Pád sochy britského kráľa sa v New Yorku stal jedným z najsilnejších symbolov začiatku americkej revolúcie. Nová výstava v Museum of the City of New York túto scénu nepripomína len cez artefakty, ale aj cez interaktívnu simuláciu, v ktorej si návštevníci môžu virtuálne vyskúšať strhnutie monumentu Georgea III.
In 1776, Angry New Yorkers Tore Down a Statue of George III With a Revolutionary Fervor. A New Exhibition Lets You Do It, Too.
Mohutná, približne 4 000-librová socha Georgea III. dorazila na Manhattan v roku 1770, teda päť rokov pred začiatkom americkej revolúcie. Kráľ bol zobrazený na koni, v plnej zbroji a s vystretou pravou rukou, v podobe pripomínajúcej antického rímskeho cisára. Podľa textu išlo aj o jasný politický odkaz kolónii zmietanej nepokojmi.
To však newyorských kolonistov neodradilo. Dňa 9. júla 1776 generál George Washington zhromaždil členov Continental Army na dolnom Manhattane, aby si vypočuli nahlas prečítanú nedávno podpísanú Declaration of Independence. Ešte v tú noc, len o niekoľko ulíc ďalej, asi 40 mužov sochu strhlo. Neskôr kolonisti kovový materiál zo sochy premenili na 42 088 muškietových guliek. Do súčasnosti sa zachovalo len niekoľko fragmentov.
Práve táto epizóda je jedným z výrazných momentov výstavy „The Occupied City“, ktorá vznikla pri príležitosti amerického semiquincentennial. Návštevníci múzea, vzdialeného asi sedem míľ od miesta, kde socha kedysi stála, môžu chytiť lano a ťahať, kým jej virtuálna replika nespadne na zem.
Výstava sa sústreďuje na kľúčovú úlohu New York City počas Revolutionary War. Sleduje obdobie od „prvých iskier vzbury“ v roku 1763 až po krátku etapu, keď bolo mesto v rokoch 1785 až 1790 hlavným mestom novej krajiny. Podľa kurátorky a emeritnej seniornej výskumníčky Sarah Henry nejde o príbeh, ktorý sa odohral niekde inde, ale o dejiny pevne spojené priamo s týmto mestom.
Expozícia sa rozprestiera na treťom poschodí múzea na ploche 7 000 štvorcových stôp. Vznikla v spolupráci s Gotham Center for New York City History a spája artefakty z revolučného obdobia, imerzívne prostredia aj interaktívne prvky, ktoré približujú život mesta v 18. storočí.
Zdroj pripomína, že už začiatkom roka 1776 patrioti aj britskí predstavitelia chápali New York ako strategické miesto, ktoré mohlo revolučné úsilie zjednotiť alebo rozdeliť. John Adams v januárovom liste Georgeovi Washingtonovi napísal, že New York City a Hudson River sú kľúčové takmer pre celý kontinent a netreba vynechať nijaké úsilie o ich zabezpečenie.
Len niekoľko týždňov po strhnutí sochy, koncom augusta 1776, tisíce britských vojakov obkľúčili Washingtona a jeho 9 000 mužov v Brooklyn Heights. Táto udalosť, známa ako Battle of Brooklyn alebo Battle of Long Island, bola podľa zdroja najväčšou bitkou vojny. Briti potom New York okupovali až do konca roka 1783 a v meste zaviedli stanné právo.
Výstava nestavia iba na veľkých menách a známych udalostiach. Opiera sa aj o príbehy konkrétnych ľudí vrátane revolucionárov, lojalistov, zotročených aj slobodných černošských obyvateľov New Yorku a pôvodných obyvateľov. Kurátorka a zástupkyňa riaditeľa múzea Elisabeth Sherman upozorňuje, že ľudia, ktorých osudy sa v expozícii objavujú, prežívali svoju dobu s rovnakou naliehavosťou, akú cítime vo vlastnej prítomnosti.
Medzi vystavenými predmetmi je napríklad záznam o zotročených robotníkoch, z ktorých mnohí sa pridali na britskú stranu výmenou za slobodu. Expozícia pripomína aj tisíce Američanov, ktorí zomreli ako vojnoví zajatci na britských lodiach vo Wallabout Bay, kde čelili hladu a chorobám. Podľa Petra-Christiana Aignera z Gotham Center tam zomierali ľudia v trojnásobne vyššej miere než na bojisku.
Návštevníci uvidia aj predmety spojené s Alexandrom Hamiltonom, ktorý žil v New Yorku: písací stôl, kreslo, portréty či zachovaný úsek stromu, ktorý zasadil. Ďalšie exponáty zahŕňajú ručne písané listy, delové gule, vojenské uniformy, šaty oblečené na Washingtonov inauguračný bál aj vedro na vodu používané pri hasení Great Fire of 1776.
Súčasťou výstavy sú aj zrekonštruované priestory každodenného života. V kaviarni sú vystavené porcelánové šálky a čajník s nápisom „No Stamp Act“, zatiaľ čo v taverni sa nachádzajú fľaše, taniere a stolový riad zo 17. a začiatku 18. storočia. Podľa múzea nie sú tieto predmety prezentované ako izolované rarity, ale ako súčasť živého prostredia, ktoré návštevníkov vťahuje do materiálnej kultúry každodenného spoločenského a politického života.
Výstava využíva aj multimediálne inštalácie venované ďalším dôležitým udalostiam a ponúka rekonštrukciu New Yorku 18. storočia pomocou scén z videohry „Assassin’s Creed III“.
Význam výstavy spočíva aj v širšej historickej debate. V populárnej predstave sa American Revolution často spája skôr s mestami ako Boston či Philadelphia. Podľa oslovených odborníkov však výročné obdobie ponúka príležitosť presnejšie ukázať, akú zásadnú úlohu zohral New York City v raných dejinách Spojených štátov.
Po vojne zložil George Washington v roku 1789 prísahu vo Federal Hall v New Yorku. Mesto bolo zároveň prvým oficiálnym hlavným mestom USA až do roku 1790, keď Residence Act rozhodol o presune hlavného mesta najprv do Philadelphie a neskôr na trvalé sídlo pri Potomac River, dnes známe ako Washington, D.C. Výstava „The Occupied City“ potrvá v Museum of the City of New York do jari 2027.
Prečo je pád sochy taký silný historický symbol
Pád panovníckej sochy má v revolučných dejinách mimoriadne silný význam, pretože predstavuje verejné odmietnutie politickej autority. V tomto prípade nejde len o zničenie monumentu, ale o viditeľný obrat v tom, ako časť kolonistov vnímala britskú moc. Samotný zdroj ukazuje, že gesto malo aj praktický rozmer: kov zo sochy sa použil na výrobu munície. Z historického hľadiska sa tak symbolická akcia prepojila s vojnou celkom doslovne.
Snímka zobrazuje: In 1776, Angry New Yorkers Tore Down a Statue of George III With a Revolutionary Fervor. A New Exhibition Lets You Do It, Too.
Zdroj zdôrazňuje strategickú polohu New Yorku a rieky Hudson. Všeobecne platí, že kontrola veľkého prístavu, obchodných trás a severojužného spojenia mala v 18. storočí zásadný vojenský aj politický význam. Práve preto sa New York stal priestorom, kde sa stretali imperiálne záujmy, armády aj obyvatelia s odlišnými lojalitami. Výstava tento rozmer pripomína cez vojenské udalosti aj cez každodenný život mesta pod tlakom vojny.
Snímka zobrazuje: In 1776, Angry New Yorkers Tore Down a Statue of George III With a Revolutionary Fervor. A New Exhibition Lets You Do It, Too.
Múzeá dnes často hľadajú spôsob, ako sprostredkovať minulosť tak, aby nebola len radom vitrín. „The Occupied City“ podľa zdroja prepája originálne predmety, zrekonštruované prostredia a interaktívne prvky. Takýto prístup môže pomôcť lepšie pochopiť, že dejiny netvoria iba rozhodnutia generálov a politikov, ale aj predmety každodennej potreby, mestské priestory či situácie, v ktorých sa ľudia pohybovali.
Snímka zobrazuje: In 1776, Angry New Yorkers Tore Down a Statue of George III With a Revolutionary Fervor. A New Exhibition Lets You Do It, Too.
Hlasy ľudí, ktorí sa do veľkých dejín často nezmestia
Jednou z dôležitých čŕt modernej historickej interpretácie je snaha zahrnúť aj skupiny, ktoré boli v starších rozprávaniach na okraji. V tomto prípade zdroj výslovne spomína lojalistov, zotročených a slobodných Black New Yorkers aj Native peoples. Takýto prístup nerozpráva revolúciu ako jednotný príbeh jedného tábora, ale ako zložitú mestskú skúsenosť, v ktorej sa vojna, politika a otázka slobody prelínali veľmi nerovnako.
Snímka zobrazuje: In 1776, Angry New Yorkers Tore Down a Statue of George III With a Revolutionary Fervor. A New Exhibition Lets You Do It, Too.
Aj pri známych udalostiach zostávajú otvorené otázky interpretácie: ako presne ľudia vnímali revolúciu vo svojej každodennosti, čo pre rôzne skupiny znamenala sloboda a ako sa menila pamäť mesta po vojne. Samotná výstava na tieto otázky zrejme neponúka jednu definitívnu odpoveď, ale môže pomôcť lepšie pochopiť, že dejiny New Yorku neboli iba kulisou národného príbehu. Podľa zdroja išlo o jedno z jeho hlavných javísk.
Snímka zobrazuje: Pulling Down the Statue of George III , Johannes Adam Simon Oertel, engraved by John C. McRae, published by Joseph Laing, 1859 MCNY.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
