Holuby dnes mnohí vnímajú najmä ako bežných obyvateľov miest. Nová archeologická štúdia však naznačuje, že ich vzťah s ľuďmi je omnoho starší a zložitejší, než sa doteraz predpokladalo. Analýza kostí z cyperského sídliska Hala Sultan Tekke ukazuje, že tieto vtáky mohli byť čiastočne domestikované už okolo roku 1400 pred n. l.
Pigeon Bones Found at an Ancient Cyprus Settlement Reveal That Our Relationship With These Birds Began Earlier Than We Thought.
Výskum, ktorý vyšiel v časopise Antiquity, podľa autorov posúva priame dôkazy o domestikácii holuba skalného, teda common pigeon alebo rock dove, približne o tisíc rokov hlbšie do minulosti. Doteraz totiž najstaršie známe kosti domestikovaných holubov pochádzali z helenistického Grécka a datovali sa približne do 4. storočia pred n. l.
Vedci analyzovali 159 kostí holubov druhu common pigeon zo sídliska Hala Sultan Tekke, neskorobronzového prístavného mesta na juhovýchode Cypru. Samotné kosti pritom podľa výskumníkov často nestačia na spoľahlivé rozlíšenie medzi divými a domestikovanými jedincami, pretože tvar kostry sa môže výrazne líšiť. Tím preto hľadal aj iné stopy.
Chemická analýza časti nálezov ukázala, že strava týchto vtákov bola nápadne podobná strave ľudí žijúcich na Cypre v tom istom období. To podľa autorov naznačuje, že holuby buď dostávali potravu od ľudí, alebo sa živili ich zvyškami. Spoluautorka štúdie Canan Çakırlar uviedla, že to veľmi pravdepodobne znamená, že vtáky boli domestikované alebo sa na domestikáciu práve adaptovali už okolo roku 1400 pred n. l.
Dôležitý je aj kontext nálezov. Mnohé kosti boli spálené a uložené v posvätnom priestore spolu so zvyškami iných zvierat, ktoré vedci považujú za pozostatky ľudských hostín. Autori štúdie píšu, že kosti mohli byť spálené buď pri likvidácii odpadu po konzumácii, alebo ako súčasť obety či rituálu. V každom prípade podľa nich išlo o úmyselné uloženie do zakrytých jám v rituálnom priestore.
Spoluautor štúdie Anderson Carter z University of Groningen pre New York Times povedal, že holuby sprevádzajú ľudí už veľmi dlho a že ľudia formovali celý ich druh, zatiaľ čo holuby ovplyvnili mnohé ľudské príbehy a dejiny. Na význam zistení upozornil aj zooarcheológ Angelos Hadjikoumis z Cyprus Institute, ktorý sa na výskume nepodieľal. Podľa neho výsledky prinášajú nový pohľad na vzťah ľudí a holubov, ale zároveň otvárajú ďalšie otázky.
Nie je napríklad jasné, či ľudia holuby cielene domestikovali, alebo sa tento proces rozvíjal skôr prirodzene, keď sa vtáky usadzovali v blízkosti ľudských sídiel. Otvorená zostáva aj otázka, akú presnú úlohu zohrávali v starých spoločnostiach.
Čo nález z Cypru mení
Ak sa táto interpretácia potvrdí, pôjde o výrazné posunutie časovej osi priameho archeologického dôkazu o vzťahu ľudí a holubov. V archeológii je rozdiel medzi nepriamym predpokladom a priamym dôkazom zásadný. Práve preto je dôležité, že výskumníci nespoliehali iba na tvar kostí, ale spojili viacero typov indícií: druh náleziska, chemické údaje o strave aj spôsob uloženia kostí.
Snímka zobrazuje: Pigeon Bones Found at an Ancient Cyprus Settlement Reveal That Our Relationship With These Birds Began Earlier Than We Thought.
V texte zdroja sa zdôrazňuje, že nejde o úplne definitívnu odpoveď na všetky otázky domestikácie. Skôr ide o silný súbor stôp, ktoré naznačujú, že spolužitie ľudí a holubov sa začalo skôr, než ukazovali doterajšie priame doklady.
Ako vedci rozoznávajú domestikáciu
Vo všeobecnosti je domestikácia v archeologickom zázname často ťažko uchopiteľná. Pri niektorých zvieratách pomáhajú zmeny veľkosti tela, tvaru kostí alebo jasné stopy chovu. Pri holuboch je to komplikovanejšie, pretože rozdiel medzi divými a človekom ovplyvnenými populáciami nemusí byť na kostre zreteľný.
Snímka zobrazuje: Pigeon Bones Found at an Ancient Cyprus Settlement Reveal That Our Relationship With These Birds Began Earlier Than We Thought.
Aj preto má význam chemická analýza stravy. Ak sa ukáže, že zvieratá jedli veľmi podobne ako ľudia v rovnakom prostredí, môže to naznačovať úzke spolužitie. Samotná podobnosť stravy ešte nemusí znamenať plne rozvinutú domestikáciu, no v kombinácii s ďalšími indíciami môže ukazovať na stav, keď už boli vtáky na ľudí výrazne naviazané.
Prečo boli holuby pre ľudí dôležité
Zdroj pripomína, že holuby neboli v ľudských dejinách len mestským „škodcom“. Ľudia ich využívali ako poslov, zdroj mäsa, hnojiva aj ako domáce zvieratá. Práve táto dlhá a praktická väzba robí podobné nálezy zaujímavými aj mimo úzkeho archeologického okruhu.
Snímka zobrazuje: Pigeon Bones Found at an Ancient Cyprus Settlement Reveal That Our Relationship With These Birds Began Earlier Than We Thought.
V širšom historickom kontexte patrili holuby dlho medzi druhy, ktoré sa dokázali dobre prispôsobiť životu v blízkosti ľudí. To môže pomôcť vysvetliť, prečo zostali súčasťou našich sídiel aj v modernej dobe, hoci ich spoločenské vnímanie sa výrazne zmenilo.
Rituálny priestor a možné významy nálezu
Zvlášť zaujímavé je, že mnohé kosti sa našli spálené v posvätnom priestore spolu s inými zvieracími pozostatkami. Podľa autorov mohlo ísť buď o odpad po konzumácii, alebo o súčasť obetných či rituálnych praktík. Zdroj neponúka jednoznačné riešenie a práve v tom je archeologická interpretácia opatrná.
Snímka zobrazuje: Pigeon Bones Found at an Ancient Cyprus Settlement Reveal That Our Relationship With These Birds Began Earlier Than We Thought.
Takýto kontext však naznačuje, že holuby neboli len náhodne prítomné v okolí ľudí. Boli zahrnuté do činností, ktoré mali vtedajší spoločenský alebo náboženský význam. Presný charakter tejto úlohy ale z dostupného materiálu zatiaľ nemožno uzavrieť.
Čo ešte nevieme a čo môže nasledovať
Štúdia otvára viacero ďalších otázok. Nie je isté, či sa vzťah ľudí a holubov začal vedomým chovom, alebo skôr postupným zbližovaním, keď vtáky využívali ľudské sídla ako zdroj potravy a bezpečnejšie prostredie. Rovnako nie je jasné, aké konkrétne funkcie mali holuby v tejto cyperskej komunite.
Snímka zobrazuje: A limestone pigeon sculpture from Cyprus, dated between 600 and 480 B.C.E. Cesnola Collection of Cypriot Art at the New York Metropolitan Museum of.
Práve ďalšie analýzy na iných lokalitách môžu ukázať, či išlo o miestny jav, alebo o širší proces v oblasti východného Stredomoria. Už teraz však výskum pripomína, že dejiny zvierat žijúcich po našom boku sú zároveň súčasťou dejín ľudských spoločností. A v prípade holubov sa zdá, že tento spoločný príbeh siaha hlbšie do minulosti, než sme mali doteraz priamo doložené.
Zdroj: Smithsonian SmartNews History & Archaeology
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
