Vojna za americkú nezávislosť sa naplno rozbehla v roku 1775 po sérii ozbrojených stretov pri Lexingtone, Concorde a neskôr pri Bunker Hill, kde sa dovtedy nesúrodé kolónie postavili proti britskej moci. Udalosti ukázali, že miestne milície dokážu klásť tvrdý odpor, no zároveň odhalili, aké ťažké bude premeniť ich na skutočnú armádu.
Massachusetts Provincial Congress, ktorý vládol vzdorovito mimo britskej autority a často zasadal v Concorde, nariadil milíciám vytvárať jednotky najmenej po 50 mužoch pripravených rýchlo vyraziť. Na pohyb britských vojsk v Bostone dohliadal Committee of Safety vedený lekárom a presvedčeným revolucionárom Josephom Warrenom.
Napätie vyvrcholilo v polovici apríla 1775. Kráľovský guvernér Massachusetts a veliteľ britských síl v Bostone Thomas Gage dostal pokyn zasiahnuť proti vzdorujúcim kolonistom skôr, než sa ich odpor ešte posilní. O niekoľko dní vyslal asi 700 vojakov, ktorí mali potajomky doraziť do Concordu a zničiť tam uskladnenú povstaleckú muníciu.
Warren sa o britskom zámere dozvedel vopred a 18. apríla vyslal poslov, aby po ceste varovali miestnych obyvateľov. William Dawes, Jr. sa vydal po súši cez úzky prístup k bostonskému polostrovu. Paul Revere zabezpečil rozsvietenie dvoch lampášov vo veži Christ Church ako signál, že britské jednotky postupujú po vode, a potom vyrazil smerom na Lexington. Do dediny dorazil skôr než Dawes a varoval Samuela Adamsa aj Johna Hancocka, ktorí sa tam ukrývali pred zatknutím.
Varovania dali kapitánovi Johnovi Parkerovi čas zhromaždiť minutemen na Lexington Common ešte pred príchodom britského predvoja. Keď však za úsvitu dorazili stovky dobre vycvičených britských pešiakov, proti nim stálo len asi 75 milicionárov vo veku od 16 do 66 rokov. Zaznel výstrel, ktorý sa neskôr stal známym ako „shot heard round the world“, no dodnes nie je jasné, kto ho vypálil. Práve tento okamih však odštartoval prvý stret vojny. Osem mužov z massachusettskej milície zahynulo a desať bolo zranených.
Concord a krvavý návrat do Bostonu
Keď britské jednotky dorazili do Concordu, na obranu mestečka sa už sťahovali stovky minutemen.
Mnohí sa zhromaždili na kopci za North Bridge. Briti medzitým prehľadávali mesto kvôli munícii, no veľkú časť zásob už povstalci presunuli inde. Keď sa pri ničení vojenského materiálu rozšíril oheň, muži na kopci nadobudli dojem, že britské sily chcú Concord úmyselne zapáliť.
Na rozkaz plukovníka Jamesa Barretta sa minutemen pohli k mostu North Bridge a britské jednotky tam zatlačili späť. Tým sa boj neskončil. Pri ústupe smerom do Bostonu narážali britskí vojaci na čoraz tvrdší odpor. Kapitán Parker medzitým opäť zhromaždil mužov z Lexingtonu, ktorí chceli odplatu za rannú porážku. Ich paľba zranila plukovníka Francisa Smitha.
Britský ústup sa postupne zmenil na chaotický pochod pod nepretržitou paľbou rebelov ukrytých za stromami, skalami a pri ceste. Situáciu čiastočne stabilizovali až posily pod velením brigádneho generála Hugha Percyho. Boje pokračovali aj popoludní, keď sa do nich zapájali ďalší milicionári. Pri Menotomy, neskoršom Arlingtone, našli niektorí obrancovia úkryt v dome farmára Jasona Russella, kde zahynul on aj ďalší bojovníci. Keď sa Briti napokon dostali späť do Bostonu, ich straty dosiahli 273 mŕtvych, zranených alebo nezvestných, teda takmer trojnásobok amerických strát.
Tieto čísla mali veľký význam. Ukázali, že britská armáda síce dokáže obsadiť terén a rozohnať menšie oddiely, no za cenu vysokých strát. Zároveň sa potvrdilo, že odpor kolonistov už nie je izolovaný nepokoj, ale ozbrojené povstanie, ktoré vie rýchlo mobilizovať tisíce mužov.
Bunker Hill: britské víťazstvo za príliš vysokú cenu
V nasledujúcich týždňoch sa pozornosť sústredila na výšiny okolo Bostonu. Britské velenie chcelo ovládnuť strategické body, ktoré by v prípade povstaleckého obsadenia ohrozovali ich postavenie v meste. Informácia o plánovanom britskom postupe však unikla k rebelom a tí sa rozhodli konať skôr.
Plukovník William Prescott v noci zo 16. júna 1775 priviedol z Cambridge asi tisíc koloniálnych vojakov. Namiesto pôvodne určeného Bunker Hill sa po porade s dôstojníkmi rozhodol opevniť neďaleký Breed’s Hill, ktorý ležal bližšie k prístavu aj k britským lodiam. Počas noci tam vojaci vybudovali malý zemný redut.
