Ugandská podnikateľka Lovin Kobusingye upozorňuje, že ženy v africkom rybárstve zostávajú neviditeľné

Lovin Kobusingye na stretnutí ochranárskych organizácií a rozvojových odborníkov v kenskom Watamu upozornila, že ženy, ktoré v Afrike lovia ryby, spracúvajú ich a predávajú, stále chýbajú v debatách o rastúcej modrej ekonomike. Podľa nej pritom nesú veľkú časť práce aj rizík, no pri rozhodovaní o rybárstve majú naďalej slabý hlas.

A trailblazing Ugandan championing women in African fisheries: Q&A with Lovin Kobusingye.

Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/a-trailblazing-ugandan-championing-women-in-african-fisheries-qa-with-lovin-kobusingye/

Kobusingye hovorila o problémoch, ktoré sama pozná z každodenného života. Opísala tlak priemyselných a investičných projektov na tradičné rybárske komunity, keď turizmus a ďalší rozvoj na pobreží postupne zaberajú vykládkové miesta aj rybárske zóny. Prístup k moru sa tak pre miestnych ľudí zužuje a tradičné spôsoby obživy sa dostávajú do čoraz tesnejšieho priestoru.

Podľa Kobusingye ženy v rybárskom sektore často čelia nebezpečenstvu a zlým pracovným podmienkam. V niektorých komunitách vláda prehliada tradičné práva obyvateľov. Situáciu navyše zhoršuje stúpajúca hladina mora, erózia pobrežia a slabšie úlovky. Pre ženy, ktoré sú od príjmu z rýb závislé, to znamená, že aj tak náročné živobytie je ešte menej isté.

Jej odkaz zaznel na podujatí, ktoré zorganizovala Ocean Resilience Climate Alliance (ORCA). Kobusingye pripomenula, že ženy sú pre fungovanie rybárstva a pobrežných ekonomík kľúčové. Spracúvajú ryby, obchodujú s morskými produktmi a z vlastných príjmov udržiavajú chod domácností vrátane platenia školských poplatkov. Napriek tomu majú v správe rybolovu často len malý alebo žiadny vplyv.

Praktický význam jej výpovede je jednoduchý: ak ženy ostávajú mimo rozhodovania, rozpočtov a plánovania, politiky pre rybárstvo a pobrežný rozvoj nevidia podstatnú časť ľudí, ktorí tento sektor držia pri živote. Kobusingye to zhrnula stručne: ak ste neviditeľní, dostávate aj neviditeľné rozpočty.

Okrem svojho verejného vystúpenia je Lovin Kobusingye aj zakladateľkou a generálnou riaditeľkou agroprocesingovej firmy Kati Farms Ltd. Jej pohľad preto spája skúsenosť z terénu s podnikaním v sektore, kde sa otázky obživy, prístupu k prírodným zdrojom a postavenia žien priamo prelínajú.

Prečo ženy v rybárstve často nevidno

V mnohých rybárskych ekonomikách sa pozornosť sústreďuje najmä na samotný lov.

To však ukazuje iba časť obrazu. Ako naznačuje aj Kobusingye, dôležitá práca prebieha aj po vylovení rýb: pri spracovaní, predaji, doprave a zabezpečení príjmu pre domácnosť. Práve v týchto činnostiach ženy často zohrávajú zásadnú úlohu, no v oficiálnych debatách, programoch či investičných prioritách bývajú menej viditeľné.

Všeobecne platí, že keď sa určitá časť práce považuje za samozrejmú alebo sa sleduje slabšie než formálny obchod či priemyselný rybolov, ľahko sa vytratí aj z verejnej politiky. Dôsledkom môže byť, že potreby žien sa neobjavia ani v plánovaní infraštruktúry, ani v podpore podnikania, ani v ochrane pracovných podmienok.

Tlak pobrežného rozvoja na tradičné komunity

Jadro Kobusingyinej výpovede tvorí konflikt o priestor a prístup k moru.

Lovin Kobusingye is also the founder and CEO of Kati Farms Ltd. Image courtesy of Kati Farms Ltd.

Snímka zobrazuje: Lovin Kobusingye is also the founder and CEO of Kati Farms Ltd, an agro-processing firm. Image courtesy of Kati Farms Ltd.

Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/a-trailblazing-ugandan-championing-women-in-african-fisheries-qa-with-lovin-kobusingye/

Keď pobrežie menia turistické projekty a iné investície, tradičné komunity môžu prísť o miesta, z ktorých vyrážajú na more, vykladajú úlovok alebo obchodujú s rybami. Takýto tlak sa netýka iba ekonomiky, ale aj každodenného fungovania celej komunity.

Vo všeobecnom kontexte pobrežného rozvoja ide o častý problém: nové investície prinášajú kapitál a nové využitie územia, no zároveň môžu vytlačiť ľudí, ktorí sú na danom priestore dlhodobo existenčne závislí. Ak sa pri tom neberú vážne miestne práva a spôsob obživy, zraniteľnosť tradičných rybárov a spracovateliek sa ešte prehlbuje.

Klíma, erózia a slabšie úlovky

Kobusingye spomenula aj stúpajúcu hladinu mora, eróziu a klesajúce úlovky.

Lovin Kobusingye (third from left) speaks during the High-Level African Blue Food Leadership Roundtable at the 11th Our Ocean Conference (OOC11) in Mombasa, Kenya. Photo: High Level Panel for a Sustainable Ocean Economy.

Snímka zobrazuje: Lovin Kobusingye, third from left, speaks during the High-Level African Blue Food Leadership Roundtable at the 11th Our Ocean Conference (OOC11) in.

Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/a-trailblazing-ugandan-championing-women-in-african-fisheries-qa-with-lovin-kobusingye/

Tieto javy spolu vytvárajú kombinovaný tlak: ubúda priestor na pobreží a zároveň rastie neistota, či rybolov prinesie dostatočný príjem. Pre domácnosti, ktoré žijú z každodenného predaja alebo spracovania rýb, to môže znamenať väčšiu finančnú nestabilitu.

Ako všeobecné pozadie možno dodať, že pobrežné komunity bývajú citlivé na viacero zmien naraz. Keď sa environmentálne problémy spoja s ekonomickým tlakom a slabým politickým zastúpením, schopnosť prispôsobiť sa býva obmedzená. Práve preto je dôležité, kto sedí pri stole, keď sa rozhoduje o rybárstve a pobrežnom rozvoji.

Prečo na rozhodovaní záleží

Ak ženy v sektore nemajú hlas, neovplyvnia pravidlá, ktoré priamo formujú ich prácu a príjem.

Fish processing and trading provide livelihoods for millions of women across Africa. Photo courtesy of the African Women Fish Processors and Traders Network (AWFISHNET).

Snímka zobrazuje: Fish processing and trading provide livelihoods for millions of women across Africa. Image courtesy of the African Women Fish Processors and Traders.

Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/a-trailblazing-ugandan-championing-women-in-african-fisheries-qa-with-lovin-kobusingye/

Môže ísť o prístup k pobrežiu, podmienky na trhoch, podporu drobného podnikania či spôsob, akým sa rozdeľujú verejné peniaze. Kobusingye práve na tento rozpor upozorňuje: ženy nesú významnú časť každodennej práce, no pri správe rybolovu zostávajú na okraji.

V širšom zmysle to nie je len otázka zastúpenia. Je to aj otázka účinnosti rozhodnutí. Politika, ktorá nepočíta s ľuďmi zabezpečujúcimi spracovanie, predaj a chod domácností, môže prehliadnuť, ako rybárstvo funguje v praxi. Výsledkom bývajú opatrenia, ktoré na papieri vyzerajú úplne, no v realite míňajú podstatnú časť sektora.

Čo zatiaľ zostáva otvorené

Zdroj opisuje jasný problém, no neponúka podrobnejší prehľad konkrétnych riešení, ktoré by už boli zavedené, ani to, ako na tieto výzvy reagujú jednotlivé vlády či inštitúcie.

Otvorená preto zostáva otázka, aké praktické kroky by najrýchlejšie posilnili postavenie žien v africkom rybárstve a ako zabezpečiť, aby tradičné komunity nestrácali prístup k pobrežiu.

Neisté tiež ostáva, ako sa bude vyvíjať tlak klimatických zmien, pobrežných investícií a slabších úlovkov v konkrétnych regiónoch. Kobusingyine vystúpenie však jasne ukazuje aspoň jedno: bez žien sa o budúcnosti rybárstva a modrej ekonomiky nedá hovoriť úplne ani spravodlivo.


Zdroj: Mongabay Conservation News

Pôvodný článok: https://news.mongabay.com/2026/06/a-trailblazing-ugandan-championing-women-in-african-fisheries-qa-with-lovin-kobusingye/


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *