Keď sa dnes lúčime s blízkym, kytice kladieme na hrob alebo ich necháme v obradnej sieni. Pred približne 3400 rokmi na Cypre to však mohlo vyzerať inak – smútiaci možno celé rastliny zámerne spálili počas pohrebných obradov. Naznačujú to spálené rastlinné zvyšky nájdené v štyroch hrobkách na lokalite Hala Sultan Tekke, kde stál staroveký prístav na juhovýchodnom pobreží ostrova. Informuje o tom Archaeology Magazine s odvolaním sa na Greek Reporter.
Teresa Bürge z Rakúskej akadémie vied so svojimi kolegami našla spálené rastlinné zvyšky v dvoch keramických džbánoch z jednej z hrobiek. Analýza usadenín ukázala, že v jednej nádobe bol jačmeň, viacero druhov pšenice, figy, šošovica, nechtík, chryzantéma, sléz a fialka. Mykénsky štýl keramickej nádoby v inej hrobke obsahoval stopy po obilninách, divých trávach a kvitnúcich rastlinách, napríklad maku a zemežlči. V ďalších dvoch hrobkách sa našli stopy jedlých rastlín vrátane jačmeňa, olív a hrozna. V jednom z hrobov bolo aj céderové a cyprusové drevo, ktoré podľa výskumníkov mohlo horieť pre dym a vôňu počas obradu.
Podľa zdroja mohli pozostalí spaľovať celé rastliny ako súčasť pohrebných rituálov. Zvyšky rastlín sa našli v štyroch hrobkách, čo naznačuje, že nešlo o ojedinelý jav, ale o opakovanú prax. Analyzované rastliny zahŕňajú bežné plodiny aj okrasné a liečivé druhy – od jačmeňa a šošovice po nechtík či fialku. Prítomnosť cédrového a cyprusového dreva naznačuje, že dym a vôňa mohli byť súčasťou obradu.
Hala Sultan Tekke bolo v neskorej dobe bronzovej významné prístavné mesto. Jeho obyvatelia obchodovali po celom východnom Stredomorí a hrobky na tomto mieste patria k najbohatším archeologickým náleziskám na Cypre. Spálené rastlinné zvyšky v keramike preto nemožno čítať len ako zvyšky jedla – môžu odrážať zámerný rituálny úkon. Výskum Teresy Bürge a jej tímu rozširuje obraz o tom, ako si ľudia v neskorej dobe bronzovej predstavovali poslednú rozlúčku a čo si so sebou niesli na druhý breh.
Ako sa rastlinné zvyšky dostali do nádob
Archeobotanika dokáže z malých spálených fragmentov zrekonštruovať pomerne podrobný obraz.
Semená a plody, ktoré prešli ohňom, sa často zachovajú lepšie než nezhorené zvyšky, pretože zuhoľnatenie ich ochráni pred rozkladom. V prípade Hala Sultan Tekke sa rastlinné zvyšky našli v keramických nádobách – džbánoch a mykénskej nádobe. To znamená, že rastliny mohli byť do nádob vložené ešte pred spálením, alebo sa do nich dostali ako zvyšky po obrade. Výskumníci analyzovali usadeniny a určili druhy rastlín. Išlo o kombináciu obilnín, strukovín, ovocia a kvetov. Takáto zmes pripomína jedlo, ale aj kyticu. Práve preto sa vynára otázka, či nešlo o úmyselne zostavenú pohrebnú výbavu, ktorá mala byť spálená.
V mnohých kultúrach sa kadidlo, byliny alebo vonné drevo používali na to, aby prekryli zápach rozkladajúceho sa tela, alebo aby vytvorili príjemnú vôňu pre bohov a pozostalých. V starovekom Stredomorí sa kadidlo a vonné látky spájali s náboženskými obradmi. Ak sa v hrobe našli stopy po cédrovom a cyprusovom dreve, dá sa uvažovať o tom, že oheň mal nielen praktickú, ale aj symbolickú funkciu. Rastliny mohli predstavovať obetu, sprievodný dar alebo prostriedok na očistenie priestoru. Keďže ide o nález z viacerých hrobiek, je možné, že išlo o ustálený zvyk. Zdroj však neuvádza, či sa rastliny spaľovali priamo v hroboch, alebo na inom mieste a do hrobiek sa dostali už ako spálené zvyšky. Túto otázku bude musieť zodpovedať ďalší výskum.
Čo nález znamená pre poznanie pohrebných zvykov
Hala Sultan Tekke bolo v neskorej dobe bronzovej (približne 1600 – 1100 pred n.
l.) dôležitým prístavom. Obchodovalo sa odtiaľ s meďou, keramikou a luxusným tovarom. Hrobky na tomto území patria k najbohatším na Cypre – našli sa v nich zlaté šperky, bronzové zbrane a keramika z rôznych kútov Stredomoria. Prítomnosť mykénskej nádoby v jednom z hrobov naznačuje kontakty s pevninským Gréckom. Ak sa v takomto prostredí spaľovali rastliny, mohlo ísť o súčasť širšieho stredomorského rituálu. Zároveň to ukazuje, že pohreb nebol len uložením tela, ale aj spoločenskou udalosťou, na ktorej sa zúčastňovali pozostalí a ktorá mala svoje pravidlá. Zvyšky jedlých rastlín – jačmeňa, olív a hrozna – zas naznačujú, že súčasťou obradu mohlo byť aj obradné jedlo alebo obeta. Pre archeológov je dôležité, že sa podarilo prepojiť konkrétne rastlinné druhy s konkrétnymi nádobami a hrobkami. To umožňuje presnejšie rekonštruovať, čo si ľudia v neskorej dobe bronzovej na Cypre predstavovali pod pojmom dôstojná rozlúčka.
Ako sa skúmajú spálené rastlinné zvyšky
Archeobotanici pri analýze spálených zvyškov používajú viacero metód.
Najprv vzorky preplavujú vo vode, pričom zuhoľnatené časti vyplávajú na hladinu. Potom ich skúmajú pod mikroskopom a porovnávajú s referenčnými zbierkami semien a plodov. Určenie druhu je možné vďaka tvaru, veľkosti a povrchu. V niektorých prípadoch sa dajú identifikovať aj stopy po reze alebo ohryzení. V Hala Sultan Tekke výskumníci analyzovali usadeniny z keramických nádob, čo je o niečo zložitejšie, pretože rastlinné zvyšky môžu byť zmiešané s inými materiálmi. Napriek tomu sa podarilo určiť konkrétne druhy, čo svedčí o dobrej kvalite vzoriek. Takéto analýzy sú dôležité aj pre pochopenie stravy, poľnohospodárstva a obchodu v minulosti. Ak sa v hrobe nájde jačmeň alebo figy, môže to znamenať, že tieto plodiny sa v regióne pestovali alebo dovážali. Spálené rastliny tak nehovoria len o rituáloch, ale aj o každodennom živote.
Čo ešte nie je jasné a čo môže priniesť ďalší výskum
Hoci nález naznačuje, že starovekí Cyperčania mohli spaľovať celé rastliny, zdroj neuvádza, či išlo o bežnú prax, alebo o výnimočnú udalosť. Vzorky pochádzajú zo štyroch hrobiek, čo je pomerne malý počet. Nie je jasné, či sa rastliny spaľovali priamo v hroboch, alebo mimo nich. Taktiež nie je isté, či niektoré rastliny neboli súčasťou jedla, ktoré sa do nádob dostalo inak. Chýba aj presnejšie datovanie jednotlivých hrobiek a ich vzťah k okolitým stavbám. Ďalší výskum by mohol priniesť porovnanie s inými lokalitami na Cypre a v Levante, kde sa tiež našli spálené rastlinné zvyšky. Ak sa podobné nálezy objavia vo viacerých hrobkách z rôznych období, bude možné hovoriť o kontinuite alebo zmene rituálu. Zatiaľ však ide o dôležitý doklad, ktorý rozširuje mozaiku pohrebných zvykov v neskorej dobe bronzovej. Výskum Teresy Bürge a jej kolegov ukazuje, že aj zdanlivo malé zvyšky – spálené semienka a drevá – môžu podstatne zmeniť pohľad na to, ako sa v minulosti lúčili s mŕtvymi.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívne
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
