Storočná vakcína proti tuberkulóze pomohla v skúške znížiť potrebu inzulínu pri autoimunitnej cukrovke
Vakcína BCG, pôvodne určená proti tuberkulóze, v klinickej skúške pomohla ľuďom s určitými formami autoimunitnej cukrovky znížiť potrebu inzulínu. Výsledky fázy II naznačujú, že tento takmer storočný preparát môže ovplyvňovať imunitný systém tak, že spomalí poškodzovanie buniek v pankrease, ktoré produkujú inzulín.
TB vaccine from the 1920s shows promise in diabetes trial.
Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01825-w
Ide o ďalší argument pre myšlienku, že živé oslabené vakcíny nemusia chrániť len pred chorobou, proti ktorej boli vyvinuté, ale môžu mať aj širšie účinky. Práve to sa pri BCG skúma už dlhšie aj pri ďalších ochoreniach vrátane Alzheimerovej choroby. Vakcína je zároveň schválená americkým FDA aj na liečbu rakoviny močového mechúra.
Výsledky predstavila Denise Faustman z Massachusetts General Hospital na stretnutí American Diabetes Association 7. júna v New Orleans. Jej tím sledoval dve skupiny pacientov s autoimunitnou cukrovkou: ľudí s diabetom 1. typu so začiatkom ochorenia do 21 rokov a ľudí s latentným autoimunitným diabetom dospelých, teda LADA, ktorý sa zvyčajne objavuje vo veku 30 rokov a viac. V oboch skupinách vakcína podľa prezentovaných údajov zmysluplne znížila potrebu inzulínu.
Pri týchto ochoreniach imunitný systém napáda beta bunky pankreasu, ktoré vytvárajú inzulín. Prakticky to znamená, že ak sa podarí tento útok aspoň čiastočne utlmiť, pacient môže dlhšie udržať vlastnú schopnosť organizmu hospodáriť s cukrom v krvi. Podľa autorov práve týmto smerom výsledky ukazujú: nejde o nový prístroj ani technické riešenie, ale o pokus ovplyvniť samotný priebeh autoimunitného procesu.
Najpodrobnejšie opísaná časť skúšky sa týkala skupiny s LADA. Výskumníci do nej zaradili 95 ľudí, z ktorých 68 dostalo počas piatich rokov šesť dávok BCG a ostatní placebo. Samotná vakcína v tejto skupine merateľne neznížila hladinu cukru v krvi, no potreba inzulínu počas sledovaného obdobia v priemere klesla takmer o 3 %. V placebo skupine sa naopak spotreba inzulínu priemerne zvýšila o 22 %.
Takýto rozdiel podľa autorov naznačuje, že stimulácia imunitného systému pomocou BCG by mohla chrániť beta bunky a spomaľovať ich zhoršovanie. Výskumníci však zatiaľ hovoria opatrne: výsledky ukazujú sľubný smer, no neznamenajú, že vakcína nahrádza inzulín alebo že už ide o bežnú liečbu pre pacientov s diabetom.
Podľa diabetológa Åkeho Lernmarka z Lund University je dôležité, že tím ukázal možnosť tlmiť autoimunitu aktiváciou imunitného systému pomocou vakcíny. Imunológ Mihai Netea z Radboud University zas uviedol, že údaje pri LADA dobre zapadajú do starších pokusov na myšiach, ktoré naznačili podobný efekt.
Práve zvieracie experimenty patrili medzi prvé silné náznaky, že by BCG mohla pomôcť aj pri cukrovke. Už práca z roku 1990 ukázala, že u mladých myší vyšľachtených na vznik diabetu 1. typu dokázala vakcína ochorenie potlačiť alebo mu predísť. Nové klinické dáta preto nadväzujú na dlhšiu líniu výskumu, ktorá sa teraz začína presúvať z laboratória k pacientom.
Čo je BCG a prečo sa skúma aj mimo tuberkulózy
BCG znamená Bacillus Calmette–Guérin a ide o vakcínu odvodenú od oslabenej formy baktérie, ktorá spôsobuje tuberkulózu u hovädzieho dobytka. V mnohých krajinách ju dostávajú už dojčatá, najmä tam, kde je tuberkulóza častejšia. O BCG sa však už desaťročia diskutuje aj preto, že jej účinky zrejme nekončia pri jednej infekcii.
