Na Jáve spájajú ženy ochranu gibona so vzormi lesa na látkach

V indonézskej časti Jávy pri hranici národného parku Gunung Halimun-Salak pomáha ženský kolektív Ambu Halimun chrániť miestny les aj gibona striebristého tým, že vyrába ekologické textílie inšpirované rastlinami a siluetou tohto primáta. Projekt spája ochranu prírody s ekonomickým posilnením žien z dediny Citalahab a ukazuje, že aj bežné miestne rastliny môžu získať novú hodnotu, keď sa stanú súčasťou miestnej identity a obživy.

In Java, a women’s collective is helping save gibbons through forest-inspired textiles.

Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/in-java-a-womens-collective-is-helping-save-gibbons-through-forest-inspired-textiles/

Na látkach sa objavujú otlačky a motívy rastlín, ktoré ženy získavajú varením a lisovaním charakteristických druhov z okolia. Práve táto práca podľa členky kolektívu Mirny Maharani zmenila pohľad na vegetáciu v okolí dediny. Druhy, ktoré si ľudia predtým sotva všímali alebo ich považovali za burinu, dnes vnímajú ako zdroj farby, vzoru a miestnej identity. Ako Mirna vysvetlila, výsledkom je aj väčšia snaha tieto rastliny zachovať.

Ambu Halimun vznikol v roku 2020 počas komplikovaného obdobia pandémie koronavírusu. Cieľom bolo zapojiť ženy do ochrany prírody a zároveň im vytvoriť priestor na ekonomickú samostatnosť a profesionálny rozvoj. Skupina pôsobí v Bogore v Západnej Jáve a zameriava sa na výrobu ekologických textílií.

Za iniciatívou stojí aj primatologička Rahayu Oktaviani, spoluzakladateľka Kiara Foundation. Podľa nej malo ísť o pôvodný spôsob ochrany prírody, ktorý by ženám v Citalahab priniesol priamy úžitok. Les podľa nej nie je od miestnych ľudí oddelený, preto sa projekt snaží budovať pocit spolupatričnosti a vlastníctva voči okolitej krajine.

To je dôležité aj z hľadiska ochrany gibona striebristého (Hylobates moloch), s ktorým je práca organizácie prepojená. Ak miestne komunity vnímajú les ako priestor, od ktorého závisí ich identita aj príjem, rastie šanca, že budú chrániť nielen jednotlivé druhy rastlín, ale aj širšie lesné prostredie, v ktorom žije tento primát.

Ako textil prepojil rastliny, prácu a ochranu lesa

Základ projektu tvorí jednoduchý, ale silný nápad: preniesť podobu lesa na látku.

In Java, a women’s collective is helping save gibbons through forest-inspired textiles

Snímka zobrazuje: In Java, a women’s collective is helping save gibbons through forest-inspired textiles.

Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/in-java-a-womens-collective-is-helping-save-gibbons-through-forest-inspired-textiles/

V tomto prípade nejde len o remeslo či dekoráciu. Keď ženy pracujú s miestnymi rastlinami a vedome si všímajú ich tvary, farby a štruktúru, mení sa aj ich vzťah ku krajine. To, čo bolo predtým nenápadné, sa stáva súčasťou výrobku, ktorý má hodnotu pre komunitu aj trh.

V širšom zmysle ide o prístup, pri ktorom ochrana prírody nestojí mimo každodenného života. Nie je to oddelená aktivita pre vedcov alebo úradníkov, ale činnosť spojená s prácou, domácim príjmom a miestnou kultúrou. Práve takýto model býva v komunitnej ochrane prírody často dôležitý.

Prečo sú miestne rastliny zrazu cenné

Text zdroja ukazuje zaujímavú zmenu: rastliny, ktoré ľudia predtým prehliadali, získali novú hodnotu.

Ambu Halimun is a women's empowerment group that produces eco-friendly (ecoprint) textiles in Bogor, West Java

Snímka zobrazuje: Ambu Halimun is a women’s empowerment group that produces eco-friendly textiles in Bogor, West Java. Image by Falahi Mubarok/Mongabay Indonesia.

Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/in-java-a-womens-collective-is-helping-save-gibbons-through-forest-inspired-textiles/

To je podstatné, pretože ochrana prírody sa nezačína len pri vzácnych alebo nápadných druhoch. Často sa začína pri tom, že komunita začne inak vnímať vlastné okolie.

