Kosti holubov z Cypru môžu posúvať začiatky domestikácie o tisíc rokov

Niektoré archeologické nálezy nepôsobia na prvý pohľad veľkolepo, no dokážu zmeniť chronológiu dávnych vzťahov medzi ľuďmi a zvieratami. Práve taký prípad naznačuje analýza holubích kostí z lokality Hala Sultan Tekke, prístavného mesta na Cypre.

Podľa vyhlásenia časopisu Antiquity, o ktorom informoval Archaeology Magazine, rozbor kostí holubov druhu Columba livia ukazuje, že tieto vtáky mohli byť na Cypre polodomestikované už okolo roku 1400 pred n. l. Ak je táto interpretácia správna, posúva by známe doklady domestikácie holubov približne o tisíc rokov hlbšie do minulosti, než naznačovali doteraz známe pozostatky domestikovaných holubov nájdené v Grécku.

Výskum sa opiera najmä o izotopovú analýzu kostí z Hala Sultan Tekke. Tá ukázala, že holuby mali stravu takmer totožnú so stravou ľudí. Takýto výsledok podľa vedcov naznačuje dve možné vysvetlenia: ľudia vtáky kŕmili, alebo holuby žili s ľuďmi aspoň vo veľmi tesnej blízkosti.

Anderson Carter z University of Groningen upozornil, že vedci už na základe písomných prameňov z Egypta predpokladali, že holuby museli byť domestikované niekde na Blízkom východe alebo vo východnom Stredomorí. Chýbala však jasnejšia predstava o tom, kedy a ako sa tento proces začal. Canan Çakırlar, takisto z University of Groningen, zhrnula význam výsledkov opatrne: v oboch možných scenároch podľa nej nález veľmi pravdepodobne znamená, že holuby už boli domestikované alebo sa nachádzali na ceste k domestikácii.

Dôležité je práve toto opatrné znenie. Nález nehovorí jednoducho o hotovom, úplne uzavretom procese, ale o vzťahu, ktorý mohol byť prechodný: vtáky ešte nemuseli byť chované spôsobom známym z neskorších období, no ich život už bol úzko previazaný s ľudskými sídlami, potravou a každodennosťou. Holuby pritom neboli bezvýznamné zvieratá. V minulosti mohli poskytovať spoločnosť, mäso aj hnojivo, čo z nich robilo praktických a ľahko dostupných spoločníkov človeka.

Čo znamená polodomestikácia

Polodomestikácia je užitočný pojem najmä vtedy, keď archeologický materiál neumožňuje jednoducho povedať, že zviera bolo plne domestikované v neskoršom, ustálenom zmysle.

Vo všeobecnosti môže ísť o stav, keď divé alebo pôvodne voľne žijúce zvieratá začnú využívať ľudské prostredie a ľudia ich zároveň tolerujú, lákajú, kŕmia alebo inak nepriamo ovplyvňujú.

V prípade holubov je takýto prechod obzvlášť predstaviteľný. Columba livia prirodzene využíva skalné priestory a vyvýšené miesta, no ľudské stavby a sídla jej môžu ponúkať podobné útočiská. Ak sa v blízkosti ľudí zároveň nachádza potrava, vzniká prostredie, v ktorom sa hranica medzi divým vtákom a chovaným zvieraťom môže stierať. To však zostáva všeobecné vysvetlenie procesu; konkrétny nález z Hala Sultan Tekke dokladá najmä blízkosť stravy holubov a ľudí.

Ako izotopy pomáhajú čítať dávnu stravu

Izotopová analýza patrí v archeológii medzi metódy, ktoré umožňujú skúmať minulosť nepriamo, cez chemické stopy uložené v kostiach.

Modern replicas of Bronze Age houses in Lake Constance

Snímka zobrazuje: Modern replicas of Bronze Age houses in Lake Constance.

Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/05/22/bronze-age-pigeon-bones-on-cyprus-studied

Vo všeobecnosti platí, že potrava a prostredie môžu zanechať v telesných tkanivách merateľný podpis. Keď sa porovnajú výsledky u ľudí a zvierat z tej istej lokality, dá sa odhadovať, či mali podobné zdroje potravy.

Pri holuboch z Hala Sultan Tekke je kľúčové práve to, že ich strava bola podľa analýzy takmer identická s ľudskou. Takýto výsledok sám osebe neukazuje jediný presný spôsob zaobchádzania s vtákmi, no silne naznačuje ich napojenie na ľudské prostredie. Preto výskumníci hovoria buď o kŕmení holubov ľuďmi, alebo o veľmi tesnom spolužití oboch druhov.

Prečo je Cyprus dôležitý v tomto príbehu

V zdrojovej správe je podstatné, že analyzovaný materiál pochádza z Hala Sultan Tekke, prístavného mesta na ostrove Cyprus.

Bronze Age Pigeon Bones on Cyprus Studied

Snímka zobrazuje: Bronze Age Pigeon Bones on Cyprus Studied.

Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/05/22/bronze-age-pigeon-bones-on-cyprus-studied

Prístavné mestá bývajú v archeologickom výskume cenné preto, že často spájajú miestne hospodárstvo, diaľkové kontakty a každodenný život obyvateľov. V tomto prípade však netreba zachádzať za rámec nálezu: význam lokality spočíva najmä v tom, že poskytla kosti, ktoré možno chemicky porovnať so stopami ľudskej stravy.

Ak sa datovanie a interpretácia budú ďalej potvrdzovať, Cyprus sa v diskusii o ranom vzťahu ľudí a holubov stáva dôležitým bodom. Nález zároveň zapadá do širšej otázky, ktorú spomenul Anderson Carter: kde vo východnom Stredomorí alebo na Blízkom východe sa domestikácia holubov začala a aký mala priebeh.

Holuby ako súčasť ľudského hospodárstva

Zdrojová správa pripomína, že holuby poskytovali ľuďom spoločnosť, mäso a hnojivo.

Bronze Age Pigeon Bones on Cyprus Studied

Snímka zobrazuje: Bronze Age Pigeon Bones on Cyprus Studied.

Zdroj: https://archaeology.org/news/2026/05/22/bronze-age-pigeon-bones-on-cyprus-studied

Práve táto kombinácia vysvetľuje, prečo mohli byť pre dávne komunity zaujímavé. Nešlo len o symbolické alebo okrajové zvieratá; mohli byť súčasťou praktického hospodárenia v sídlach, kde sa ľudia opakovane stretávali s vtákmi žijúcimi v ich blízkosti.

Ako všeobecný kontext možno dodať, že domestikácia zvierat nebýva vždy jednorazová udalosť. Často ide skôr o sériu drobných zmien v správaní ľudí aj zvierat. Ľudia môžu najprv tolerovať prítomnosť zvierat, potom im umožniť prístup k potrave a neskôr ich cielene využívať. Pri holuboch z Hala Sultan Tekke zatiaľ najistejšie vidíme práve stopu blízkeho potravného vzťahu.

Čo zostáva otvorené

Najväčšou otvorenou otázkou je, či holuby z Hala Sultan Tekke boli už skutočne domestikované, alebo boli v prechodnej fáze.

Samotní výskumníci podľa citovaného vyjadrenia pripúšťajú obe možnosti: vtáky mohli ľudia kŕmiť, alebo mohli žiť v tesnej blízkosti človeka a využívať podobnú potravu.

Zostáva tiež širšia otázka, ktorú nález nanovo zvýrazňuje: kedy, kde a akými krokmi sa z holuba skalného stal zviera tak pevne spojené s ľudskými sídlami. Analýza z Cypru nedáva úplnú odpoveď, no prináša dôležitý posun. Ukazuje, že stopy tohto vzťahu môžu siahať hlbšie do doby bronzovej, než sa predpokladalo na základe skorších nálezov z Grécka.


Zdroj: Archaeology Magazine

Pôvodný článok: https://archaeology.org/news/2026/05/22/bronze-age-pigeon-bones-on-cyprus-studied


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *