Investigácia zameraná na čínsku flotilu pre hlbokomorskú ťažbu ukázala, že záujem Pekingu o dno oceánov nesúvisí len so surovinami. Autori pri dlhodobom mapovaní rozvíjajúceho sa odvetvia dospeli k záveru, že časť plavidiel sa zapája nielen do činností spojených s hlbokomorskou ťažbou, ale aj do sledovania s vojenským strategickým významom. Práve toto prepojenie sa podľa nich stalo dôležitou a doteraz menej spracovanou témou.
Text pôvodne vznikol v rámci podpory Pulitzer Center pre Elizabeth Claire Alberts ako fellow siete Ocean Reporting Network. Autori pôvodne nechceli vyšetrovať čínsku flotilu ako samostatnú tému. Počas ročnej spolupráce a výskumu rastúceho sektora však narazili na otázku, či čínsku snahu o hlbokomorskú ťažbu poháňa výlučne prístup k nerastným surovinám, alebo aj širšia geopolitická stratégia.
Vývoj v Pacifiku tejto otázke dodal nový význam. Vo februári 2025 Čína podpísala s vládou Cookových ostrovov dohodu o spolupráci pri výskume a prieskume hlbokomorskej ťažby. Zároveň sa usilovala o podobnú dohodu s ostrovným štátom Kiribati. Podľa autorov to signalizovalo citeľné rozširovanie čínskeho vplyvu v Tichomorí.
Čína má zároveň najviac prieskumných kontraktov, ktoré vydal International Seabed Authority (ISA), regulátor hlbokomorskej ťažby prepojený s OSN. Je aj jeho najväčším finančným prispievateľom. K tomu treba pripočítať, že prevádzkuje najväčšiu oceánografickú výskumnú flotilu na svete. V takomto kontexte autori opakovane narážali na tú istú dilemu: ide len o suroviny, alebo aj o strategické postavenie na mori.
Ich reportovanie napokon viedlo k záveru, že ide o obe motivácie naraz. Čínsky záujem o ťažbu morského dna podľa nich vychádza z potreby prístupu k minerálnym zdrojom aj z geopolitických úvah. Niektoré plavidlá sa podľa zistení podieľali na prácach spojených s hlbokomorskou ťažbou a súčasne vykonávali sledovanie s vojensky strategickou hodnotou.
To je podstatné aj mimo úzko odborného prostredia. Hlbokomorská ťažba sa často prezentuje ako otázka zdrojov pre moderné technológie a priemysel. Ak sa však s ňou spája aj zber strategických údajov či posilňovanie vplyvu v citlivých morských oblastiach, nejde len o environmentálnu alebo ekonomickú tému. Stáva sa z nej aj otázka bezpečnosti, medzinárodného práva a mocenského súperenia.
Súčasne naberá tempo aj úsilie o hlbokomorskú ťažbu v Spojených štátoch. Zdroj pripomína, že v marci 2025 sa tento trend v USA zrýchľoval, čo ukazuje, že súťaž o prístup k morskému dnu a jeho zdrojom už nie je okrajovou témou. Mení sa na širší medzinárodný zápas o vplyv, pravidlá a kontrolu nad priestormi, ktoré boli dlho mimo hlavného politického záujmu.
Hlbokomorská ťažba sa netýka len techniky a nerastov na dne oceánov. Všeobecne platí, že kto má prístup k prieskumu, dátam a prevádzke vo vzdialených morských oblastiach, získava aj širšie strategické výhody. Práve preto sa diskusia nevedie iba o tom, čo sa dá vyťažiť, ale aj o tom, kto bude v týchto priestoroch dlhodobo pôsobiť a podľa akých pravidiel.
Snímka zobrazuje: How we tracked China’s deep-sea mining fleet.
V prípade Číny zdroj opisuje, že ekonomický záujem sa prelína s geopolitikou. Dohody s tichomorskými štátmi a silná pozícia v rámci ISA preto nemožno vnímať izolovane. Zapadajú do širšieho obrazu rozširovania vplyvu v regióne, kde sa stretávajú ekonomické, environmentálne aj bezpečnostné záujmy.
