Jaskyňa v Turecku naznačuje dlhú kultúrnu kontinuitu medzi neandertálcami a Homo sapiens

Archeológovia v jaskyni Üçağızlı II na juhu Turecka našli stopy, ktoré naznačujú prekvapivo podobné správanie neandertálcov a neskorších skupín Homo sapiens. Hoci tieto dve ľudské skupiny jaskyňu neobývali v rovnakom čase, zanechali po sebe veľmi podobné kamenné nástroje, lovili tie isté zvieratá a do jaskyne nosili rovnaké morské ulity, zrejme ako ozdoby. Podľa autorov štúdie to môže znamenať, že si v regióne odovzdávali informácie alebo zdieľali kultúrne zvyklosti.

Neanderthals and modern humans may have shared culture 59,000 years ago in Turkey, study finds.

Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/neanderthals/modern-humans-and-neanderthals-may-have-shared-long-term-cultural-continuity

Nález pochádza z pobrežnej oblasti severne od Sýrie, ktorá v praveku tvorila dôležitý koridor medzi Levantou a Euráziou. Práve preto je lokalita zaujímavá: ak sa tu kultúrne postupy udržiavali naprieč výmenou obyvateľstva, ide o dôležitý diel do skladačky ľudskej evolúcie.

V jaskyni sa zachovali zuby a časť sánky. Výskumníci rozlíšili, ktoré pozostatky patrili neandertálcom a ktoré Homo sapiens, pomocou analýzy vnútornej štruktúry fosílnych zubov. Vek sedimentov určili metódou opticky stimulovanej luminiscencie, teda postupom, ktorý ukáže, ako dávno boli minerálne zrná naposledy vystavené slnečnému svetlu.

Datovanie naznačuje, že neandertálci žili v jaskyni približne pred 77-tisíc až 59-tisíc rokmi. Homo sapiens sa tam objavil neskôr, asi pred 59-tisíc až 47-tisíc rokmi. Medzi oboma obdobiami teda podľa autorov nebolo priame prekrytie osídlenia tejto konkrétnej lokality.

Napriek tomu vrstvy z oboch období ukázali výraznú podobnosť. Tím opisuje „podstatne jednotné“ stratégie lovu a zberu aj kamennú technológiu. Obe skupiny získavali suroviny, napríklad pazúrik, z rovnakých miest v okolí a lovili rovnakú korisť: divé kozy (Capra aegagrus), daniele (Dama mesopotamica), srnce (Capreolus capreolus) a diviaky (Sus scrofa).

Významnú stopu zanechali aj morské ulity druhu Columbella rustica. V jednotlivých vrstvách ich výskumníci našli 29 a podľa autorov neslúžili ako potrava, ale skôr ako ozdoby. Niektoré boli prevŕtané, akoby určené na navliekanie. Jedna ulita z vrstvy spojenej s neandertálcami niesla známky zámerného zahrievania, ktoré zmenilo jej farbu.

To všetko podľa autorov štúdie podporuje predstavu hlbšej kultúrnej interakcie. Nejde len o to, že sa obe skupiny prispôsobili rovnakému prostrediu. Podľa interpretácie vedcov mohli zdieľať aj symbolické preferencie. V praktickej rovine to mení pohľad na neandertálcov aj raných moderných ľudí: rozdiely medzi nimi nemuseli byť v každodennom živote a materiálnej kultúre také výrazné, ako sa dlho predpokladalo.

Nová práca zároveň zapadá do širšej zmeny pohľadu na Blízky východ v období neskorého pleistocénu. Predchádzajúce nálezy z tohto regiónu už naznačili, že neandertálci a Homo sapiens si mohli byť kultúrne bližší, než sa kedysi zdalo. Výsledky z Üçağızlı II tento obraz posilňujú tým, že ukazujú kontinuitu aj tam, kde sa biologicky vystriedali dve odlišné ľudské skupiny.

Autori zároveň porovnávajú lokalitu s ďalšími známymi jaskyňami. Mandrin Cave vo Francúzsku podľa nich ukazuje striedanie neandertálcov a moderných ľudí v oddelených vlnách, ale bez jasného dôkazu súvislej kultúry. Naopak Tinshemet Cave v Izraeli priniesla podobné náznaky zdieľaného správania medzi týmito skupinami oveľa skôr, približne pred 130-tisíc až 80-tisíc rokmi. Üçağızlı II tak zapadá skôr do druhého obrazu.

Nezávislá odborníčka April Nowell pre Live Science uviedla, že lokality ako Tinshemet a Üçağızlı II menia doterajšie predstavy o kultúrnych vzťahoch medzi neandertálcami, Homo sapiens a ďalšími súdobými skupinami rodu Homo. Ak sa v archeologickom zázname objavuje taký veľký prekryv správania, skutočné rozdiely medzi týmito ľuďmi sa možno skrývajú v oblastiach, ktoré fosílny a archeologický materiál zatiaľ neukazuje.

Štúdia však neprináša definitívnu odpoveď na to, kedy a kde sa tieto spoločné kultúrne praktiky formovali. Otvorené zostáva aj to, či podobnosti súviseli len s kontaktom a odovzdávaním poznatkov, alebo do hry vstupovalo aj kríženie moderných ľudí s neandertálcami. Práve ďalší výskum lokalít ako Üçağızlı II má podľa autorov pomôcť zostaviť presnejší obraz o vývoji ľudskej kultúry v neskorom pleistocéne.

