Prvá skúška univerzálnej vakcíny proti sarbekovírusom naznačila bezpečnosť a širšiu imunitnú odpoveď

Tím vedený University of Cambridge otestoval u ľudí novú technológiu takzvanej univerzálnej vakcíny proti sarbekovírusom a prvé výsledky ukázali, že kandidát je podľa tejto štúdie bezpečný a nespôsobuje významné vedľajšie účinky. V malej klinickej skúške s 39 zdravými dobrovoľníkmi vakcína vyvolala imunitné odpovede nielen proti SARS-CoV-2 a vírusu SARS, ale aj proti príbuzným netopierím vírusom, ktoré by sa v budúcnosti mohli preniesť zo zvierat na ľudí.

New ‘universal vaccine’ technology could protect us from future virus outbreaks

Snímka zobrazuje: New ‘universal vaccine’ technology could protect us from future virus outbreaks.

Zdroj: https://www.cam.ac.uk/research/news/new-universal-vaccine-technology-could-protect-us-from-future-virus-outbreaks

Ide o prvý test na ľuďoch pre vakcínu, ktorej aktívna zložka vznikla úplne pomocou počítačových simulácií. Výskumníci z University of Cambridge a spoločnosti DIOSynVax (DVX) Ltd tvrdia, že tento prístup môže viesť k vakcínam, ktoré nebudú zacielené len na jeden už známy variant, ale na celú skupinu príbuzných vírusov vrátane tých, ktoré sa ešte medzi ľuďmi neobjavili.

Skúška prebehla v zariadeniach NIHR Clinical Research Facilities v Southamptone a Cambridge. Zúčastnili sa jej dobrovoľníci vo veku 18 až 50 rokov. Štúdia, ktorú sponzoroval University Hospital Southampton NHS Foundation Trust, vyšla v časopise Journal of Infection.

Testovaná vakcína bola navrhnutá proti skupine Sarbeco koronavírusov. Do nej patrí aj SARS-CoV-2, pôvodca pandémie COVID-19. Podľa autorov je hlavným cieľom pripraviť sa na situáciu, keď sa objaví nový príbuzný vírus zo zvieracej ríše, ktorý by sa mohol začať šíriť medzi ľuďmi. Praktický význam je zrejmý: ak by vakcína chránila širšie a dlhšie, nebolo by potrebné neustále dobiehať nové varianty a pravidelne meniť jej zloženie.

Technológia stojí na tzv. „super-antigéne“, ktorý vedci navrhli pomocou umelej inteligencie. Antigén je časť vakcíny, ktorá imunitný systém učí rozpoznať hrozbu a pripraviť si obranu. Namiesto toho, aby sa vývoj sústredil na jeden konkrétny variant vírusu, tím využil dostupné genetické sekvencie sarbekovírusov zo sledovacích programov po celom svete a pomocou strojového učenia vytvoril antigén obsahujúci znaky spoločné pre celú túto skupinu.

Práve v tom sa tento prístup odlišuje od bežných sezónnych vakcín či súčasných vakcín proti COVID-19, ktoré vychádzajú z konkrétnych kmeňov už zachytených u ľudí. Keďže vírusy sa neustále menia, klasické vakcíny môžu byť v čase výroby a nasadenia menej presne zladené s tým, čo práve koluje. Autori preto hovoria o prechode od reaktívneho modelu k modelu, ktorý sa snaží pripraviť na budúce hrozby vopred.

Táto prvá fáza však neznamená, že vakcína je pripravená na bežné použitie. Skúška mala predovšetkým overiť bezpečnosť a naznačiť, či kandidát vyvoláva imunitnú odpoveď. Ďalším krokom má byť väčšia štúdia fázy 2, ktorá preverí účinok v širšej a rozmanitejšej populácii a potvrdí, či vakcína skutočne vytvára silnú a široko ochrannú imunitnú odpoveď.