Akú úlohu majú výskumné a prieskumné plavidlá
Pri aktivitách na otvorenom mori zohrávajú kľúčovú úlohu plavidlá, ktoré zbierajú dáta, mapujú morské dno a podporujú prieskum. Vo všeobecnom zmysle môžu mať takéto lode vedecké, priemyselné aj strategické využitie. Práve táto viacvrstvová povaha býva citlivá, pretože rovnaká infraštruktúra môže slúžiť na rôzne ciele.
Snímka zobrazuje: Xiang yang hong 09. Xiang Yang Hong are a class of Chinese oceanographic survey and research ships. Image by Boloomo via Wikimedia Commons ( CC BY-SA.
Zdroj uvádza, že niektoré čínske plavidlá vykonávali práce spojené s hlbokomorskou ťažbou a zároveň sledovanie s vojenským strategickým významom. To nemení všetky výskumné misie na vojenské operácie, ale ukazuje to, prečo autori považovali preverovanie flotily za dôležité. Ak sa civilné a strategické funkcie prekrývajú, rastie potreba verejnej kontroly a presnejšieho dohľadu.
Prečo je dôležitá pozícia Číny v ISA
International Seabed Authority je inštitúcia, ktorá zohráva zásadnú úlohu pri regulácii hlbokomorskej ťažby v medzinárodných vodách. Už samotný počet prieskumných kontraktov veľa napovedá o tom, kto má v tomto priestore silnú pozíciu. Zdroj pripomína, že práve Čína ich drží najviac a zároveň je najväčším finančným prispievateľom ISA.
Snímka zobrazuje: Image courtesy of the International Seabed Authority. Graphic courtesy of CNN.
Ako všeobecné pozadie k téme platí, že v takomto prostredí sa vedecké kapacity, financovanie a politický vplyv často navzájom posilňujú. To automaticky neznamená porušenie pravidiel, no vysvetľuje to, prečo pozorovatelia sledujú nielen samotné plavidlá, ale aj inštitucionálne postavenie jednotlivých štátov. Kto určuje tempo prieskumu a pravidlá debaty, môže výrazne ovplyvniť budúcnosť celého odvetvia.
Cookove ostrovy a Kiribati sa v texte objavujú ako dôležité body rastúcej čínskej aktivity v Pacifiku. Pre malé ostrovné štáty sú podobné dohody citlivé, pretože môžu priniesť investície, prieskum a medzinárodnú pozornosť, ale zároveň ich vťahujú do väčšieho mocenského súperenia.
Snímka zobrazuje: Shark meat in Brazil. Image by Philip Jacobson/Mongabay.
Vo všeobecnosti ide o región, kde sa námorné trasy, prírodné zdroje a bezpečnostné záujmy veľmocí prelínajú mimoriadne tesne. Preto má každá dohoda o výskume alebo prieskume širší význam než len technickú spoluprácu. Môže meniť rozloženie vplyvu a zvyšovať tlak na vlády, aby vyvažovali ekonomické príležitosti s politickými a environmentálnymi rizikami.
Čo zostáva nejasné a čo bude nasledovať
Zdroj jasne hovorí, že autori prišli k záveru o dvojitej motivácii čínskeho záujmu: surovinovej aj geopolitickej. Neodpovedá však na všetky otázky o rozsahu, budúcom smerovaní ani o tom, ako presne sa bude meniť správanie ďalších štátov a firiem. Práve v tom spočíva jedna z hlavných neistôt okolo celého odvetvia.
Otvorené zostáva aj to, ako rýchlo sa bude hlbokomorská ťažba posúvať z fázy prieskumu do širšieho nasadenia a aké pravidlá budú napokon platiť. Keďže tempo zvyšujú aj Spojené štáty, ďalší vývoj zrejme určí nielen technická pripravenosť, ale aj medzinárodná politika, regulačné spory a tlak na väčšiu transparentnosť. Práve preto sa sledovanie lodí, kontraktov a politických dohôd stáva rovnako dôležité ako samotná debata o nerastných surovinách.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