Ak sa z rastlín stanú zdroje farby, vzoru a symbolov miestnej identity, rastie motivácia ich nevyhubiť a neničiť ich prostredie. Všeobecne platí, že podobné zmeny vo vnímaní môžu pomôcť aj pri ochrane širšieho biotopu, hoci samotný článok neuvádza konkrétne ekologické výsledky v číslach.

Úloha žien v komunitnej ochrane prírody

Ambu Halimun od začiatku nestaval len na ekologickej téme, ale aj na postavení žien v miestnej komunite.

A Java’s silvery gibbon (Hylobates moloch). Image by A.Baihaqi via Wikimedia Commons (CC BY-SA 4.0).

Snímka zobrazuje: A Java’s silvery gibbon ( Hylobates moloch ). Image by A.Baihaqi via Wikimedia Commons ( CC BY-SA 4.0 ).

Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/in-java-a-womens-collective-is-helping-save-gibbons-through-forest-inspired-textiles/

Počas pandémie vznikol priestor, ktorý mal ženám ponúknuť ekonomickú aj profesijnú oporu. To je dôležitý rozmer celého príbehu: ochrana prírody tu nefunguje oddelene od sociálnej reality.

V mnohých komunitách bývajú ženy nositeľkami praktických znalostí o miestnych zdrojoch, no zároveň nemajú vždy rovnaký prístup k príjmom či rozhodovaniu. Projekty, ktoré tieto dve roviny spoja, môžu mať trvácnejší efekt. V tomto prípade zdroj opisuje práve snahu premeniť ochranu lesa na niečo, čo ženám prináša aj konkrétnu príležitosť.

Prečo je dôležitý gibon striebristý

Práca Ambu Halimun je prepojená s ochranou gibona striebristého, druhu Hylobates moloch.

Citalahab Village, Bogor Regency, West Java, situated at the foot of the TNGHS.

Snímka zobrazuje: Citalahab village in Bogor, situated at the foot of the Mount Halimun Salak National Park. Image by Falahi Mubarok/Mongabay Indonesia.

Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/in-java-a-womens-collective-is-helping-save-gibbons-through-forest-inspired-textiles/

Zdroj pripomína, že Rahayu Oktaviani získala minulý rok Whitley Award za komunitnú ochranársku prácu súvisiacu práve s týmto primátom na Jáve.

Hoci článok nerozvádza biologické detaily o druhu, z kontextu je jasné, že osud gibona úzko súvisí so stavom lesa. Keď sa posilňuje vzťah komunity k lesnému prostrediu, môže to nepriamo podporiť aj druhy, ktoré sú na tomto prostredí závislé. V tom spočíva širší význam projektu: nepracuje len s jedným symbolickým zvieraťom, ale s celou krajinou, v ktorej žije.

Čo zatiaľ vieme a čo zostáva otvorené

Zdroj prináša najmä komunitný a sociálny rozmer iniciatívy.

A variety of foliage from the TNGHS forest area used as ecoprinting materials. Photo: Falahi Mubarok/Mongabay Indonesia

Snímka zobrazuje: A variety of foliage from the Mount Halimun Salak National Park’s forest area is used as eco-printing materials. Image by Falahi Mubarok/Mongabay.

Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/in-java-a-womens-collective-is-helping-save-gibbons-through-forest-inspired-textiles/

Jasne ukazuje, ako kolektív vznikol, čo vyrába a aký postoj chce budovať voči lesu. Neponúka však podrobné údaje o tom, aký veľký ekonomický dosah projekt už má, koľko žien zapája alebo aký merateľný vplyv má zatiaľ na stav populácie gibona striebristého.

To neuberá na význame samotnej iniciatívy, ale pripomína, že pri hodnotení podobných projektov treba rozlišovať medzi sľubným prístupom a dlhodobými výsledkami. Už teraz je však zrejmé, že Ambu Halimun stavia na modeli, v ktorom ochrana prírody nie je vynútená zvonka, ale vyrastá z miestneho vzťahu k lesu, práci a identite.


Zdroj: Mongabay Conservation News

Pôvodný článok: https://news.mongabay.com/2026/06/in-java-a-womens-collective-is-helping-save-gibbons-through-forest-inspired-textiles/


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *