Nová výstava v New Yorku ukazuje, ako ženy formovali Americkú revolúciu aj vznik USA
Výstava Revolutionary Women v New York Historical približuje, akú úlohu zohrali ženy spojené s New Yorkom počas Americkej revolúcie a pri formovaní nového štátu. Nezostáva pri známych symbolických postavách, ale sústreďuje sa na konkrétne ženy, ktoré podnikali, špehovali, ošetrovali chorých, podporovali armádu, bojovali v prestrojení alebo sa snažili získať slobodu v spoločnosti plnej právnych a politických obmedzení.
During the Revolution, American Women Fought for Freedom, Spied on the British, Cared for the Sick and Fell in Love. A New Exhibition Reveals Their.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/history/during-the-revolution-american-women-fought-for-freedom-spied-on-the-british-cared-for-the-sick-and-fell-in-love-a-new-exhibition-reveals-their-rich-wartime-stories-180988887
Expozícia čerpá z umeleckých diel, artefaktov a dokumentov zo zbierok New York Historical. Kurátorky Anna K. Danziger Halperin, Tessa Bangs, Isabelle Held, Rachel Pitkin a Lauren Cain sa pri jej príprave zamerali na to, ako sa ženská práca a skúsenosť počas revolučného obdobia dostali na okraj tradičných dejín. Výstava je otvorená od minulého mesiaca a potrvá do 25. októbra.
Jednou z postáv, ktoré výstava vytiahla z historického tieňa, je Rebecca Gomez, židovská obchodníčka z Manhattanu. V závere 18. storočia nezávisle vyrábala čokoládu a podľa New York Historical je jedinou známou ženou na svete, o ktorej vieme, že to v tom čase robila samostatne. Svoje výrobky ponúkala ako čisté a bez usadenín. Medzi jej zákazníkmi bol aj Robert Townsend, agent Washingtonovej špionážnej siete Culper Spy Ring. Zároveň spolupracovala so zakladateľmi Tontine Coffee House a predala im časť pozemku, na ktorom neskôr vzniklo prvé sídlo New York Stock Exchange.
Práve príbeh Gomezovej podľa kurátoriek ukazuje, ako ženy vplývali na hospodárske inštitúcie, hoci ich mená v hlavných dejinných rozprávaniach často chýbajú. Jej stopu objavili v Townsendovej účtovnej knihe a neskôr aj v účtoch Tontine Coffee House. Z týchto záznamov vyplynulo, že nebola len okrajovou obchodníčkou, ale súčasťou širšieho ekonomického života mesta.
Práca, majetok a obmedzenia
Výstava zdôrazňuje aj širší rámec, v ktorom ženy žili.
Snímka zobrazuje: During the Revolution, American Women Fought for Freedom, Spied on the British, Cared for the Sick and Fell in Love. A New Exhibition Reveals Their.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/history/during-the-revolution-american-women-fought-for-freedom-spied-on-the-british-cared-for-the-sick-and-fell-in-love-a-new-exhibition-reveals-their-rich-wartime-stories-180988887
V 18. storočí fungovala v Amerike právna zásada coverture, podľa ktorej žena spravidla nemala samostatnú právnu identitu. Najprv ju zastupoval otec a po svadbe manžel. Väčšina žien preto nemohla legálne vlastniť majetok. Výnimku často predstavovali vdovy, ktoré získavali väčšiu kontrolu nad vlastnými záležitosťami.
To bol aj prípad Rebeccy Gomez a obchodníčky Mary Alexander. Aj Alexander patrí medzi výrazné postavy výstavy. Kurátori ju opisujú ako obchodníčku „vo vlastnom práve“, ktorá predávala suchý tovar, potraviny a látky z rôznych častí sveta. Okrem podnikania prišla aj s myšlienkou New York Society Library, inštitúcie, ktorú text označuje za akéhosi predchodcu Library of Congress. Jej postavenie v predrevolučnom New Yorku dokladá aj anonymná výhražka smrťou, ktorou sa ju neznámy muž pokúsil pripraviť o majetok.
Praktický význam týchto príbehov je zrejmý: výstava ukazuje, že ženská práca nebola len domácim zázemím revolúcie. V mnohých prípadoch išlo o platenú prácu, obchod, správu majetku a rozhodnutia, ktoré mali dosah na fungovanie spoločnosti aj ekonomiky.
Od armády po nemocnice
Revolutionary Women predstavuje aj ženy, ktoré sa do vojny zapojili priamo.
Snímka zobrazuje: During the Revolution, American Women Fought for Freedom, Spied on the British, Cared for the Sick and Fell in Love. A New Exhibition Reveals Their.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/history/during-the-revolution-american-women-fought-for-freedom-spied-on-the-british-cared-for-the-sick-and-fell-in-love-a-new-exhibition-reveals-their-rich-wartime-stories-180988887
Niektoré sa prezliekli za mužov, aby sa mohli pridať ku Continental Army. Ďalšie pomáhali v armádnych táboroch ako práčky a kuchárky, starali sa o chorých alebo pôsobili ako špiónky. Nechýbajú ani zámožné ženy, ktoré získavali peniaze pre vojnové úsilie.
Výstava tým rozširuje bežný obraz revolúcie. Namiesto niekoľkých legendárnych mien ukazuje široké spektrum činností, bez ktorých by armáda ani zázemie vojny nefungovali. Podľa vedenia historickej spoločnosti sa zámerne posúva za hranicu symbolov, akými sú Molly Pitcher alebo personifikovaná Liberty, a sústreďuje sa na skutočné schopnosti a prácu konkrétnych žien.
Sloboda pre koho
Dôležitou súčasťou výstavy je aj príbeh Elizabeth Freeman, ktorý pripomína rozpor medzi revolučnými ideálmi a pokračujúcim otroctvom.
Snímka zobrazuje: During the Revolution, American Women Fought for Freedom, Spied on the British, Cared for the Sick and Fell in Love. A New Exhibition Reveals Their.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/history/during-the-revolution-american-women-fought-for-freedom-spied-on-the-british-cared-for-the-sick-and-fell-in-love-a-new-exhibition-reveals-their-rich-wartime-stories-180988887
Freeman sa narodila približne v roku 1744 v Province of New York do otroctva. V roku 1781 žalovala v Massachusetts za svoju slobodu a odvolala sa pritom na ústavu štátu prijatú o rok skôr, podľa ktorej sa všetci ľudia rodia slobodní a rovní a majú prirodzené, základné a neodňateľné práva.
Freeman uspela. Jej víťazstvo otvorilo cestu ďalším žalobám o slobodu, ktoré napokon prispeli k zrušeniu otroctva v Massachusetts v roku 1783. Tento príbeh je pre výstavu kľúčový preto, že pripomína, že revolučná rétorika o slobode neplatila automaticky pre všetkých a musela sa vybojovať aj na súdoch.
Domorodé ženy a vojna o územie
Výstava sa venuje aj skúsenosti domorodých žien, o ktorej sa pri Americkej revolúcii hovorí menej.
Snímka zobrazuje: During the Revolution, American Women Fought for Freedom, Spied on the British, Cared for the Sick and Fell in Love. A New Exhibition Reveals Their.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/history/during-the-revolution-american-women-fought-for-freedom-spied-on-the-british-cared-for-the-sick-and-fell-in-love-a-new-exhibition-reveals-their-rich-wartime-stories-180988887
Niektoré pôvodné národy vrátane Mohawk a Cherokee sa počas vojny pridali na britskú stranu, pretože to považovali za najlepšiu šancu, ako chrániť svoje územia pred rastúcim osídľovaním a tlakom osadníkov.
Jednou z hlavných postáv tejto časti je Molly Brant, mohawská líderka podporujúca spojenectvo s Britmi. Podľa kurátorky jej pamiatku dnes často prekrýva meno jej brata Josepha Branta a jej írskeho manžela Williama Johnsona. Výstava zároveň pripomína, že v spoločnosti Haudenosaunee sledovali pôvod a identitu po materskej línii a ženy stáli v centre politických štruktúr.
Keď Brant varovala Britov, že americkí vojaci a ich spojenci z kmeňa Oneida smerujú oslobodiť Fort Stanwix v dnešnom štáte New York, Oneida zaútočili na jej dedinu a prinútili ju utiecť. Po vojne sa presťahovala na britské územie v dnešnom Ontariu, kde za podporu počas revolúcie dostala pôdu, dom a ročný príspevok.
Láska naprieč politickým rozdelením
Jeden z najosobnejších príbehov výstavy rozpráva o Elizabeth Shipton a Aquilovi Gilesovi.
Snímka zobrazuje: This painting, titled Excelsior , shows Liberty and Justice as allegorical figures. A new exhibition “moves past symbolism to center the real.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/history/during-the-revolution-american-women-fought-for-freedom-spied-on-the-british-cared-for-the-sick-and-fell-in-love-a-new-exhibition-reveals-their-rich-wartime-stories-180988887
Shipton bola neterou a jedinou dedičkou lojalistického obchodníka Williama Axtella. S budúcim manželom, povstaleckým vojakom Gilesom, sa zoznámila v čase, keď bol vojnovým zajatcom. Napriek nesúhlasu jej strýka sa začali stretávať a vymieňali si listy a básne.
Po úteku a svadbe v roku 1780 Axtell Shipton zavrhol a prerušil s ňou styky. Giles neskôr v liste z roku 1783 napísal Georgovi Washingtonovi a požiadal ho o pomoc pri získaní Axtellovho majetku, ktorý bol skonfiškovaný pre jeho lojalistické postoje. Hoci Axtell Shipton po sobáši vydedil, dvojica napokon úspešne požiadala zákonodarný zbor štátu New York, aby mohla jeho majetok kúpiť za 4 500 dolárov.
Aj tento príbeh má širší význam. Naznačuje, že hranice medzi lojalistami a vlastencami neboli vždy také nepriechodné, ako sa dnes môže zdať. Rodinné, citové a spoločenské väzby často pretrvávali aj naprieč vojnovým konfliktom.
Záverečná otázka výstavy je jednoduchá: ako by ste rozprávali dejiny Americkej revolúcie? Kurátorky chcú, aby si návštevníci uvedomili, prečo sa väčšina týchto ženských príbehov do bežného historického rozprávania nedostala. Expozícia neponúka úplný súpis všetkých skúseností, skôr ukazuje vrchol ľadovca a vyzýva hľadať ďalšie osudy ukryté na okraji archívov.
Isté pritom je najmä to, že bez žien by dejiny revolúcie vyzerali inak. Menej jasné zostáva, koľko ďalších podobných príbehov ešte v záznamoch čaká na objavenie a ako výrazne môžu zmeniť zaužívaný obraz vzniku Spojených štátov.
Zdroj: Smithsonian History


