DNA z jaskyne Bezdanjača mení pohľad na časť bronzovodobých pozostatkov

Analýza ľudských pozostatkov z jaskyne Bezdanjača v chorvátskej Like ukázala, že aspoň jeden muž, ktorého genetický profil patril do línie I2a1a, zrejme nepochádzal z doby bronzovej, ale z oveľa neskoršieho obdobia. Autori tak upravili doterajší výklad nálezov z pohrebiska, ktoré sa považuje za kolektívnu nekropolu strednej a neskorej doby bronzovej, a upozornili, že samotný archeologický kontext nemusí stačiť na presné datovanie jednotlivých kostrových ostatkov.

Snímka zobrazuje: Updated analysis of the Bronze Age population genetics from Bezdanjača Cave – the case of I2a1a male individuals.

Zdroj: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/42286910/

Jaskyňa Bezdanjača obsahuje rozsiahly pohrebný areál s najmenej 57 hrobmi a až približne 200 jedincami. To naznačuje, že slúžila ako kolektívne pohrebisko počas strednej a neskorej doby bronzovej. Výskumníci analyzovali 38 osôb a pomocou starovekej DNA identifikovali 13 mužov. Väčšina z nich patrila do Y-chromozómovej haploskupiny R1b, ktorá sa bežne spája s populáciami doby bronzovej.

Pozornosť však vzbudili dvaja muži zaradení do haploskupiny I2a1a, konkrétne vetvy I-Y3120. Línia I2a má v Európe hlboké korene a jej prítomnosť potvrdili aj v pravekých nálezoch z Chorvátska a širšieho regiónu. Nové rádiokarbónové datovanie týlových kostí ale ukázalo, že najmenej jeden z týchto dvoch mužov pochádza z raného novoveku, v kalibrovanom intervale 1645 až 1950 n. l. To znamená, že jeho pozostatky sa do jaskyne dostali podstatne neskôr, než sa pôvodne predpokladalo.

Praktický význam tohto zistenia je jasný: ak vedci spoja genetické výsledky s nesprávne určeným vekom kostí, môžu skresliť obraz o tom, ktoré línie skutočne patrili obyvateľom konkrétneho obdobia. V tomto prípade nové údaje nemenia fakt, že línia I2a1a sa mohla v populáciách doby bronzovej na tomto území vyskytovať. Autori výslovne uvádzajú, že bronzovodobé vzorky I2a1a poznáme aj z iných archeologických lokalít v Chorvátsku a širšom okolí. Bez priameho datovania konkrétnych kostí však nemožno automaticky predpokladať, že každý jedinec z takejto jaskyne patrí do rovnakého obdobia.

Štúdia preto slúži najmä ako metodické upozornenie. Ukazuje riziko, ktoré vzniká vtedy, keď sa chronologická jednotnosť lokality odvodzuje len z archeologického prostredia. Autori zdôrazňujú, že pri prepájaní archeológie a paleogenetiky je nevyhnutný medziodborový prístup a starostlivé overenie veku vzoriek.

Čo presne sa v jaskyni skúmalo

Bezdanjača je známa ako rozsiahle pohrebisko s veľkým počtom hrobov a jednotlivcov. Práve takéto lokality sú pre archeológiu aj genetiku cenné, pretože môžu ponúknuť širší obraz o komunite, jej pohrebných zvykoch aj biologickom zložení. V tomto prípade autori pracovali s genetickými a chronologickými údajmi z ľudských pozostatkov objavených v jaskyni.

Dôležité je, že nejde len o opis jednej DNA línie. Podstatou práce je nová interpretácia starších predpokladov po tom, ako pribudli nové rádiokarbónové dáta. Práve kombinácia týchto dvoch typov informácií rozhoduje o tom, či genetický nález skutočne patrí do sledovaného obdobia.

Ako sa spája genetika s rádiokarbónovým datovaním

Genetická analýza vie ukázať, do akej otcovskej línie patril konkrétny mužský jedinec, no sama osebe neurčuje presný vek kostrového nálezu. Na to slúži rádiokarbónové datovanie, ktoré archeológii pomáha zaradiť organický materiál do časového rámca. Až spojenie týchto prístupov umožňuje spoľahlivejšie povedať, kto na lokalite žil a kedy.

Táto štúdia ukazuje, prečo je to dôležité. Ak sa jedinec nachádza na mieste považovanom za bronzovodobé pohrebisko, ešte to automaticky neznamená, že aj on sám je z doby bronzovej. Pozostatky sa mohli na lokalitu dostať neskôr alebo mohla byť lokalita využívaná opakovane. To je všeobecný problém, s ktorým sa výskum starovekej DNA stretáva aj inde.

Prečo je haploskupina I2a1a zaujímavá

Línia I2a patrí medzi staré európske vetvy a v prehistorických súvislostiach ju poznáme aj z územia Chorvátska a okolitých oblastí. Preto samotná prítomnosť I2a1a v jaskyni Bezdanjača nie je nič, čo by odporovalo doterajšiemu poznaniu o minulých populáciách regiónu.

Podstatné však je, že pri jednej konkrétnej osobe už nové datovanie ukazuje oveľa mladší pôvod. To znamená, že genetická línia síce môže byť v regióne stará a historicky prítomná, ale konkrétny nález z danej lokality treba časovo preveriť osobitne. Inak hrozí, že sa z jednotlivého prípadu vyvodia príliš široké závery o populácii doby bronzovej.

Čo to znamená pre výskum populácií doby bronzovej

Výskum dávnych populácií sa opiera o malé a často fragmentárne súbory údajov. Aj jeden nesprávne časovo zaradený jedinec môže ovplyvniť predstavu o tom, aké genetické línie sa v určitej oblasti a období vyskytovali. To je dôležité najmä pri štúdiách, ktoré sa snažia rekonštruovať migrácie, príbuzenské väzby alebo dlhodobý vývoj obyvateľstva.

V prípade Bezdanjače autori nehovoria, že línia I2a1a do doby bronzovej v regióne nepatrila. Upozorňujú však, že konkrétne pozostatky z tejto jaskyne nemožno bez priameho datovania automaticky zaradiť do rovnakého časového horizontu ako zvyšok nekropoly. Pre širšie populačno-genetické štúdie je to podstatná brzda proti unáhleným interpretáciám.

Čo zostáva otvorené a čo bude dôležité ďalej

Zdroj hovorí opatrne: nové dáta potvrdzujú, že najmenej jeden z dvoch mužov s haploskupinou I2a1a je novoveký. Z toho ešte nevyplýva rovnaký záver pre všetky podobné nálezy z lokality. Otvorenou otázkou teda zostáva, ako presne časovo zaradiť ďalšie pozostatky, ktoré sa doteraz spájali s bronzovodobým pohrebiskom.

Do budúcnosti bude rozhodujúce priame datovanie jednotlivých vzoriek a dôsledné prepájanie archeologických, antropologických a genetických údajov. Práve takýto postup môže znížiť riziko omylov a spresniť obraz o tom, kto bol v jaskyni Bezdanjača pochovaný a v akých obdobiach sa lokalita skutočne využívala.

Zdroj: PubMed Research

Pôvodný článok: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/42286910/