Prečo je jaskyňa Üçağızlı II taká dôležitá

Jaskyňa leží v priestore, ktorý spájal Levantu s Euráziou. Všeobecne platí, že takéto koridory sú pre archeológiu mimoriadne cenné, pretože cez ne prechádzali ľudia, technológie aj zvyklosti. Ak sa práve na takomto mieste podarí zachytiť podobné správanie dvoch odlišných ľudských skupín v rozdielnych obdobiach, vedci získavajú silnejší argument, že nešlo len o náhodu viazanú na jednu izolovanú populáciu.

Neanderthals and modern humans may have shared culture 59,000 years ago in Turkey, study finds

Snímka zobrazuje: Neanderthals and modern humans may have shared culture 59,000 years ago in Turkey, study finds.

Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/neanderthals/modern-humans-and-neanderthals-may-have-shared-long-term-cultural-continuity

Pri tejto lokalite je podstatné aj to, že ukazuje sled osídlenia. Najprv ju využívali neandertálci, neskôr Homo sapiens. Takýto prechod pomáha sledovať, čo sa po výmene obyvateľov zmenilo a čo naopak pretrvalo.

Čo vedcom prezradili zuby, sedimenty a nástroje

Kľúčovú úlohu zohrala kombinácia viacerých druhov dôkazov. Samotné kostrové pozostatky boli skromné, no vnútorná štruktúra zubov umožnila odlíšiť neandertálcov od Homo sapiens. To je dôležité, pretože bez spoľahlivého určenia pôvodu by sa podobnosť kultúrnych stôp dala vysvetľovať aj inak.

Neanderthals and modern humans may have shared culture 59,000 years ago in Turkey, study finds

Snímka zobrazuje: Neanderthals and modern humans may have shared culture 59,000 years ago in Turkey, study finds.

Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/neanderthals/modern-humans-and-neanderthals-may-have-shared-long-term-cultural-continuity

Datovanie sedimentov pomocou opticky stimulovanej luminiscencie zas pomohlo oddeliť jednotlivé obdobia osídlenia. V archeológii je takýto časový rámec rozhodujúci. Až keď vedci vedia, ktoré vrstvy patria ktorému obdobiu, môžu porovnávať technológie, zvyšky koristi či ozdobné predmety medzi skupinami, ktoré sa na mieste vystriedali.

Čo znamená kultúrna kontinuita v praxi

Pojem kultúrna kontinuita môže znieť abstraktne, no v tomto prípade má celkom konkrétny obsah. Znamená, že sa opakujú podobné spôsoby získavania surovín, výroby nástrojov, lovu aj práce s predmetmi, ktoré zrejme niesli symbolický význam. Nejde teda o jednu podobnosť, ale o viacero vrstiev každodenného života.

Neanderthals and modern humans may have shared culture 59,000 years ago in Turkey, study finds

Snímka zobrazuje: Neanderthals and modern humans may have shared culture 59,000 years ago in Turkey, study finds.

Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/neanderthals/modern-humans-and-neanderthals-may-have-shared-long-term-cultural-continuity

To ešte samo osebe nedokazuje priame stretnutie v jaskyni Üçağızlı II. Skôr to naznačuje, že v širšom regióne mohlo existovať prostredie, v ktorom sa zvyklosti odovzdávali ďalej. Autori preto hovoria o hypotéze kontaktu a zdieľania kultúrnych prvkov, nie o uzavretej istote.

Prečo tento obraz mení pohľad na neandertálcov

Dlhý čas sa neandertálci často opisovali ako kultúrne menej pružní než moderní ľudia. Novšie nálezy však tento jednoduchý kontrast oslabujú. Ak neandertálci používali podobné technológie, lovili podobným spôsobom a pracovali aj s ozdobami či symbolickými predmetmi, ich správanie sa javí komplexnejšie, než naznačovali staršie predstavy.

Conical shell with a hole in the center next to a human finger

Snímka zobrazuje: Finds from caves in Turkey and Israel hint that different types of humans exchanged ideas even as they remained biologically distinct. (Image credit:.

Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/neanderthals/modern-humans-and-neanderthals-may-have-shared-long-term-cultural-continuity

To neznamená, že medzi neandertálcami a Homo sapiens neexistovali rozdiely. Znamená to skôr, že ich nemožno automaticky hľadať v každom kamennom nástroji alebo v každej stope po love. Časť odlišností mohla spočívať v oblastiach, ktoré sa archeologicky zachytávajú horšie.

Čo zostáva nejasné a čo môže priniesť ďalší výskum

Najväčšou otvorenou otázkou je mechanizmus tejto podobnosti. Mohlo ísť o priame kontakty medzi skupinami v regióne, o dlhodobejšie preberanie zvyklostí, alebo o kombináciu viacerých procesov. Autori tiež výslovne uvádzajú, že zatiaľ nie je jasné, do akej miery mohli kultúrne podobnosti súvisieť s miešaním populácií.

A group of archaeologists in a cave with tools.

Snímka zobrazuje: The research team performs excavations at the Üçağızlı II cave site in 2024.

Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/neanderthals/modern-humans-and-neanderthals-may-have-shared-long-term-cultural-continuity

Budúce vykopávky môžu spresniť časový sled osídlenia, priniesť viac ľudských pozostatkov aj ďalšie predmety každodennej potreby či ozdoby. Všeobecne práve takéto detaily rozhodujú o tom, či sa hypotéza kultúrnej kontinuity ešte posilní, alebo sa ukáže zložitejší obraz kontaktov medzi neandertálcami a modernými ľuďmi.


Zdroj: Live Science Archaeology

Pôvodný článok: https://www.livescience.com/archaeology/neanderthals/modern-humans-and-neanderthals-may-have-shared-long-term-cultural-continuity


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *