Piesok mizne rýchlejšie, než sa stíha obnovovať. OSN varuje pred rastúcim tlakom na kľúčovú surovinu

Piesok je jedna z najpoužívanejších surovín na planéte, no zároveň aj jedna z najviac prehliadaných. Nová správa Programu OSN pre životné prostredie upozorňuje, že ľudstvo ročne spotrebuje približne 50 miliárd metrických ton piesku a že dopyt v stavebníctve má do roku 2060 vzrásť o 45 %. To je tempo, ktoré podľa autorov správy predbieha snahy o jeho udržateľné získavanie.

Správa zároveň vyzýva štáty, aby piesok začali vnímať ako strategický národný zdroj a vytvorili politiky pre jeho udržateľnú ťažbu. Podľa Pascala Peduzziho z UNEP je piesok často označovaný za „neuznaného hrdinu rozvoja“, no jeho úloha pri udržiavaní prírodných služieb, od ktorých závisíme, je ešte menej viditeľná. Peduzzi pripomenul aj to, že piesok tvorí prvú líniu obrany proti stúpajúcej hladine mora, búrkovým prívalom a zasoleniu pobrežných podzemných vôd.

Problém nie je len v tom, koľko piesku sa ťaží. Podľa správy sa piesok z prírodného prostredia odoberá rýchlejšie, než sa stíha dopĺňať geologickými procesmi. A hoci sa o piesku zvyčajne hovorí najmä v súvislosti s betónom či asfaltom, jeho význam siaha oveľa ďalej. Používa sa vo filtračných systémoch na vodu, je dôležitý pre výrobu skla a tým aj pre solárne panely, a bez betónu sa nezaobídu ani veterné turbíny, hydroelektrárne či jadrové elektrárne.

Správa však pripomína aj druhú stránku piesku: ten, ktorý zostáva v prírode, má vlastnú ekologickú hodnotu. Je domovom pre množstvo organizmov, od krabov, žralokov a korytnačiek až po baktérie a huby. Podporuje koraly, mangrovy a morské trávy, pomáha pri tvorbe pôdy, zlepšuje odtok vody, tlmí povodne a funguje ako bariéra proti búrkam. V mnohých prípadoch sú tieto dlhodobé prínosy podľa UNEP hodnotnejšie než okamžitý zisk z vyťaženej suroviny.

Prečo je piesok taký dôležitý

Piesok je základom modernej infraštruktúry. Bez neho by sa stavať domy, cesty, mosty ani mnohé ďalšie stavby nedalo v dnešnom rozsahu. V stavebníctve sa používa ako súčasť betónu a asfaltu, teda materiálov, ktoré tvoria kostru miest aj dopravných sietí.

Jeho význam sa však nekončí pri stavbách. V mnohých regiónoch sa piesok používa aj pri filtrácii vody, čo je dôležité pre pitnú vodu aj pre poľnohospodárstvo. A v energetike má tiež svoje miesto: pri prechode na čisté zdroje energie zostáva dôležitý napríklad pri výrobe skla pre solárne panely či pri výstavbe energetickej infraštruktúry.

Čo znamená „živý“ a „mŕtvy“ piesok

Správa rozlišuje medzi pieskom, ktorý sa vyťaží a použije v priemysle, a pieskom, ktorý zostáva súčasťou prírodných systémov. Ten druhý sa dá chápať ako „živý“ piesok, pretože podporuje ekosystémy a prirodzené procesy.

A copse of mangroves grows on a sandy shore. Dozens of iguanas lounge on the sand.

Snímka zobrazuje: Mangroves, one of the most important coastal trees, can grow in sand. Credit: Diego Parra.

Zdroj: https://eos.org/research-and-developments/sand-demand-outpaces-sustainable-extraction

V prírode piesok pomáha formovať rieky, chráni pobrežia a vytvára prostredie pre množstvo druhov. V mokradiach, na plážach či v ústiach riek môže fungovať ako prirodzený tlmič extrémov počasia. V tomto zmysle nejde len o materiál, ale o súčasť fungovania krajiny.

Prečo odborníci upozorňujú na skryté náklady

Jedným z hlavných posolstiev správy je, že hodnota piesku sa často posudzuje príliš úzko. Keď sa sleduje len okamžitý ekonomický zisk z ťažby, ľahko sa prehliadnu dlhodobé ekologické a spoločenské prínosy, ktoré má piesok ponechaný v krajine alebo v mori.

Over a dark blue-green square appear the words Special Report: The State of the Science 1 Year On.

Snímka zobrazuje: Over a dark blue-green square appear the words Special Report: The State of the Science 1 Year On.

Zdroj: https://eos.org/research-and-developments/sand-demand-outpaces-sustainable-extraction

To je dôležité najmä preto, že niektoré z týchto prínosov sa ťažko merajú v peniazoch. Ochrana pred záplavami, stabilita pobrežia, podpora biodiverzity či prirodzené fungovanie riečnych systémov sa do bežných účtov často nezmestia, hoci pre spoločnosť majú zásadný význam.

Ťažba, ochrana a otázka zodpovednosti

UNEP upozorňuje aj na to, že približne polovica spoločností ťažiacich piesok z mora pôsobí v morských chránených územiach a že tieto aktivity predstavujú asi 15 % objemu vyťaženého piesku. To podľa správy naznačuje napätie medzi krátkodobým ekonomickým využitím a dlhodobou ochranou prírody.

V širšom kontexte je to typický problém pri využívaní prírodných zdrojov: ak sa ťažba riadi len okamžitým dopytom, môže sa oslabiť odolnosť pobreží, riek aj ekosystémov. Preto správa odporúča väčšiu transparentnosť v dodávateľských reťazcoch a silnejšie pravidlá dohľadu.

Čo navrhuje OSN a čo zostáva otvorené

Správa odporúča, aby štáty piesok uznali ako strategický národný majetok, vytvorili jeho inventúry a plánovali jeho využívanie v dlhších časových horizontoch. Hovorí aj o potrebe väčšej cirkularity, teda recyklácie stavebných materiálov, najmä v oblastiach postihnutých konfliktmi a prírodnými katastrofami.

Ďalším bodom je zapojenie rizík spojených s biodiverzitou a sociálnymi dopadmi do finančného rozhodovania. Zároveň však zostáva otvorené, ako rýchlo sa tieto odporúčania podarí preniesť do praxe. Správa sama naznačuje, že najťažšie merateľné hodnoty môžu byť práve tie, ktoré dlhodobo udržiavajú prírodu aj ľudské spoločnosti.

V tom je jadro problému: piesok nie je len lacná surovina pre stavby. Je to zdroj, ktorý drží pokope infraštruktúru, pobrežia aj ekosystémy. A práve preto sa o ňom podľa UNEP musí začať rozhodovať inak než doteraz.


Zdroj: Eos

Pôvodný článok: https://eos.org/research-and-developments/sand-demand-outpaces-sustainable-extraction


Môže sa Vám ešte páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *