Ako sa menili neolitické spoločnosti: keramika prezrádza rozdiely medzi nemeckou a ukrajinskou kultúrou
Pred siedmimi tisícmi rokov sa na území dnešného juhozápadného Nemecka a strednej Ukrajiny rozvíjali dve neolitické spoločnosti, ktoré spájala jedna vec – keramika. Kým v Nemecku patrila k takzvanej lineárnej keramike, na Ukrajine išlo o západnú trypilskú kultúru. Obidve po sebe zanechali tisíce črepov, na ktorých sa zachovali vzory. Práve tie sa stali základom novej matematickej analýzy, ktorá sleduje, ako sa menila organizácia výroby a spoločenské štruktúry.
Výskum viedli Aleksandr Diachenko z Národnej akadémie vied Ukrajiny a Detlef Gronenborn z Leibnizovho centra pre archeológiu (LEIZA) a Univerzity Johannesa Gutenberga v Mainzi. Výsledky zverejnili v odbornom časopise PLOS One. Podľa Diachenka tím vyvinul matematický model, ktorý opisuje, ako organizácia a intenzita výroby keramiky ovplyvňujú počet dekoračných štýlov. Model zároveň ukazuje, ako sa štýly keramiky vyvíjajú prostredníctvom výmeny informácií medzi ľuďmi a rastu populácie.
Archeológovia analyzovali keramiku z dvoch období. Prvá vzorka pochádza z juhozápadného Nemecka a je stará približne 7 000 rokov. Druhá je o tisíc rokov mladšia a objavili ju v strednej Ukrajine. Model odhalil, že obidve skupiny najprv rýchlo rástli, neskôr však ich početnosť klesala.
Rozdiel nastal v tom, ako sa menila zložitosť spoločnosti a jej prejav v keramike. V Nemecku spočiatku rástla spoločenská komplexita spolu s rozmanitosťou výzdoby. Čím zložitejšia spoločnosť, tým viac rôznych vzorov. Neskôr sa však táto pestrosť vytratila. Na Ukrajine to bolo opačné: so zvyšujúcou sa spoločenskou zložitosťou sa keramické štýly stávali uniformnejšími. Podľa výskumníkov to pravdepodobne súviselo s väčšou špecializáciou remeselníkov.
Prečo je keramika kľúčom k dejinám neolitu
Keramika patrí medzi najčastejšie nálezy z neolitických lokalít. Jej výzdoba nie je len estetická – odráža spôsob, akým ľudia komunikovali, obchodovali a odovzdávali si zručnosti. Ak sa vzory menia, môže to znamenať zmenu v sociálnej štruktúre, v dostupnosti surovín alebo v tom, kto keramiku vyrábal. Matematický model pomáha tieto zmeny kvantifikovať a oddeliť náhodné výkyvy od skutočných trendov.
Ako model funguje a čo zohľadňuje
Model pracuje s tromi hlavnými faktormi: veľkosťou populácie, výrobnou kapacitou a výmenou informácií. Predpokladá, že čím viac ľudí žije v spoločnosti, tým viac interakcií prebieha, a tým viac rôznych štýlov môže vzniknúť. Ak sa však výroba sústredí do rúk niekoľkých špecialistov, štýly sa môžu naopak zjednotiť. Tento princíp vysvetľuje, prečo sa výsledky v Nemecku a na Ukrajine líšia, hoci obe spoločnosti zažili podobný populačný vzostup a pokles.
Historický kontext: dve kultúry, dve cesty
Lineárna keramika v Nemecku je jednou z najstarších poľnohospodárskych kultúr v strednej Európe. Jej nositeľia stavali dlhé domy a ich keramika niesla charakteristické lineárne vzory. Západná trypilská kultúra na Ukrajine je známa rozsiahlymi sídlami a bohatou výzdobou. Obe spoločnosti čelili podobným výzvam – rast populácie, obmedzené zdroje, potreba organizovať výrobu. Rozdielne výsledky naznačujú, že cesta k sociálnej komplexite nie je univerzálna.
Prečo je výskum dôležitý pre archeológiu
Táto štúdia ukazuje, že matematické modely môžu archeológom pomôcť interpretovať veľké súbory nálezov. Namiesto intuitívneho hodnotenia vzorov ponúkajú merateľný rámec. Zároveň potvrdzuje, že keramika nie je len statický artefakt, ale dynamický záznam spoločenských procesov. Výsledky môžu inšpirovať ďalší výskum iných neolitických kultúr a pomôcť porovnávať vývoj v rôznych regiónoch Európy.
Čo ešte nevieme a čo môže prísť
Model je zjednodušením reality. Nezachytáva všetky faktory, ako sú klimatické zmeny, migrácia alebo dostupnosť hliny. Autori priznávajú, že vzťah medzi sociálnou komplexitou a štýlmi keramiky môže mať aj iné vysvetlenia. Napríklad v Nemecku mohol pokles rozmanitosti súvisieť s vonkajším tlakom alebo zmenou obchodných sietí. Na Ukrajine zase uniformita nemusí byť len dôsledkom špecializácie, ale aj politickej centralizácie. Ďalší výskum by mal tieto alternatívy testovať na väčších vzorkách a v kombinácii s inými archeologickými údajmi.
Aj keď ide o komplexnú tému, štúdia prináša konkrétny prínos: ukazuje, že neolitické spoločnosti sa vyvíjali rôznymi smermi a že keramika môže byť citlivým indikátorom týchto zmien. Pre archeológiu to znamená posun od opisného hodnotenia k modelovaniu, ktoré možno overovať a porovnávať. Výskum tak prispieva k lepšiemu pochopeniu toho, ako sa rodili rané spoločenské štruktúry – a prečo sa v rôznych častiach Európy uberali odlišnými cestami.
Zdroj: Archaeology Magazine
Pôvodný článok: https://archaeology.org/news/2026/10/12/mathematical-model-tracks-changes-in-neolithic-societies-through-pottery


