Sorn Srenh: rybársky úradník, ktorý mení ochranu mora v Kambodži na komunitnú vec
Ešte pred pár desaťročiami sa ochrana morí v juhovýchodnej Ázii na mnohých miestach robila zhora. Úradník prišiel, vytýčil hranice chráneného pásma a odišiel. Miestni rybári z toho často nemali nič okrem zákazov. V súostroví Koh Sdach na juhozápade Kambodže dnes stojí proti tejto predstave konkrétny človek: 38-ročný Sorn Srenh, zástupca šéfa rovnomennej obce, ktorý vyštudoval rybárstvo na Royal University of Agriculture v Phnom Penhu a roky ho spája s rybárskou komunitou.
Jeho práca stojí na prieniku vedy, politiky a miestnej advokácie. Srenh pomáha organizovať obyvateľov, aby sa dokázali postaviť za svoje zdroje, a zároveň lobuje za dôslednejšie presadzovanie rybárskych predpisov na miestnej úrovni. Práve to z neho urobilo dôveryhodný hlas medzi dedinčanmi a pomerne vzácny príklad toho, že zmeny v ochrane prostredia sa dajú naozaj rozbehnúť na úrovni obce, nie len v hlavnom meste.
Roky spolupracuje s rybárskou správou kambodžskej vlády a s britskou mimovládnou organizáciou Fauna & Flora. Spoločne pomáhajú budovať miestnu oblasť komunitného rybolovu, takzvanú Marine Fisheries Management Area (MFMA), teda oblasť manažmentu morského rybolovu v súostroví Koh Sdach. V telefonickom rozhovore pre Mongabay opísal svoju predstavu o ochrane vedenej komunitou, o napätí medzi ekonomickým prežitím a ekologickou zodpovednosťou aj o tom, prečo má ochrana kambodžských morí význam ďaleko za hranicami krajiny.
Čo MFMA v praxi znamená pre rybárov
MFMA nie je len tabuľa na pláži. Je to dohoda o tom, ako sa bude v konkrétnej morskej oblasti hospodáriť, kto ju bude kontrolovať a kto ponesie zodpovednosť, keď sa pravidlá porušia. Kambodža v posledných rokoch rozvíja model komunitného riadenia rybolovu; jeho podstatou je, že miestni ľudia sa podieľajú na rozhodovaní o tom, kde sa smie loviť a kde je potrebný oddych pre populácie rýb.
Srenh v rozhovore zdôraznil, že pre rybárov je ochrana mora otázkou ich vlastnej existencie. Keď sa zásoby rýb zmenšujú, nezhoršuje sa len biodiverzita. Znižujú sa príjmy domácností, rastie tlak na mladých ľudí odchádzať za prácou inam a miestne hospodárstvo sa stáva zraniteľnejším. Práve preto sa snaží presadiť, aby pravidlá nebrali rybárom živobytie, ale aby ho udržali v dlhodobom horizonte.
Prečo sa do ochrany zapája práve vedec z obce
Prípad Sorna Srenha je zaujímavý tým, že nestojí mimo komunity. Vyštudoval odbor, ktorý mu dal odborný jazyk na čítanie stavu rýb a ekosystémov, no zároveň zostal v obci, kde sa rozhodnutia premietajú do každodenného života. Taká kombinácia je pri ochrane prírody dôležitá. Odborné odporúčania bývajú presné, ale ak ich miestni neprijmú za svoje, ostávajú na papieri.
Srenh preto hovorí o dvoch rovinách svojej práce: o budovaní kapacít komunity a o tlaku na silnejšie presadzovanie predpisov. Prvá rovina znamená, že sa ľudia učia, ako si viesť záznamy o úlovkoch, ako rozpoznať nelegálny rybolov a ako sa ozvať, keď sa deje niečo, čo poškodzuje spoločný majetok. Druhá rovina je o úradoch, ktoré majú pravidlá vymáhať. Bez oboch častí sa komunitné riadenie často zasekne.
Čo znamená úspech Koh Sdach pre ostatné pobrežné obce
Koh Sdach nie je ojedinelý ostrov. Kambodža má pomerne dlhé pobrežie a mnoho rybárskych komunít, ktoré riešia podobné problémy: nadmerný rybolov, plastový odpad, tlak na mangrovové porasty a zmeny klímy, ktoré menia teplotu aj prúdenie vody. Ak sa v jednej obci podarí nastaviť funkčný model komunitného manažmentu, vzniká príklad, o ktorý sa môžu oprieť ďalšie obce aj samotná štátna správa.
Podľa Srenha je dôležité, aby sa ochrana nezvrhla na zákaz bez alternatívy. Rybári potrebujú vedieť, čo môžu robiť ďalej, kde smú loviť a aké pravidlá platia pre všetkých rovnako. Práve spravodlivé presadzovanie je to, čo rozhoduje o dôvere. Ak sa pravidlá dodržiavajú len na papieri a veľkí hráči unikajú, komunitné úsilie sa rýchlo rozpadá.
Širší kontext: prečo ide o viac než o jedno súostrovie
Kambodžské more patrí k biologicky bohatým oblastiam juhovýchodnej Ázie. Všeobecne platí, že zdravé morské ekosystémy pomáhajú udržiavať potravinovú bezpečnosť, chránia pobrežie pred eróziou a vytvárajú základ pre cestovný ruch a príjmy miestnych ľudí. Keď sa tieto systémy oslabia, dopady sa nekončia pri rybároch. Prenášajú sa na trhy, ceny potravín aj na budúce generácie.
Práve preto Srenh hovorí, že ochrana kambodžských morí má význam ďaleko za hranicami krajiny. V regióne, kde sa rybolov často prelína s neformálnymi a cezhraničnými praktikami, je spoločný postup miestnych komunít jednou z mála ciest, ako udržať tlak na dodržiavanie pravidiel. A hoci ide o prácu na jednom súostroví, jej výsledok môže poslúžiť ako vzor pre ďalšie pobrežné oblasti.
Čo zostáva predmetom ďalšej práce
Sorn Srenh v rozhovore neopisuje hotový výsledok. Hovorí o svojej ceste, o motivácii a o tom, čo ochrana mora znamená pre ľudí, ktorí na nej žijú. Ako presne sa bude MFMA v Koh Sdach vyvíjať, aké budú konkrétne pravidlá a ako sa podarí skĺbiť ekonomické potreby s ekologickými cieľmi, ostáva predmetom ďalšej praxe. To, čo je z rozhovoru zrejmé, je skôr smerovanie: ochrana, ktorú nevytvára len úrad, ale aj ľudia, ktorí v danom mori lovia a žijú.
Pre vedu a spoločnosť má takýto príklad praktický význam. Ukazuje, že ochrana biodiverzity sa nedá oddeliť od sociálnych a ekonomických podmienok konkrétnej komunity. Ak sa to podarí v Koh Sdach, vznikne poznatok, ktorý sa dá skúmať, porovnávať a možno aj preniesť inam. A to je možno dôležitejšie než jednorazový úspech jednej obce.
Zdroj: Mongabay Conservation News
Pôvodný článok: https://news.mongabay.com/2026/10/community-action-to-protect-cambodias-seas-interview-with-commune-leader-sorn-srenh


