Amapa state, Brazil,.
Takéto nálezy pomáhajú sledovať, ako sa menilo usporiadanie mesta v období rozpadu Rímskej ríše a na začiatku stredoveku. Dôležitý je aj objavený rímsky prah použitý neskôr ako dlažobný prvok. Ukazuje, že stavebný materiál sa v minulosti často znovu používal a že staršie monumentálne stavby nezmizli bez stopy, ale stali sa súčasťou nového mesta.
Čo zostáva nejasné a čo bude nasledovať
Nie všetko, čo archeológovia vytiahnu zo zeme, sa dá hneď vysvetliť. Pri keramike s červenými značkami odborníci zatiaľ nevedia, čo presne nápisy znamenajú. Práve takéto predmety často vyžadujú dlhú konzerváciu, porovnávanie s inými nálezmi a opatrnú interpretáciu.
Otvorená zostáva aj otázka, čo leží ešte hlbšie pod rímskymi vrstvami. Tím dúfa, že sa dostane k stopám po galskom osídlení, teda k ešte staršej etape dejín tohto miesta. Či sa to podarí, ukážu až ďalšie práce. Už teraz je však jasné, že úpravy námestia pred Notre-Dame neprinášajú len nový verejný priestor, ale aj nové poznatky o pôvode a vývoji Paríža.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