Snímka zobrazuje: The Bacillus Calmette–Guérin vaccine, often given to infants in countries with high rates of tuberculosis, is also being tested as a treatment for.
Zdroj: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01825-w
Ako pripomína zdroj, už štúdie z 20. rokov minulého storočia naznačili, že očkovanie znižovalo úmrtnosť detí nielen tým, že chránilo pred tuberkulózou, ale aj pred inými smrteľnými infekciami. Všeobecnejšie povedané, pri niektorých živých oslabených vakcínach sa skúma, či dokážu imunitný systém „preladiť“ širším spôsobom. Presný význam tohto javu sa pri rôznych ochoreniach ešte len objasňuje.
Prečo je dôležitý práve efekt na potrebu inzulínu
Pri diabete nie je podstatné len to, či sa v jednom meraní zníži hladina glukózy. Pre pacientov je veľmi dôležité aj to, koľko externého inzulínu musia dlhodobo používať. Ak sa potreba inzulínu znižuje alebo rastie pomalšie, môže to znamenať, že organizmus si dlhšie zachováva aspoň časť vlastnej funkcie beta buniek.
V prípade LADA je tento pohľad obzvlášť dôležitý, pretože ide o autoimunitnú formu diabetu, ktorá sa často vyvíja pomalšie než klasický detský nástup diabetu 1. typu. Výsledok zo skúšky preto nehovorí len o čísle v laboratórnom teste, ale o možnom spomalení procesu, ktorý pacientov postupne pripravuje o vlastnú tvorbu inzulínu.
Ako by mohla vakcína ovplyvňovať autoimunitu
Zdroj uvádza, že BCG pravdepodobne stimuluje imunitný systém tak, že sa oslabí autoimunitný útok na beta bunky. To je na prvý pohľad paradoxné, pretože vakcíny imunitu aktivujú. V imunológii však nejde len o to, či je imunitný systém „silnejší“ alebo „slabší“, ale aj o to, ako je nastavený a ktoré reakcie prevládajú.
Všeobecne platí, že pri autoimunitných ochoreniach sa výskumníci snažia nájsť spôsoby, ako škodlivú časť imunitnej odpovede utlmiť bez toho, aby úplne vyradili obranyschopnosť organizmu. Práve preto je myšlienka ovplyvniť autoimunitu pomocou známej vakcíny zaujímavá. Nové údaje však ešte neodpovedajú na všetky mechanistické otázky a neukazujú, u koho by efekt bol najsilnejší.
Čo tieto výsledky znamenajú pre pacientov dnes
Najdôležitejšie je čítať výsledky realisticky. Skúška nenaznačuje, že by sa ľudia s autoimunitným diabetom mohli vzdať inzulínu alebo že by BCG predstavovala hotovú náhradu štandardnej liečby. V opísanej skupine s LADA sa navyše neukázalo merateľné zníženie hladiny cukru v krvi, hoci sa zmenila potreba inzulínu.
To znamená, že prípadný prínos by sa dnes mal chápať skôr ako možný doplnkový prístup, ak ho potvrdia ďalšie štúdie. Pre pacientov a lekárov je však dôležité už samotné to, že sa otvára cesta k liečbe, ktorá by nemusela stáť na novom zariadení, ale na ovplyvnení samotnej podstaty ochorenia.
Čo zostáva neisté a čo bude nasledovať
Hoci ide o výsledky fázy II a odborníci ich hodnotia ako zaujímavé, stále zostáva viacero otvorených otázok. Nie je jasné, ako veľký a dlhodobý efekt bude mať vakcína v rôznych skupinách pacientov, ako presne pôsobí na autoimunitný proces a či sa podobné výsledky podarí potvrdiť aj v ďalších skúškach.
Rovnako dôležité bude zistiť, ktorí pacienti by z takejto liečby mohli profitovať najviac. Zdroj opisuje dve skupiny autoimunitného diabetu, no detailné údaje v texte uvádza najmä pre LADA. Ďalší výskum preto bude musieť overiť nielen účinnosť, ale aj to, ako tento prístup zaradiť do reálnej klinickej praxe.
Zdroj: Nature News
Pôvodný článok: https://www.nature.com/articles/d41586-026-01825-w


