Staroveké tabuľky odhalili kúzla, kráľov aj starý účet za pivo

Staré hlinené tabuľky, ktoré ležali v zbierkach múzea celé desaťročia bez podrobného preskúmania, teraz priniesli pohľad do sveta, kde sa miešali mágia, politika aj úplne všedná administratíva. Medzi rozlúštenými textami sú rituály proti čarodejníctvu, kráľovské záznamy, listy medzi vládcami aj obyčajný účet za pivo. Pre archeológiu a dejiny písma je to pripomienka, že najstaršie písomné záznamy nehovoria len o panovníkoch, ale aj o tom, ako fungovali rané spoločnosti v každodennom živote.

4,000-year-old tablets reveal magic spells, kings feared, and a beer receipt.

Zdroj: https://www.sciencedaily.com/releases/2026/05/260504023848.htm

V zbierke National Museum sa nachádzajú tabuľky z niektorých najstarších civilizácií Blízkeho východu. Mnohé z nich sú staré viac než 4 000 rokov a sú napísané dávno zaniknutými jazykmi. Výskumníci z múzea a University of Copenhagen teraz dokončili prvé komplexné spracovanie celej kolekcie v rámci projektu Hidden Treasures: The National Museum’s Cuneiform Collection. Tabuľky analyzovali, identifikovali a digitalizovali, čím sa otvoril prístup k textom, ktoré boli doteraz len čiastočne známe alebo úplne nepovšimnuté.

Medzi najzaujímavejšie nálezy patria texty z mesta Hama v dnešnej Sýrii. Ich pôvod siaha približne 3 000 rokov do minulosti. Podľa výskumníkov ide o mimoriadne vzácny súbor, pretože z tohto regiónu a obdobia sa podobných textov zachovalo len veľmi málo. Objavili sa tu lekárske postupy aj magické zaklínadlá. Jeden z tabuliek obsahuje aj anti-witchcraft ritual, ktorý mal chrániť kráľovskú autoritu pred nešťastiami vrátane politickej nestability.

Význam týchto textov nespočíva len v ich obsahu, ale aj v tom, kde sa našli. Hama ležala na okraji kultúrnych centier Asýrie, no rituál spojený s mocou panovníka sa zachoval práve tam. To naznačuje, že náboženské a ochranné praktiky sa mohli šíriť aj ďaleko od samotného jadra ríše. Pre historikov je takýto nález cenný najmä preto, že ukazuje, ako sa moc, viera a administratíva prelínali v jednom písomnom systéme.

Čo je klinové písmo a prečo bolo také dôležité

Klinové písmo vzniklo približne pred 5 200 rokmi v oblasti dnešného Iraku a Sýrie. Ľudia do hliny vtlačovali znaky, aby zaznamenali informácie o tovare, ľuďoch a rozhodnutiach. V širšom historickom kontexte išlo o jeden z nástrojov, ktoré umožnili vznik zložitejších miest a organizovaných štátov. Bez písma by bolo oveľa ťažšie viesť účty, spravovať zásoby alebo uchovávať právne a politické rozhodnutia.

Hama: chrámová knižnica, ktorá prežila len čiastočne

Texty z Hamy sú podľa výskumníkov mimoriadne vzácne aj preto, že sa zachovali len zlomky pôvodného súboru. Troels Pank Arbøll uvádza, že išlo pravdepodobne o veľkú chrámovú knižnicu, z ktorej po zničení mesta zostali len niektoré tabuľky. V roku 720 pred n. l. mesto zničili asýrske vojská a mnohé cennosti odviezli do svojej metropoly Assur v dnešnom Iraku. Niektoré tabuľky však zostali v ruinách a neskôr sa dostali do zbierky múzea.

Práve tieto fragmenty dnes pomáhajú rekonštruovať, ako sa v staroveku spájali liečba, náboženstvo a ochranné rituály. V takýchto textoch sa často neoddeľovalo to, čo by sme dnes nazvali medicínou, od toho, čo patrilo do sféry viery alebo mágie.

Rituály, králi a predstava nebezpečenstva

Najvýraznejší text z Hamy opisuje anti-witchcraft ritual, ktorý mal podľa výskumníkov veľký význam pre asýrsku kráľovskú moc. Rituál trval celú noc a zahŕňal pálenie malých figúrok z vosku a hliny, zatiaľ čo exorcista prednášal presne určené zaklínadlá. V starovekých spoločnostiach sa podobné obrady používali ako ochrana pred nešťastiami, ktoré mohli ohroziť panovníka aj štát.

Pre dnešného čitateľa môže byť prekvapujúce, že takýto text sa našiel mimo hlavného centra ríše. Pre odborníkov je to však dôležitý dôkaz o tom, ako ďaleko sa mohli dostať texty spojené s mocou a rituálom. Zároveň to ukazuje, že aj okrajové oblasti mohli uchovávať materiály s veľkým politickým významom.

Gilgameš, zoznam kráľov a hranica medzi mýtom a dejinami

Ďalší z objavov je kópia známeho zoznamu panovníkov, ktorý spája mytologických aj historických vládcov. Dokument siaha až do čias pred Noemom a potopou a verzia z múzejnej zbierky zrejme slúžila aj na vyučovanie. Obsahuje panovníkov z konca 3. tisícročia pred n. l. a v iných verziách sa objavuje aj legendárny kráľ Gilgameš, známy z Eposu o Gilgamešovi.

Výskumníci upozorňujú, že práve tento zoznam patrí medzi málo zachovaných pamiatok, ktoré naznačujú, že Gilgameš mohol mať reálny historický základ. To neznamená, že všetko o ňom vieme s istotou, ale ukazuje to, ako sa v staroveku prelínali legendy, pamäť a politická tradícia.

Prečo je digitalizácia takýchto tabuliek dôležitá

Projekt Hidden Treasures vedú Nicole Brisch z University of Hamburg a Anne Haslund Hansen z National Museum. Podporili ho Carlsberg Foundation, Augustinus Foundation a Edubba Foundation. Digitalizácia podobných zbierok je v archeológii a asyriológii kľúčová, pretože umožňuje porovnávať texty, overovať čítania znakov a sprístupniť materiál odborníkom po celom svete.

V širšom zmysle ide aj o ochranu poznania. Hlinené tabuľky sú odolné, no ich význam sa môže stratiť, ak zostanú neprečítané v depozitároch. Keď sa podarí texty identifikovať a zdokumentovať, stávajú sa súčasťou širšieho obrazu o tom, ako fungovali rané štáty, ako sa viedli záznamy a ako sa prenášali vedomosti.

Čo zostáva otvorené

Aj po tomto spracovaní zostáva veľa otázok. Nie všetky tabuľky sú rovnako dobre zachované a nie každý text sa dá prečítať bez nejasností. Pri starovekých dokumentoch je preto dôležité rozlišovať medzi tým, čo je priamo doložené, a tým, čo je len pravdepodobná interpretácia.

Isté však je, že kolekcia múzea obsahuje oveľa viac než len administratívne záznamy. Nájdeme v nej stopy po viere, politike, vzdelávaní aj každodennom hospodárení. A práve v tom je sila takýchto nálezov: z jedného starého kúsku hliny sa dá vyčítať celý svet, v ktorom sa popri kráľoch a rituáloch objaví aj niečo tak obyčajné, ako starý účet za pivo.

Zdroj: ScienceDaily Archaeology

Pôvodný článok: https://www.sciencedaily.com/releases/2026/05/260504023848.htm