Jojosi v Južnej Afrike ukazuje, že prví moderní ľudia cielene chodili za surovinou na výrobu nástrojov
V juhoafrickom Jojosi sa podľa novej štúdie odohrávalo niečo, čo sa pri strednom paleolite dlho považovalo skôr za výnimku než za pravidlo: raní moderní ľudia sa opakovane vracali na jedno miesto len preto, aby získali hornfels na výrobu kamenných nástrojov. Nešlo o náhodný zber počas iných činností, ale o dlhodobé a špecializované obstarávanie suroviny, ktoré sa podľa autorov začalo už približne pred 220-tisíc rokmi a pretrvalo až do obdobia okolo 110-tisíc rokov pred súčasnosťou.
Specialised and persistent raw material procurement by humans in the Middle Pleistocene.
Zdroj: https://www.nature.com/articles/s41467-026-70783-8
Výskum založený na vykopávkach a viacerých analytických metódach opisuje Jojosi ako vzácnu, vrstvenú lokalitu pod holým nebom v Južnej Afrike. Na mieste sa zachovali mimoriadne dobre čitateľné súbory kamenných artefaktov vrátane mnohých refitov, teda častí nástrojov, ktoré sa dajú poskladať späť do pôvodnej podoby. Podľa autorov to ukazuje na redukciu a odvoz jednej konkrétnej suroviny, hornfelsu, vo veľkom rozsahu. Rozsah tejto činnosti naznačujú aj milióny artefaktov strednej doby kamennej rozptýlených v dnešnej krajine.
Pre archeológiu je dôležité najmä to, že tento obraz spochybňuje bežný model tzv. embedded procurement pre toto obdobie. Ten predpokladá, že ľudia suroviny zbierali najmä popri iných aktivitách, napríklad pri love alebo zbere potravy. Jojosi však podľa štúdie ukazuje cielene plánované návštevy zdroja suroviny, čo naznačuje vyššiu mieru dlhodobého plánovania a pružnosti v tom, ako Homo sapiens pracoval s materiálnym prostredím.
Čo presne výskumníci v Jojosi našli
Lokalita Jojosi sa nachádza v Južnej Afrike v krajine eróznych roklín a svahových sedimentov.
Snímka zobrazuje: Specialised and persistent raw material procurement by humans in the Middle Pleistocene.
Zdroj: https://www.nature.com/articles/s41467-026-70783-8
Výskumný tím tu zdokumentoval rozsiahle povrchové aj stratigraficky zachované súbory kamenných nástrojov. Väčšina diagnostických artefaktov má charakter strednej doby kamennej a takmer všetky sú vyrobené z hornfelsu.
To je podstatné, pretože v okolí sa nachádzajú aj iné dostupné zdroje kameňa, vrátane doleritu, kremeňa a kremenitej horniny. Napriek tomu sa ľudia podľa autorov sústredili práve na hornfels. V kombinácii s refitmi a s opakovanými vrstvami nálezov to vytvára obraz miesta, ktoré nebolo len jednorazovým táboriskom, ale aj špecializovaným priestorom na získavanie a štiepanie suroviny.
Prečo je hornfels pre kamenné nástroje dôležitý
Hornfels je jemnozrnná metamorfovaná hornina, ktorá sa v kamennej dobe často využívala na výrobu nástrojov, pretože sa dobre štiepi.
Snímka zobrazuje: Fig. 1: Map of the Jojosi landscape and an inset map of southern Africa with sites that have yielded early H. sapiens fossil material.
Zdroj: https://www.nature.com/articles/s41467-026-70783-8
V archeológii je kvalita suroviny zásadná: od nej závisí, ako sa dá kameň opracovať, aké čepele alebo úštepy z neho vzniknú a či sa hotový materiál oplatí prenášať na väčšiu vzdialenosť.
Všeobecne platí, že výber suroviny nie je len technická drobnosť. Je to súčasť širšieho rozhodovania o pohybe v krajine, organizácii práce a plánovaní. Ak sa ľudia vracali na jedno miesto opakovane a cielene, znamená to, že vedeli, kde sa surovina nachádza, a dokázali ju využívať systematicky počas dlhého času.
Čo tento nález mení na pohľad na správanie Homo sapiens
Autori štúdie tvrdia, že Jojosi posúva hranicu toho, čo sa pre stredný pleistocén považovalo za bežné.
Snímka zobrazuje: Fig. 2: Overview of the stratigraphy and chronometric dating of Jojosi.
Zdroj: https://www.nature.com/articles/s41467-026-70783-8
Doteraz sa pri mnohých nálezoch predpokladalo, že aj dlhší transport surovín bol skôr vedľajším výsledkom pohybu skupín alebo výmeny medzi nimi. Pri Jojosi však ide o obraz opakovanej, špecializovanej návštevy zdroja len kvôli jednej surovine.
V širšom zmysle to podporuje predstavu, že niektoré kľúčové schopnosti spájané s Homo sapiens, najmä dlhodobé plánovanie a prispôsobivosť pri práci s materiálmi, sa objavili veľmi skoro. Treba však dodať, že ide o interpretáciu založenú na konkrétnej lokalite. Archeológia zriedkavo zachytí celé správanie priamo; väčšinou pracuje s nepriamymi stopami, ktoré sa musia skladať z geológie, stratigrafie, technológie štiepenia a priestorového rozloženia nálezov.
Ako sa takéto správanie v archeológii rozpoznáva
Pri skúmaní obstarávania surovín archeológovia sledujú najmä pôvod kameňa, vzdialenosť od zdroja, spôsob opracovania a to, či sa na mieste zachovali zvyšky výroby.
Snímka zobrazuje: Fig. 3: Structure from Motion (SfM) orthophotographic overviews of the excavated artefact lenses and surfaces at Jojosi 5 and 6.
Zdroj: https://www.nature.com/articles/s41467-026-70783-8
Ak sa v jednej lokalite opakovane objavuje rovnaký typ horniny, navyše v rôznych vrstvách a s dôkazmi o štiepaní na mieste, môže to naznačovať dlhodobý vzťah medzi ľuďmi a konkrétnym zdrojom.
V tomto type výskumu sú dôležité aj refity, teda znovu poskladané úlomky jednej výrobnej sekvencie. Umožňujú rekonštruovať, čo sa na mieste dialo, či sa surovina len priniesla, opracovala a odviezla ďalej, alebo či išlo o komplexnejší výrobný proces. V Jojosi práve tieto stopy podporujú predstavu špecializovaných dielní a exportu hotových polotovarov.
Čo zostáva otvorené a prečo je Jojosi stále dôležité
Aj keď je záver štúdie silný, neznamená to, že všetky otázky sú uzavreté.
Snímka zobrazuje: Fig. 4: Conjoined and refitted artefacts in refitting groups (RG) from the Jojosi excavations in 1991, 2023, and 2024.
Zdroj: https://www.nature.com/articles/s41467-026-70783-8
Archeologický záznam je vždy neúplný a pri interpretácii správania dávnych ľudí treba počítať s tým, že nie všetky aktivity sa zachovali rovnako dobre. V prípade Jojosi je však kombinácia stratigrafie, množstva artefaktov a opakovaných návštev zdroja suroviny mimoriadne presvedčivá.
Dôležité je aj to, že lokalita zapĺňa medzeru v poznaní južnej Afriky. V regióne existujú známejšie stredopaleolitické lokality, no Jojosi prináša iný typ dôkazu: nie len o tom, že ľudia kameň používali, ale aj o tom, ako cielene organizovali jeho získavanie. Práve v tom spočíva jej význam pre širší obraz vývoja ľudského správania.
V konečnom dôsledku Jojosi ukazuje, že vzťah medzi ľuďmi a surovinami bol už veľmi skoro premyslený, opakovaný a dlhodobo udržiavaný. Nie je to len príbeh o kameni. Je to aj príbeh o plánovaní, pamäti krajiny a o tom, ako sa z technológie výroby nástrojov dá čítať vývoj ľudskej adaptability.
Zdroj: Nature Archaeology Subject
Pôvodný článok: https://www.nature.com/articles/s41467-026-70783-8


