Posilňovacie dávky vakcín proti covidu-19 podľa výskumníkov z University of Cambridge nechránia len pred SARS-CoV-2, ale môžu čiastočne pomôcť aj proti niektorým príbuzným koronavírusom zo zvierat, ktoré by sa v budúcnosti mohli preniesť na ľudí. Zároveň ten istý tím upozorňuje, že prvý kontakt organizmu s vírusom alebo vakcínou môže imunitnú odpoveď dlhodobo nasmerovať tak, že sa neskôr horšie prispôsobuje novým variantom.
Snímka zobrazuje: COVID-19 vaccine boosters may help protect against future animal coronaviruses.
Tím z laboratórií Gupta a Rihn pri Cambridge Institute of Therapeutic Immunology & Infectious Disease (CITIID) skúmal, či dnešné vakcíny proti covidu môžu poskytnúť aj širšiu ochranu. Vo výsledkoch zverejnených v časopise npj Vaccines analyzovali krvné vzorky starších dospelých z Británie, ktorí dostali štyri dávky vakcíny vrátane nedávneho bivalentného boosteru zameraného na pôvodný wuchanský kmeň aj variant Omicron.
Vedci testovali, ako dobre protilátky z týchto vzoriek neutralizujú rôzne varianty Omicronu, vírus SARS-CoV-1 z epidémie SARS v roku 2003 a aj viacero príbuzných sarbecovírusov nájdených u netopierov a pangolínov. Niektoré z týchto vírusov sa považujú za možné riziko pre budúce preskočenie zo zvierat na ľudí.
Výsledok bol zmiešaný. Protilátky si podľa očakávania horšie poradili s novšími variantmi Omicronu než s pôvodným wuchanským kmeňom, čo ukazuje, ako sa vírus postupne menil a unikal imunitnej odpovedi. Slabé boli aj proti geneticky vzdialenejšiemu SARS-CoV-1. Prekvapujúce však bolo, že výrazne lepšie neutralizovali dva sarbecovírusy blízke SARS-CoV-2 — jeden z netopierov a jeden z pangolínov — než samotný pôvodný wuchanský variant, hoci týmito vírusmi sa ľudia bežne nenakazili.
Praktický význam je opatrne povzbudivý. Ak by sa niektorý príbuzný koronavírus v budúcnosti preniesol zo zvierat na človeka, dnešné boostery by podľa autorov mohli aspoň čiastočne znížiť závažnosť ochorenia aj šírenie infekcie a získať čas na vývoj cielenejšej vakcíny. Dôležité by to mohlo byť najmä pre starších a zraniteľných ľudí, ktorí zvyknú nové pandémie znášať najťažšie.
Výskumníci zároveň tvrdia, že tieto poznatky môžu pomôcť pri návrhu ďalšej generácie vakcín. Jednou z ciest sú vakcíny zamerané na tie časti spike proteínu, ktoré sú spoločné viacerým príbuzným koronavírusom, a nie iba na jednu konkrétnu podobu vírusu.
S tým súvisí aj druhá štúdia tímu, publikovaná v iScience. Profesor Ravindra Gupta a kolegovia v nej ukázali, že prvé stretnutie človeka so SARS-CoV-2 — či už po infekcii, alebo po očkovaní — zanecháva dlhodobý imunitný „odtlačok“. Ten potom ovplyvňuje, ako telo reaguje na nové varianty aj po rokoch.
Vedci analyzovali dve nezávislé skupiny vzoriek odobratých v roku 2023 v čase, keď už cirkuloval Omicron. Pri nevakcinovaných dospelých v Nigérii zistili, že väčšina z nich už vírus prekonala, často aj opakovane, hoci mnohí nemali diagnózu ani nehlásili chorobu. To výskumníkom umožnilo sledovať, ako sa imunita vyvíja v situácii, keď infekcia prišla skôr než očkovanie.
Aj po neskoršej infekcii variantom Omicron zostávala imunitná odpoveď výrazne formovaná staršími verziami vírusu. Tento jav sa označuje ako immune imprinting. Znamená to, že imunitný systém sa pri ďalších stretnutiach s vírusom vo veľkej miere opiera o svoju prvú skúsenosť, akoby stále reagoval na pôvodnú podobu vírusu. Tým sa zvyšuje šanca, že nové varianty tejto odpovedi ľahšie uniknú.
Keď tím zo vzoriek odstránil protilátky namierené proti skorším kmeňom, krv mala oveľa slabšiu schopnosť neutralizovať staršie varianty aj Omicron. To podporuje záver, že aj odpoveď na novšie varianty sa vo veľkej miere stavia na už existujúcej imunitnej pamäti. Vakcinácia síce zvýšila celkové hladiny protilátok, no podľa autorov skôr zosilnila staršiu imunitnú stopu, než by vytvorila silnú novú odpoveď špecificky proti Omicronu.
Podľa výskumníkov to môže pomáhať vysvetliť, prečo sa nové varianty šíria aj v populáciách s vysokou mierou predchádzajúcej expozície. Zároveň to naznačuje, že účinnosť vakcín sa môže čiastočne odvíjať od poradia, v akom sa človek stretol s infekciou, očkovaním a konkrétnymi variantmi.
Autori zároveň pripúšťajú, že tento imunitný odtlačok môže vysvetľovať aj predošlé zistenie z prvej štúdie: prečo vakcíny niekedy chránia lepšie proti niektorým sarbecovírusom zo zvierat než proti neskorším variantom SARS-CoV-2, ako je Omicron. Pôvodné vakcíny aj skoré infekcie totiž nastavili protilátkovú odpoveď na wuchanský kmeň a niektoré zvieracie koronavírusy majú spike proteín podobnejší tejto staršej verzii než neskorým ľudským variantom.
Pre bežnú prax z toho nevyplýva, že dnešné vakcíny riešia budúce pandémie samy osebe. Skôr to znamená, že už existujúca imunita môže v niektorých prípadoch poskytnúť počiatočný náskok. Súčasne však platí, že tá istá imunologická pamäť môže obmedzovať pružnú reakciu na nové varianty. Budúci vývoj vakcín preto zrejme nebude stáť len na zvyšovaní množstva protilátok, ale aj na tom, ako nasmerovať imunitu širšie a presnejšie.
Čo presne ukázala štúdia s boosterom
Výskum v npj Vaccines sa sústredil na starších dospelých v Spojenom kráľovstve s priemerným vekom okolo 69 rokov. Všetci dostali štyri dávky vakcíny vrátane bivalentného boosteru. Vedci potom porovnávali, ako ich protilátky zvládajú viacero vírusov z rovnakej skupiny. Dôležité je, že nejde o priamy dôkaz ochrany celej populácie v reálnom svete proti budúcej pandémii, ale o laboratórne meranie neutralizačnej schopnosti protilátok. Práve takéto testy však napovedajú, kde by už existujúca imunita mohla pomôcť a kde naopak naráža na limity.
Imunitný systém si po prvom stretnutí s vírusom vytvára pamäť. Všeobecne je to výhoda, pretože pri ďalšej nákaze reaguje rýchlejšie. Pri rýchlo sa meniacich vírusoch to však môže mať aj nevýhodu: telo opakovane rozpoznáva najmä staršiu verziu hrozby. V tejto štúdii autori opisujú, že prvá expozícia SARS-CoV-2 môže odpoveď „uzamknúť“ do podoby, ktorá sa horšie prelaďuje na nové varianty. Ide o dôležité všeobecné imunologické pozadie k tomu, prečo ochrana proti infekcii nemusí držať krok s vývojom vírusu, aj keď ochrana pred ťažkým priebehom zostáva významná.
Prečo sú dôležité sarbecovírusy zo zvierat
Sarbecovírusy sú skupina príbuzných koronavírusov, do ktorej patrí aj SARS-CoV-2. Niektoré z nich kolujú u netopierov alebo pangolínov a niektoré majú schopnosť vstupovať do ľudských buniek. To ešte neznamená, že nevyhnutne spôsobia ďalšiu pandémiu, no z pohľadu dohľadu nad infekčnými chorobami ide o vírusy, ktoré si vedci všímajú veľmi pozorne. Ak dnešné vakcíny poskytujú aspoň čiastočnú krížovú ochranu proti niektorým z nich, môže to byť cenné najmä v prvých fázach možného prepuknutia nákazy.
Čo to znamená pre budúce vakcíny
Jedným z hlavných odkazov oboch štúdií je potreba širšie navrhnutých vakcín. Podľa autorov by sa vývoj mohol zamerať na spoločné časti spike proteínu naprieč viacerými koronavírusmi. V širšom kontexte to znamená snahu nevytvárať ochranu len proti jednej aktuálnej verzii vírusu, ale proti celej príbuznej skupine. Takýto prístup by mohol byť dôležitý nielen pri covide, ale aj pri príprave na budúce zoonotické prenosy, teda preskoky vírusov zo zvierat na ľudí.
Čo zostáva nejasné a čo bude nasledovať
Aj keď výsledky naznačujú užitočnú krížovú ochranu, neodpovedajú na všetko. Zdroj nehovorí, do akej miery by laboratórne zistená neutralizácia stačila na ochranu v reálnom svete pri novom víruse. Rovnako neznamená, že všetky budúce zvieracie koronavírusy budú na existujúcu imunitu reagovať podobne. Otvorenou otázkou zostáva aj to, ako navrhovať vakcíny pre populácie s veľmi odlišnou históriou infekcií a očkovania. Práve to bude podľa výskumníkov dôležité pre pripravenosť na ďalšie pandémie.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
