Invazívne ryby ohnivé dosiahli najväčšie brazílske koraly. Miestni rybári sa bránia
Keď sa pred desaťročiami začali ohnivé ryby šíriť pozdĺž atlantického pobrežia Spojených štátov, málokto tušil, že sa raz dostanú až k najväčšiemu koralovému systému južného Atlantiku. Pôvodne žili v Indo-Pacifiku a Červenom mori, no v novom prostredí nemajú prirodzených predátorov. Teraz ich potvrdili pri brazílskych útesoch Abrolhos, kde sa miestni rybári snažia ich postup spomaliť.
Invasive lionfish reach Brazil’s largest coral reefs. Local fishers fight back.
Zdroj: https://news.mongabay.com/short-article/2026/10/invasive-lionfish-reach-brazils-largest-coral-reefs-local-fishers-fight-back
Ryby ohnivé (Pterois volitans) sú v posledných týždňoch pri pobreží Porto Seguro v severovýchodnej Brazílii predmetom cieleného odchytu. Rybári tam ulovili najmenej 440 kusov. Miestna samospráva im za odchyt zaplatila, aby tak zabrzdila rýchle šírenie druhu, ktorý môže zdecimovať pôvodné populácie rýb. Informoval o tom server Mongabay Brasil, autorkou textu je Mariana Martins.
Tieto ryby sa už predtým výrazne podpísali pod poškodenie koralových ekosystémov v severnom Atlantiku vrátane Karibiku. Teraz sa podľa dostupných správ objavili aj na útesoch Abrolhos – najväčšom a druhovne najbohatšom útesovom systéme južného Atlantiku. Podľa biológa Carlosa Hackradta, koordinátora Laboratória morskej ekológie a ochrany na Federálnej univerzite v južnej Bahíi, je hlavným problémom to, že ryby ohnivé sa živia mláďatami komerčne lovených druhov. „Tým sa populácie rýb vyčerpávajú,“ povedal pre Mongabay. „Má to vážne dôsledky pre ekosystém, ovplyvňuje to ekonomiku rybolovu a poškodzuje turizmus na degradovaných útesoch.“
Abrolhos je výnimočný nielen svojou rozlohou. Nachádzajú sa tam koralové útvary v tvare hríbov, miestne známe ako chapeirões. Útesový systém podporuje najmenej 90 druhov koralov a 266 druhov rýb. Medzi nimi aj kriticky ohrozeného goliáša (Epinephelus itajara) a ohrozeného papagájnika modrého (Scarus coeruleus), ktoré sú v Brazílii vedené na národných zoznamoch ohrozených druhov. Abrolhos je zároveň hlavným miestom rozmnožovania a výchovy mláďat vráskavcov dlhokrkých (Megaptera novaeangliae) v západnom južnom Atlantiku.
Prítomnosť rýb ohnivých na útesoch je potvrdená, no rozsah ich šírenia zatiaľ nikto presne nezmeral. Podľa Hackradta sa tak stalo len nedávno a situácia si vyžaduje ďalšie pozorovanie.
Prečo sú ryby ohnivé také nebezpečné
Ryby ohnivé sú v pôvodnom prostredí Indo-Pacifiku a Červeného mora súčasťou vyváženého ekosystému, kde ich počty držia na uzde predátori a konkurencia.
V novom prostredí však väčšinou nemajú prirodzeného nepriateľa, ktorý by ich populáciu reguloval. Na rozdiel od mnohých iných inváznych druhov sa neživia riasami ani planktonom, ale aktívne lovia menšie ryby. Keďže ide o pomerne efektívnych predátorov, dokážu výrazne znížiť počty mláďat miestnych druhov skôr, než tieto ryby stihnú dospieť a rozmnožiť sa.
Vedci preto upozorňujú, že nejde len o problém jedného druhu. Útesový ekosystém funguje ako prepojená sieť, v ktorej má každá ryba svoju úlohu – od spásania rias až po udržiavanie rovnováhy medzi druhmi. Ak sa z tejto siete vytrhne veľké množstvo mláďat, môže to spustiť reťazovú reakciu. Miestne populácie sa oslabia, čo sa postupne prejaví aj na komerčnom rybolove a na stave koralov, ktoré sú už aj tak vystavené tlaku otepľovania a znečistenia.
Ako funguje odchyt za odmenu
Brazílsky prístup, pri ktorom samospráva platí rybárom za odchyt invázneho druhu, nie je ojedinelý.
Podobné programy sa používali v Karibiku, kde sa ryby ohnivé lovia pomocou harpún alebo špeciálnych pascí. Cieľom je znížiť početnosť druhu na miestach, kde sa ešte dá situácia zvrátiť, alebo aspoň spomaliť jeho šírenie do nových oblastí. Odmena má zabezpečiť, aby sa rybári snažili o aktívny lov aj napriek tomu, že ryba ohnivá nie je tradičný komerčný druh.
Tento postup má svoje limity a riziká. Ak sa odchyt zastaví, populácia sa môže opäť rýchlo rozrásť, pretože ryby ohnivé majú vysoký reprodukčný potenciál. Pri love hrozí aj vedľajší odchyt iných druhov alebo poškodenie krehkých koralov. Praktické využitie takejto stratégie je preto najúčinnejšie v kombinácii s dlhodobým monitorovaním a s ochranou miest, kde sa ryby ešte nestihli usadiť. Pre miestnych rybárov to zároveň znamená aspoň čiastočnú kompenzáciu za to, že ich tradičné úlovky ubúdajú.
Význam pre vedu a spoločnosť
Objavenie rýb ohnivých na útesoch Abrolhos je dôležité nielen pre biológov, ale aj pre ľudí, ktorí na útesoch závisia.
Ak sa invázny druh usadí v oblasti, ktorá je hniezdiskom vráskavcov a domovom kriticky ohrozených druhov rýb, môže to mať dlhodobé hospodárske a ekologické dôsledky. Rybolov a turizmus sú v regióne prepojené – zdravé útesy priťahujú návštevníkov aj ryby, ktoré sú zdrojom obživy.
Z vedeckého hľadiska je dôležité presne zmerať, ako ďaleko sa ryby ohnivé na Abrolhos rozšírili a aký vplyv majú na miestne populácie. Bez týchto údajov sa nedá vyhodnotiť, či je odchyt za odmenu účinný, alebo či ide len o dočasné riešenie. Zatiaľ nie je jasné, ako presne sa situácia vyvinie. Potvrdená je prítomnosť druhu, nie rozsah jeho vplyvu. Práve preto zostáva ďalší výskum nevyhnutný – nielen pre ochranu útesov Abrolhos, ale aj pre pochopenie toho, ako sa invázne druhy správajú v novom prostredí.
Zdroj: Mongabay Conservation News
Pôvodný článok: https://news.mongabay.com/short-article/2026/10/invasive-lionfish-reach-brazils-largest-coral-reefs-local-fishers-fight-back


