Najstaršie známe stopy ľudskej infekcie Cryptosporidium našli v rímskych nočníkoch z Bulharska
Rímske nočníky z okraja impéria ukázali, že parazit Cryptosporidium trápil ľudí už oveľa skôr, než sa doteraz predpokladalo. Zvyšky moču a stolice zachované na stenách keramických nádob z Bulharska priniesli podľa novej štúdie najstarší známy dôkaz ľudskej infekcie týmto parazitom na svete.
Poop-encrusted chamber pots from the Roman Empire reveal oldest known human cases of Crypto parasite.
Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/romans/poop-encrusted-chamber-pots-from-the-roman-empire-reveal-oldest-known-human-cases-of-crypto-parasite
Nádoby pochádzajú z lokalít Novae a Marcianopolis, ktoré ležali v rímskej provincii Moesia Inferior na Balkáne. V prvom storočí tu rímske légie chránili hranicu impéria pred Gótmi. Archeológovia pri výskume na týchto miestach našli štyri chamber pots a z mineralizovaných usadenín na ich stenách a dne následne analyzovali biologický materiál.
Štúdia publikovaná 3. apríla v časopise npj Heritage Science identifikovala v týchto vzorkách tri patogény: Entamoeba histolytica, Cryptosporidium parvum a pásomnicu Taenia. Všetky tri napádajú ľudské črevo a môžu spôsobovať tráviace ťažkosti vrátane hnačky a bolesti brucha. Najdôležitejším zistením je však práve Cryptosporidium, ktoré sa v rímskom kontexte objavilo po prvý raz a zároveň ide o najstarší známy dôkaz ľudskej infekcie týmto parazitom.
Podľa prvej autorky štúdie Eleny Kleniny z Adam Mickiewicz University v Poľsku sa dôkaz Cryptosporidium našiel v dvoch oddelených nočníkoch z Novae. To podľa nej naznačuje, že infekcia mohla byť v tejto komunite pomerne rozšírená. Výskumníci zároveň pripomínajú, že podobné nálezy pomáhajú lepšie pochopiť zdravie a choroby ľudí v Rímskej ríši, najmä tam, kde sa bežné archeologické nálezy spájajú s priamymi biologickými stopami.
Čo presne vedci v nádobách našli
Výskumný tím zoškrabal mineralizované usadeniny z vnútra keramických nádob a testoval ich pomocou ELISA, laboratórnej metódy, ktorá vie zachytiť prítomnosť baktérií, parazitov a vírusov v biologickom materiáli.
Snímka zobrazuje: Researchers analyzed residue from chamber pots found in Roman Bulgaria. (Image credit: A.B. Biernacki and E. Klenina).
Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/romans/poop-encrusted-chamber-pots-from-the-roman-empire-reveal-oldest-known-human-cases-of-crypto-parasite
V tomto prípade išlo o veľmi staré zvyšky moču a stolice, ktoré sa na stenách nádob zachovali po stáročia.
Takéto analýzy sú v archeológii cenné najmä preto, že neodhaľujú len to, čo ľudia používali, ale aj to, čím trpeli. V tomto prípade sa ukázalo, že aj obyčajné hygienické nádoby môžu niesť priamy dôkaz o črevných infekciách v minulosti.
Prečo je Cryptosporidium dôležitý parazit
Cryptosporidium parvum, často skracovaný na Crypto, je parazit, ktorý infikuje desiatky druhov domácich aj voľne žijúcich zvierat.
Snímka zobrazuje: Kristina Killgrove.
Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/romans/poop-encrusted-chamber-pots-from-the-roman-empire-reveal-oldest-known-human-cases-of-crypto-parasite
Ak sa kontaminuje pôda alebo voda, infekcia sa môže preniesť aj na človeka. Dnes je známe, že spôsobuje najmä akútne tráviace ťažkosti, hoci u mnohých ľudí bývajú príznaky mierne.
Práve preto sa prvé ľudské prípady ochorenia podarilo identifikovať až v roku 1976. Odvtedy sa vedci snažia zistiť, kde sa tento organizmus vzal a ako sa šíril. Nový nález z rímskej hranice posúva túto debatu hlbšie do minulosti, než ukazovali predchádzajúce dôkazy.
Čo tento nález hovorí o živote na rímskej hranici
Podľa štúdie mohli ľudia v Novae a okolí prísť do kontaktu s parazitom cez kontaminovanú vodu.
Snímka zobrazuje: A close up of a brown skull half unearthed in brown dirt with plastic numbers below it.
Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/romans/poop-encrusted-chamber-pots-from-the-roman-empire-reveal-oldest-known-human-cases-of-crypto-parasite
Vedci uvažujú najmä o vode privádzanej akvaduktom z vidieckeho prostredia, no presný zdroj infekcie zostáva nejasný.
Ak boli postihnutí niektorým z identifikovaných patogénov, mohli mať silnú hnačku a v noci používať nočníky namiesto verejných latrín a kúpeľov, ktoré boli otvorené cez deň. Aj tento detail ukazuje, ako sa každodenný život, hygiena a choroby v rímskom svete navzájom prelínali.
Prečo archeológov zaujímajú staré telesné zvyšky
Analýza starých telesných tekutín a zvyškov je pre výskum minulosti mimoriadne užitočná, pretože dopĺňa obraz, ktorý poskytujú kostry, keramika či architektúra.
Snímka zobrazuje: a 3D scan of two adults and a child between their legs.
Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/romans/poop-encrusted-chamber-pots-from-the-roman-empire-reveal-oldest-known-human-cases-of-crypto-parasite
V prípade Rímskej ríše môže odhaliť, aké infekcie sa šírili medzi vojakmi aj civilistami a ako sa menilo zdravotné prostredie v rôznych regiónoch impéria.
V širšom zmysle ide o súčasť paleoparazitológie, teda odboru, ktorý skúma parazity v archeologickom materiáli. Takéto štúdie pomáhajú sledovať dlhodobú históriu chorôb, no zároveň si vyžadujú opatrnosť pri interpretácii, pretože zachované dôkazy bývajú fragmentárne a závisia od podmienok uchovania.
Čo zostáva neisté a kam môže výskum smerovať ďalej
Aj keď je nález Cryptosporidium mimoriadne starý, stále nevieme presne, kde a ako sa ľudia v Novae nakazili.
Snímka zobrazuje: three brick tombs in the Bolivian desert.
Zdroj: https://www.livescience.com/archaeology/romans/poop-encrusted-chamber-pots-from-the-roman-empire-reveal-oldest-known-human-cases-of-crypto-parasite
Výskumníci pracujú s hypotézou kontaminovanej vody, no ide len o pravdepodobné vysvetlenie, nie o potvrdený záver.
Nejasný zostáva aj širší pôvod samotného parazita. Predchádzajúce nálezy z Mexika a z 5 000 rokov starého kozieho druhu z oblasti západného Stredomoria naznačovali rôzne možnosti jeho vývoja a šírenia. Nová štúdia preto neprináša posledné slovo, ale dôležitý diel do skladačky o tom, ako dlho môže tento parazit sprevádzať ľudí a zvieratá.
Autori zároveň upozorňujú, že práca s takto starým biologickým materiálom nepredstavuje pre archeológov významné zdravotné riziko, pretože materiál je extrémne starý a zvyčajne už nie je životaschopný ani infekčný.
Zdroj: Live Science Archaeology