Na úsvite začalo britské námorné delostrelectvo ostreľovať nové opevnenie. Prescott mužov povzbudzoval a dal zároveň budovať obrannú líniu smerom k Mystic River. Tam novoprichádzajúci milicionári z New Hampshire pod velením Johna Starka vytvorili na pláži kamenný múr, ktorý sa ukázal ako rozhodujúci.
Popoludní prekročil William Howe z Bostonu s viac než 2 000 vojakmi. Proti obrane vyslal ľahkú pechotu aj granátnikov. Starkovi muži však nespustili paľbu predčasne. Strieľali až na krátku vzdialenosť, približne 40 yardov, a britským útočníkom spôsobili ťažké straty. Podobne dopadli aj útoky proti ohradovému plotu. Až po posilách a zmene postupu sa Britom podarilo preraziť.
Rozhodujúci problém obrancov bol nedostatok munície. Ich paľba postupne slabla, až celkom ustala. Keď červenokabátnici prenikli do redutu, Prescott nariadil ústup. Briti na konci dňa ovládli Breed’s Hill aj Bunker Hill, ale za cenu najmenej 1 000 mŕtvych a zranených. To bolo viac než dvojnásobok amerických strát.
Praktický význam bitky bol jasný: Briti síce bojisko udržali, no utrpeli také straty, že ďalší podobný úspech by ich mohol vážne oslabiť. Pre povstalcov to bol dôkaz, že aj menej disciplinované milície dokážu pri vhodnom postavení a obrannej príprave vzdorovať pravidelnej armáde.
Washington a zrod kontinentálnej armády
Druhý kontinentálny kongres 19. júna 1775 poveril Georgea Washingtona funkciou generála a hlavného veliteľa novo vznikajúcej „army of the United Colonies“, neskôr známej ako Continental Army. Keď v júli prevzal pri Bostone velenie nad približne 16 000 milicionármi, čakal ho zložitejší problém než samotný boj s Britmi.
Muži v táboroch síce ukázali odhodlanie, ale chýbala im disciplína. Niektorí odchádzali bez povolenia, mnohí si volili vlastných dôstojníkov a poslušnosť nebola taká, akú Washington považoval za nevyhnutnú pre fungujúce velenie. Práve preto bolo dôležité nielen vyhrať jednotlivé prestrelky, ale vybudovať armádu, ktorá dokáže viesť dlhšiu vojnu.
V bojoch pri Bunker Hill sa podľa zdroja zúčastnilo aj niekoľko desiatok čiernych milicionárov. Medzi nimi vynikol Salem Poor z Massachusetts, ktorého po bitke ocenili ako statočného a pohotového vojaka. Washington spočiatku zakázal prijímať čiernych vojakov do armády, no neskôr svoje rozhodnutie zmenil, keď kráľovský guvernér Virgínie ponúkol slobodu zotročeným alebo zmluvne viazaným mužom patriacim rebelom, ak budú bojovať za Britov.
Obliehanie Bostonu a britský odchod
Washington sa rozhodol, že na Britov v Bostone nezaútočí priamo. Namiesto toho mesto obkľúčil. Jeho vojaci kopali zákopy a budovali opevnenia na pevninskej strane. Howe, ktorý prevzal velenie po Gageovi, si po skúsenosti z Breed’s Hill nechcel vynútiť ďalšiu krvavú zrážku.
Keďže bezprostredná bitka nehrozila, Washington vyslal Henryho Knoxa po delá, mínomety a muníciu z Fort Ticonderoga. Knox dal postaviť sane, na ktorých sa po snehu a ľade podarilo dopraviť takmer 60 ťažkých diel cez Massachusetts. Koncom januára 1776 dorazili k Washingtonovmu veliteľstvu v Cambridge.
V noci 4. marca vytiahli povstalci delostrelectvo na Dorchester Heights. Ráno Briti zistili, že protivník získal pozíciu, z ktorej môže ovládať mesto. Howe sa rozhodol neriskovať ďalší stret podobný Bunker Hill. Dňa 17. marca jeho armáda odplávala do Halifaxu v Kanade a Washington tak získal Boston bez priamej bitky.
Práve v tom spočíval širší význam kampane rokov 1775 až 1776. Prvé boje pri Lexingtone a Concorde premenili politický odpor na otvorenú vojnu. Bitka pri Bunker Hill ukázala cenu britských útokov proti pripraveným obrancom. A obliehanie Bostonu zas potvrdilo, že povstalci už dokážu nielen bojovať v rýchlych zrážkach, ale aj plánovať dlhšiu vojenskú operáciu.
Nie všetko však bolo v tej chvíli jasné. Stále nebolo isté, kto vypálil prvý výstrel pri Lexingtone, ani či koloniálne sily udržia jednotu a disciplínu v dlhom konflikte. Udalosti z roku 1775 však ukázali, že spor s Britániou sa už nedá vyriešiť len politickými gestami. Zmenil sa na vojnu o nezávislosť.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
