Baltica, prastarý kontinent, ktorý dnes tvorí časť Európy, sa podľa novej analýzy zrejme nachádzala pred asi 616 miliónmi rokov pri rovníku a susedila s Laurentia. Výskumníci k tomuto záveru dospeli po rozbore hornín z nórskeho Egersundu, no zároveň ukázali, že magnetický záznam z tohto obdobia je mimoriadne zložitý a obsahuje viacero navzájom sa prekrývajúcich signálov.
Počas ediakaru sa dnešné kontinenty ešte len preskupovali a ich presná poloha zostáva v mnohých prípadoch nejasná. Pri Baltice je spor dlhodobý aj preto, že zemské magnetické pole sa vtedy zrejme správalo nezvyčajne nestabilne. Práve to komplikuje bežné paleomagnetické výpočty, ktoré sa opierajú o magnetický záznam zachovaný v horninách.
Tím vedený Xue odoberal vzorky v oblasti Egersund v Nórsku, kde sa pri rozpínaní a trhaní kôry Baltiky dostávala na povrch magma. Keď tieto horniny chladli a tuhli, zaznamenali okamžitý stav zemského magnetického poľa. Takéto záznamy môžu pomôcť určiť, kde sa kontinent v čase ich vzniku nachádzal.
Analýza však nepriniesla jednoduchý obraz. Vedci v horninách rozlíšili najmenej šesť rôznych magnetických signálov. Niektoré z nich podľa všetkého vznikli neskôr, keď pôvodné horniny pozmenili mladšie geologické procesy. Tri signály môžu pochádzať ešte z ediakaru, no dva z nich odporujú tomu, čo by najlepšie zodpovedalo polohe Baltiky pri rovníku.
Práve tieto rozpory podporujú predstavu, že zemské magnetické pole bolo v ediakare mimoriadne aktívne a premenlivé. Nová práca preto nielen navrhuje inú polohu Baltiky než časť starších rekonštrukcií, ale zároveň ukazuje, prečo sú takéto rekonštrukcie pre toto obdobie také ťažké.
Na základe nových dát autori určili paleomagnetický pól pre ediakarské horniny z Egersundu na 20,8° severnej šírky a 89,0° východnej dĺžky. Z toho vyplýva model, podľa ktorého sa Baltica nachádzala pri rovníku, vedľa Laurentie, no oproti skorším rekonštrukciám bola mierne pootočená v smere hodinových ručičiek.
V praktickej rovine to znamená, že poloha dávnych kontinentov sa nedá určiť len jedným jednoduchým odčítaním magnetického podpisu horniny. Ak sa v jednej vzorke miešajú pôvodné aj mladšie signály, výsledok môže viesť k nesprávnej mape pradávnej Zeme. Práve rozdelenie týchto signálov na jednotlivé zložky je podľa autorov kľúčové, ak chceme lepšie pochopiť nielen pohyb kontinentov, ale aj nezvyčajné správanie magnetického poľa v ediakare.
Od toho, kde presne tento kontinent ležal, sa odvíja aj to, ako vedci rekonštruujú rozpad a preskupovanie pradávnych pevnín. Ak bola Baltica skutočne pri rovníku a v blízkosti Laurentie, mení to predstavu o tom, ako vyzeralo usporiadanie kontinentov v závere ediakaru.
Takéto rekonštrukcie zároveň slúžia ako základ pre širší obraz vývoja planéty. Pomáhajú prepájať údaje z geológie, paleomagnetizmu aj vývoja zemského povrchu. V tomto prípade však nová práca zároveň pripomína, že istota je obmedzená kvalitou a čitateľnosťou záznamu v horninách.
Ako horniny uchovávajú stopu zemského magnetického poľa
Všeobecne platí, že keď magma chladne a kryštalizuje, niektoré minerály sa usporiadajú podľa vtedajšieho magnetického poľa Zeme.
Snímka zobrazuje: Over a dark blue-green square appear the words Special Report: The State of the Science 1 Year On.
Po stuhnutí tak v hornine zostane akýsi magnetický odtlačok. Práve z neho sa dá spätne odhadovať niekdajšia zemepisná poloha pevniny.
Táto metóda však funguje najlepšie vtedy, keď hornina uchová pôvodný signál bez výraznejších neskorších zásahov. Ak ju neskôr ovplyvní zahrievanie, chemické zmeny alebo iné geologické procesy, môže získať nový magnetický podpis. Vtedy už vedci nečítajú jeden čistý záznam, ale zmes viacerých vrstiev geologickej histórie.
Čo skomplikovalo výsledky z Egersundu
Práve to sa podľa novej štúdie stalo aj v horninách z Egersundu. Výskumníci v nich identifikovali najmenej šesť samostatných magnetických signálov, čo naznačuje veľmi zložitú históriu vzniku aj neskorších premien. Časť signálov zrejme nepatrí k pôvodnému ediakarskému záznamu, ale k mladším udalostiam, ktoré horniny pozmenili.
Takáto situácia je pre paleomagnetický výskum náročná. Vedci musia odlíšiť, ktoré magnetické informácie skutočne zachytávajú stav poľa v čase vzniku horniny a ktoré sú len neskorším prekrytím. Bez tohto kroku môže byť aj presná laboratórna analýza zavádzajúca.
Čo to naznačuje o Zemi v ediakare
Samotný zdroj upozorňuje, že protichodné signály podporujú predstavu o nezvyčajne aktívnom správaní zemského magnetického poľa v ediakare. To je dôležité, pretože bežné rekonštrukcie polohy kontinentov predpokladajú, že magnetický záznam sa dá interpretovať pomerne priamo. Ak však bolo pole nestabilné alebo sa správalo inak než v neskorších obdobiach, obraz dávnej geografie sa výrazne komplikuje.
V širšom kontexte to znamená, že problém nemusí byť len v horninách samotných, ale aj v povahe signálu, ktorý do nich Zem v tom čase zapisovala. Nové výsledky preto neprinášajú len odpoveď na otázku, kde mohla Baltica ležať, ale aj ďalší podnet na skúmanie toho, ako presne fungovalo magnetické pole planéty v hlbokej minulosti.
Čo zostáva neisté a čo bude nasledovať
Autori navrhujú konkrétnu polohu Baltiky aj nové určenie paleomagnetického pólu, no zároveň je zrejmé, že príbeh nie je uzavretý. Už samotná prítomnosť viacerých navzájom rozporných signálov ukazuje, že interpretácia týchto hornín bude naďalej predmetom diskusie. Pri takto starých záznamoch býva rozhodujúce, ako presne sa podarí oddeliť pôvodný magnetický podpis od mladších zmien.
Ďalší výskum sa preto zrejme zameria práve na jemnejšie rozlišovanie jednotlivých zložiek magnetického záznamu a na porovnávanie s ďalšími horninami z podobného obdobia. Práca z Egersundu ukazuje, že aj horniny, ktoré už desaťročia vyzerajú ako známe geologické archívy, môžu po podrobnejšom preskúmaní priniesť podstatne zložitejší obraz dávnej Zeme.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
