Na Sumatre spája sociálne lesníctvo ochranu prírody s obživou miestnych ľudí
V oblasti Batutegi na južnej Sumatre miestne komunity obrábajú pôdu v rámci programu sociálneho lesníctva, ktorý im umožňuje zarábať si na živobytie a zároveň obmedzuje rozširovanie poľnohospodárstva do chránených častí lesa. Príkladom je farmárka Sri Atmiatun, ktorá od roku 2017 hospodári na zanedbanom kávovníkovom pozemku a dnes spravuje viac než 3 hektáre v sociálno-lesníckej oblasti Sumber Makmur na okraji rozsiahlej lesnej krajiny Batutegi.
In Sumatra, social forestry links conservation with livelihoods.
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/in-sumatra-social-forestry-links-conservation-with-livelihoods/
Keď Sri Atmiatun prišla do kopcovitej oblasti Batutegi v provincii Lampung, kávovníky na pozemku už boli zarastené a postupne mizli v nálete a krovinách. Pozemok prevzala po strýkovi a vymenila prácu na plantážach s olejnou palmou v provincii Riau za vlastné hospodárenie. Takmer po desiatich rokoch stále každé ráno stúpa rovnakou cestou do kopca na svoje pole.
Dnes má 45 rokov a stará sa o viac než 3 hektáre pôdy v rámci 1 400-hektárovej sociálno-lesníckej oblasti Sumber Makmur. Tá leží na okraji viac než 80-tisíchektárovej lesnej krajiny Batutegi, kde sú niektoré časti prísne chránené a iné spravujú komunity prostredníctvom agrolesníckych systémov.
Podstata programu je jednoduchá: pôda zostáva vo vlastníctve štátu, no miestni obyvatelia získajú právo hospodáriť na nej za podmienok, ktoré majú chrániť les a jeho ekologické funkcie. Pre rodiny, ako je tá Sriina, to znamená legálny prístup k pôde a stabilnejšiu obživu. Zároveň to vytvára pravidlá, ktoré majú brzdiť ďalšie klčovanie a zasahovanie do jadrových chránených území.
Sri to pre Mongabay zhrnula priamo: na pôde zostala preto, že ju živí. Jej príbeh podľa reportáže zapadá do širšej zmeny v krajine Batutegi. Plochy, ktoré boli kedysi vyrúbané pre pestovanie kávy, sa dnes obnovujú a spravujú v rámci indonézskeho programu sociálneho lesníctva.
Dôležitý je aj praktický efekt právneho uznania. Farmári získali prístup k podpore a školeniam zo strany vlády aj súkromných organizácií. Výmenou sa znížilo klčovanie lesa a rozširovanie poľnohospodárstva do prísne chránených jadrových zón. To pomáha zachovať les ako bezpečné prostredie pre voľne žijúce živočíchy a zároveň udržať produkčnú krajinu, z ktorej miestni ľudia žijú.
V bežnej reči to znamená, že ochrana prírody tu nie je postavená proti ľuďom, ktorí v krajine žijú. Program sa snaží nastaviť taký model, v ktorom sa obživa viaže na dlhodobo udržateľné hospodárenie namiesto ďalšieho posúvania hranice odlesňovania.
Čo je sociálne lesníctvo v indonézskom kontexte
Sociálne lesníctvo je model, pri ktorom štát ponecháva lesnú pôdu vo svojom vlastníctve, ale miestnym komunitám priznáva práva na jej správu a využívanie.
Snímka zobrazuje: In Sumatra, social forestry links conservation with livelihoods.
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/in-sumatra-social-forestry-links-conservation-with-livelihoods/
V texte o Batutegi je tento princíp kľúčový: ľudia môžu na pôde hospodáriť, no musia rešpektovať pravidlá ochrany lesa. V širšom zmysle ide o snahu znížiť konflikt medzi ochranou prírody a potrebami dedinských komunít, ktoré sú od krajiny existenčne závislé.
Takýto prístup býva dôležitý najmä tam, kde sa v minulosti les menil na poľnohospodársku pôdu bez jasných pravidiel alebo právnej istoty. Keď farmári získajú legálne postavenie a jasne určené hranice, štát aj miestne organizácie môžu ľahšie presadzovať ochranné podmienky a zároveň ponúkať podporu na lepšie hospodárenie.
Ako funguje spojenie lesa a poľnohospodárstva
Reportáž spomína, že časť krajiny spravujú komunity prostredníctvom agrolesníckych systémov.
Snímka zobrazuje: In Sumatra, social forestry links conservation with livelihoods.
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/in-sumatra-social-forestry-links-conservation-with-livelihoods/
Všeobecne to znamená, že na jednej ploche sa kombinujú stromy a poľnohospodárske plodiny, namiesto toho, aby sa les úplne odstránil a nahradila ho monokultúra. V prípade Batutegi zohráva úlohu aj káva, ktorá bola dôvodom niekdajšieho klčovania, no dnes sa pestovanie viaže na prísnejšie pravidlá správy krajiny.
Takýto model môže pomôcť udržať časť ekologických funkcií územia, napríklad tieň, pôdnu stabilitu či lepšie zadržiavanie vody. Zároveň poskytuje výnos, ktorý je pre miestne domácnosti rozhodujúci. Samotný zdroj však nepíše, ako presne vyzerajú všetky pestovateľské postupy v Sumber Makmur, preto sa pri detailoch treba držať len všeobecného rámca agrolesníctva.
Prečo je oblasť Batutegi dôležitá pre ochranu prírody
Lesná krajina Batutegi má viac než 80-tisíc hektárov a zahŕňa územia s rozdielnym režimom ochrany.
Snímka zobrazuje: Previously encroached area in the Batutegi protected forest. Image courtesy of YIARI.
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/in-sumatra-social-forestry-links-conservation-with-livelihoods/
Niektoré časti sú prísne chránené, iné slúžia komunitnému hospodáreniu. Práve toto rozdelenie ukazuje, prečo je spôsob správy taký citlivý: ak by sa poľnohospodárstvo nekontrolovane rozširovalo, tlak by sa presúval aj do jadrových zón, ktoré majú zostať nedotknuté.
Zdroj výslovne uvádza, že obmedzenie klčovania a expanzie do chránených častí pomáha zachovať les ako bezpečné prostredie pre voľne žijúce živočíchy. To je dôležité nielen pre jednotlivé druhy, ale aj pre fungovanie celej krajiny. Les neplní iba produkčnú úlohu; zároveň udržiava ekologické procesy, od ktorých závisí aj život ľudí v okolí.
Čo program prináša miestnym farmárom
Najviditeľnejším prínosom je právo legálne spravovať pôdu a čerpať podporu.
Snímka zobrazuje: Sri experiments with producing oil from candlenuts harvested from her farm. Image by Basten Gokkon/Mongabay.
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/in-sumatra-social-forestry-links-conservation-with-livelihoods/
V Batutegi to podľa reportáže znamená prístup k školeniam a pomoci zo strany vlády a súkromných organizácií. Pre farmárov to môže byť zásadné, pretože právna istota a odborné vedenie často rozhodujú o tom, či sa hospodárenie zmení na dlhodobo udržateľný zdroj príjmu.
Príbeh Sri Atmiatun ukazuje aj osobný rozmer takéhoto modelu. Nejde len o administratívne nastavenie správy pôdy, ale o každodennú prácu človeka, ktorý je na úrode priamo závislý. Ak pôda živí rodinu, vzniká silná motivácia starať sa o ňu tak, aby zostala produktívna aj do budúcnosti. Práve na tomto prepojení obživy a zodpovednosti stojí logika sociálneho lesníctva.
Čo zostáva otvorené a čo bude rozhodujúce ďalej
Text Mongabay opisuje pozitívny posun, no zároveň z neho vyplýva, že úspech takéhoto modelu závisí od dlhodobého fungovania pravidiel.
Snímka zobrazuje: Dayat, leader of the Sumber Makmur farmers’ group, with his coffee harvest. Image by Basten Gokkon/Mongabay.
Zdroj: https://news.mongabay.com/2026/06/in-sumatra-social-forestry-links-conservation-with-livelihoods/
Samotné priznanie práv nestačí, ak nebude pokračovať podpora, dohľad a ochota brániť ďalšiemu záberu chránených zón. Rovnako dôležité je, aby miestne komunity na hospodárení skutočne ekonomicky získavali.
Zdroj neponúka úplnú bilanciu všetkých výsledkov programu ani podrobný prehľad jeho slabých miest. Isté však je, že Batutegi predstavuje príklad prístupu, v ktorom sa ochrana lesa neskúša presadiť izolovane od ľudí. Budúcnosť takýchto projektov bude závisieť od toho, či sa podarí udržať rovnováhu medzi príjmom miestnych rodín a ochranou ekologicky citlivého územia.
Zdroj: Mongabay Conservation News
Pôvodný článok: https://news.mongabay.com/2026/06/in-sumatra-social-forestry-links-conservation-with-livelihoods/


