Potomkovia vysídlených rodín dnes chránia lesy pri Maiko National Park v Kongu
V severokivuských lesoch na východe Konžskej demokratickej republiky vedie Gangala Yafali Mangusa Jr. komunitné hliadky, ktoré sledujú ľudskú činnosť a chránia les pred nelegálnou ťažbou dreva, remeselnou ťažbou aj pytliactvom. Jeho práca má osobný rozmer: patrí k potomkom ľudí, ktorých život výrazne zasiahlo vytvorenie Maiko National Park a spory o nové hranice chráneného územia.
Descendants of people pushed out for DRC national park lead forest conservation efforts.
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/descendants-of-people-pushed-out-for-drc-national-park-lead-forest-conservation-efforts/
Mangusa Jr., muž vo veku okolo tridsiatky, stojí na čele miestneho riadiaceho výboru v Bamasobha Local Community Forest Concession (CFCL) v oblasti Lubero. Tento región zároveň ohrozujú teroristické útoky na východe krajiny. Jeho tím tvoria príslušníci Indigenous Batwa, Bapiri a ďalších miestnych komunít. Spolu sa usilujú chrániť komunitný les, podporovať udržateľné využívanie prírodných zdrojov a upevňovať spolužitie medzi ľuďmi a ekosystémom, od ktorého sú závislí.
Súčasťou ich práce sú pravidelné kontroly v teréne. Mangusa Jr. opisuje, že raz za mesiac alebo raz za štvrťrok preverujú, či sa v komunite neobjavuje nelegálny lov chránených zvierat. Hliadky zároveň identifikujú ďalšie hrozby pre biodiverzitu, najmä rozsiahlu ťažbu dreva, neregulovaný výrub a remeselnú ťažbu.
Podľa Mangusu Jr. nevyrastá tento záväzok len z potreby chrániť prírodu, ale aj z rodinnej a komunitnej skúsenosti. Okolie Maiko National Park poznačili po 70. rokoch napätie a občas aj násilie. Keď park vznikol, jeho rodina podobne ako mnohé ďalšie narazila na strážcov parku, ktorí prišli presadzovať nové hranice chráneného územia, najmä v osade Batike.
Maiko National Park je rozsiahle chránené územie, ktoré poskytuje útočisko endemickým druhom, medzi nimi eastern lowland gorillas, okapi, chimpanzees a forest elephants. Práve táto kombinácia mimoriadne cennej prírody a zložitej ľudskej histórie vysvetľuje, prečo je dnešná komunitná ochrana lesa taká dôležitá. Nejde len o stromy a zvieratá, ale aj o hľadanie modelu, v ktorom miestni obyvatelia nie sú vytlačení na okraj, ale stávajú sa súčasťou ochrany územia.
V praktickej rovine to znamená, že ochrana prírody sa neopiera iba o štátne zásahy zhora. V Bamasobha Local Community Forest Concession ju nesú aj ľudia, ktorí v lese žijú, poznajú ho a majú priamy záujem na tom, aby sa jeho zdroje nezničili. Takýto prístup môže pomôcť obmedziť škody na biodiverzite a zároveň znížiť napätie medzi ochranou prírody a potrebami komunít.
Prečo je príbeh tejto komunity dôležitý
Príbeh z North Kivu ukazuje, že ochrana prírody v oblastiach s ťaživou minulosťou nie je len technická otázka dohľadu nad územím. Často ide aj o dôveru, historické krivdy a o to, kto má právo rozhodovať o krajine. V tomto prípade stoja v čele ochrany lesa ľudia, ktorých rodiny kedysi pocítili tvrdé dôsledky vzniku chráneného územia. To je podstatná zmena oproti modelu, v ktorom miestne komunity vystupujú len ako objekt kontroly.
Snímka zobrazuje: Descendants of people pushed out for DRC national park lead forest conservation efforts.
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/descendants-of-people-pushed-out-for-drc-national-park-lead-forest-conservation-efforts/
Zdroj zároveň naznačuje, že komunitná ochrana môže mať význam tam, kde štátne inštitúcie čelia bezpečnostným aj logistickým obmedzeniam. V nestabilnom regióne môže miestna znalosť terénu rozhodovať o tom, či sa podarí včas zachytiť nelegálnu činnosť a obmedziť škody.
Čo je komunitná lesná koncesia
Bamasobha Local Community Forest Concession je príkladom modelu, v ktorom miestne spoločenstvá spravujú lesné územie a usilujú sa o jeho udržateľné využívanie. Samotný zdroj nerozvádza právne detaily fungovania takýchto koncesií, no z opisu je zrejmé, že miestny riadiaci výbor spája ochranu prírody s každodenným dohľadom nad tým, čo sa v lese deje.
Snímka zobrazuje: Aerial view of forest and river in North Kivu, Democratic Republic of Congo. Image by MONUSCO/Myriam Asmani via Wikimedia Commons (CC BY-SA 2.0).
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/descendants-of-people-pushed-out-for-drc-national-park-lead-forest-conservation-efforts/
Vo všeobecnej rovine bývajú podobné komunitné schémy postavené na tom, že ľudia z územia nesú časť zodpovednosti za správu zdrojov, kontrolu porušovania pravidiel a hľadanie rovnováhy medzi obživou a ochranou ekosystému. Ich sila spočíva najmä v tom, že miestni poznajú krajinu detailne a vedia rýchlo rozpoznať zmeny aj hrozby.
Akým hrozbám les čelí
Text menuje tri konkrétne tlaky na biodiverzitu: rozsiahlu ťažbu dreva, neregulovaný výrub a remeselnú ťažbu. K tomu sa pridáva nelegálny lov chránených zvierat, ktorý komunitné hliadky pravidelne kontrolujú. Takéto zásahy môžu oslabovať lesný ekosystém postupne, no ich dôsledky bývajú dlhodobé.
Snímka zobrazuje: Gangala Yafali Mangusa Jr. and members of the Bamasobha community pose for a family photo after a community meeting on social cohesion within the.
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/descendants-of-people-pushed-out-for-drc-national-park-lead-forest-conservation-efforts/
Vo všeobecnosti platí, že keď sa v jednom území kombinuje ťažba surovín, výrub a lov, tlak sa neprenáša len na jednotlivé druhy, ale na celé fungovanie lesa. Ubúda potrava, menia sa migračné trasy zvierat a narúša sa prostredie, od ktorého závisia ľudia aj voľne žijúce druhy. Práve preto má pravidelný monitoring význam aj vtedy, keď nejde o veľké, mediálne viditeľné zásahy.
Vzťah medzi ochranou prírody a historickou krivdou
Jedna z najsilnejších línií tohto príbehu vedie cez spomienku na obdobie po vzniku Maiko National Park. Mangusa Jr. hovorí o rokoch stretov medzi jeho rodinou a strážcami parku, ktorí presadzovali nové hranice. Zdroj tým pripomína, že niektoré chránené územia vznikali spôsobom, ktorý miestni obyvatelia vnímali ako vytlačenie z vlastnej krajiny.
Snímka zobrazuje: An okapi at Maiko National Park in the Democratic Republic of the Congo. Image of Maiko National Park courtesy of the park’s communications.
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/descendants-of-people-pushed-out-for-drc-national-park-lead-forest-conservation-efforts/
V širšom kontexte ide o dôležitú tému ochrany prírody v mnohých častiach sveta. Ak sa ochrana buduje bez rešpektu k ľuďom, ktorí v území žijú alebo s ním majú dlhodobé väzby, môže vyvolať odpor a prehlbovať konflikt. Naopak, zapojenie komunít môže otvoriť cestu k modelu, ktorý berie vážne prírodu aj ľudské práva. Samotný zdroj neponúka úplné riešenie tohto napätia, ale ukazuje jeden konkrétny pokus o inú prax.
Čo zostáva neisté a čo bude rozhodovať ďalej
Zdroj opisuje prácu komunitných hliadok a osobnú motiváciu ich lídra, no nepíše podrobne o tom, aké výsledky už tento model priniesol v číslach ani ako sa bude vyvíjať vzťah medzi komunitnou správou, štátnou ochranou a bezpečnostnou situáciou v regióne. Otvorené preto zostáva, do akej miery sa takýto prístup podarí dlhodobo udržať.
Snímka zobrazuje: Gangala Yafali Mangusa Jr. is involved in the construction of a community chicken coop in the production area of Bamasubha Local Community Forest.
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/descendants-of-people-pushed-out-for-drc-national-park-lead-forest-conservation-efforts/
Veľa bude závisieť od stability oblasti Lubero, od schopnosti brániť les pred nelegálnymi aktivitami a od toho, či miestne komunity zostanú reálnymi partnermi pri rozhodovaní o území. Práve tu sa ukáže, či sa ochrana lesa pri Maiko National Park dokáže oprieť nielen o pravidlá, ale aj o dôveru ľudí, ktorí v tejto krajine žijú.
Zdroj: Mongabay Conservation News
Pôvodný článok: https://news.mongabay.com/2026/06/descendants-of-people-pushed-out-for-drc-national-park-lead-forest-conservation-efforts/