Čo presne ukázala prvá klinická skúška

Prvá klinická skúška priniesla najmä dve dôležité zistenia. Po prvé, podľa autorov sa vakcína ukázala ako bezpečná a bez významných vedľajších účinkov. Po druhé, u dobrovoľníkov vyvolala imunitné odpovede proti viacerým vírusom v rámci skupiny Sarbeco, nielen proti SARS-CoV-2.

Takýto výsledok je pri prvej fáze skúšania podstatný, pretože cieľom ešte nie je dokázať plnú ochranu pred ochorením v bežnom živote. V tejto etape ide hlavne o to, či je kandidát pre ľudí prijateľný z hľadiska bezpečnosti a či imunitný systém reaguje spôsobom, ktorý dáva zmysel pre ďalší vývoj.

Ako funguje super-antigén navrhnutý umelou inteligenciou

Podľa zdrojového textu vedci zozbierali dostupné genetické údaje o sarbekovírusoch a hľadali znaky, ktoré sa v tejto skupine opakujú. Následne pomocou strojového učenia navrhli antigén, ktorý tieto spoločné prvky spája do jednej aktívnej zložky vakcíny.

Všeobecne platí, že čím viac sa vakcína zameriava na spoločné a stabilnejšie časti vírusovej skupiny, tým väčšia je šanca, že si zachová účinok aj pri ďalších mutáciách. To ešte neznamená absolútnu ochranu proti každému budúcemu vírusu, ale ide o pokus rozšíriť záber vakcíny za hranice jedného momentálne dominantného variantu.

Prečo je to dôležité pre budúce epidémie a pandémie

Koronavírusy a ďalšie vírusy, ako pripomína aj zdroj, neprestávajú cirkulovať v zvieracích populáciách. Nie je možné presne predpovedať, ktorý z nich sa prenesie na človeka a kedy sa to stane. Práve preto má širšie koncipovaná vakcína význam aj mimo dnešných známych hrozieb.

Ak by sa podobný prístup osvedčil, zdravotnícke systémy by nemuseli pri každej novej vlne alebo pri vzniku nového príbuzného vírusu začínať takmer od nuly. V tom spočíva hlavná myšlienka: pripraviť vakcínu, ktorá bude použiteľná aj vtedy, keď sa vírus medzitým zmení alebo keď sa objaví príbuzný patogén s podobnými znakmi.

Čím sa táto vakcína líši od bežného očkovania

Zdroj upozorňuje aj na spôsob podania. V tejto skúške výskumníci podali vakcínu ako DNA vakcínu cez mikrofluidný prúd bez použitia ihly. Takýto postup môže byť alternatívou pre ľudí, ktorí majú obavy z injekcií, a vo všeobecnom kontexte by mohol uľahčiť rýchle očkovanie väčšieho počtu ľudí tam, kde sú klasické injekcie logisticky náročnejšie.

Dôležité je aj to, že samotný super-antigén má byť podľa autorov kompatibilný s viacerými vakcinačnými platformami. To naznačuje širšiu využiteľnosť technológie aj mimo tejto jednej konkrétnej skúšky. Zdroj spomína, že podobný princíp by sa mohol uplatniť aj pri vírusových skupinách, ako je Ebola.

Čo zostáva neisté a čo bude nasledovať

Najväčšou otvorenou otázkou zostáva, aká silná a dlhodobá bude ochrana v praxi. Prvá fáza síce ukázala bezpečnosť a sľubnú imunitnú odpoveď, ale sama osebe ešte nedokazuje, do akej miery vakcína zabráni infekcii alebo ťažkému priebehu v širokej populácii.

Preto bude rozhodujúca ďalšia fáza výskumu. Väčšia štúdia má potvrdiť, či sa tieto výsledky zopakujú u rozmanitejšej skupiny ľudí a či vakcína skutočne poskytne širokú ochranu, ktorú autori od technológie očakávajú. Kým sa to nestane, ide o sľubný, ale stále len vyvíjaný kandidát, nie o hotové riešenie pre verejné zdravotníctvo.


Zdroj: University of Cambridge Research News

Pôvodný článok: https://www.cam.ac.uk/research/news/new-universal-vaccine-technology-could-protect-us-from-future-virus-outbreaks


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *