Model ukazuje, že rašeliniská blanket bog môžu rásť aj mimo priaznivého klimatického pásma

Model DigiBog naznačuje, že skúmané blanket bog rašelinisko môže ukladať ďalšiu rašelinu až do roku 2100 vo všetkých hodnotených klimatických scenároch, hoci leží na okraji budúceho vhodného klimatického pásma. Zároveň ukazuje, že rast rašeliny nemusí byť najvýraznejší v najmokrejších častiach územia, ale aj na relatívne suchších a strmších svahoch. To mení doterajšiu predstavu, podľa ktorej mali mať pri ďalšom vývoji výhodu najmä najvlhkejšie zóny rašelinísk.

Model of Complex Blanket Bog Improves Prediction of Peat Expansion.

Zdroj: https://eos.org/editor-highlights/model-of-complex-blanket-bog-improves-prediction-of-peat-expansion

Zhrnutie vychádza z Editors’ Highlights časopisu Water Resources Research, ktoré upozorňuje na prácu tímu Baird a kolegov. Autori použili procesný model DigiBog na území s veľmi zložitým reliéfom. Práve takýto terén je pre blanket peatlands dôležitý, pretože konkávne a konvexné svahy či depresie výrazne ovplyvňujú pohyb a zadržiavanie vody. Model v takomto prostredí presne predpovedal hrúbku rašeliny, čo predstavuje podstatný posun pri modelovaní rašelinísk v členitom teréne.

Dôležité je aj to, čo z modelu vyšlo pre budúcnosť. Nedávne výskumy podľa zdroja ukázali, že klimatický priestor vhodný pre blanket bog sa zmenšuje. Otázne však zostávalo, čo sa stane s existujúcimi rašeliniskami, keď sa ocitnú mimo tohto bioklimatického rámca. Výsledky naznačujú, že aspoň na skúmanom mieste sa akumulácia rašeliny nekončí ani v takých podmienkach. Najväčší nárast model predpovedá pri strednom scenári Representative Concentration Pathway, teda RCP 4.5.

To má praktický význam aj mimo samotnej geomorfológie rašelinísk. Rašelina je zásobárňou uhlíka, a preto je dôležité vedieť nielen to, kde sa dnes rašeliniská nachádzajú, ale aj ako sa budú meniť ich zásoby v rôznych častiach krajiny. Jednoduchý bioklimatický pohľad totiž nemusí stačiť. Ak sa totiž priestorovo mení rýchlosť akumulácie rašeliny, mení sa aj predstava o tom, kde môže rašelinisko dlhšie fungovať ako úložisko uhlíka.

Zdroj zároveň pripomína, že hrúbka rašeliny s mokrosťou súvisí pomerne výrazne až silno. Neplatí však, že samotná mokrosť vysvetlí všetko. Niektoré veľmi vlhké časti majú len plytkú vrstvu rašeliny. Práve tu sa ukazuje rozdiel medzi jednoduchým pravidlom a zložitejším fungovaním krajiny. Výsledky podľa editorského súhrnu spochybňujú Winterovu predstavu „čím mokrejšie, tým lepšie“, aspoň v jej jednoduchšej podobe.

Autori ponúkajú možné vysvetlenie: samotné rašeliniská môžu do istej miery pretvárať mokrosť krajiny, v ktorej rastú. Inými slovami, nejde len o pasívnu reakciu na vodné pomery. Rašelinisko môže byť súčasťou procesu, ktorý tieto pomery spätne mení. To je dôležité najmä pri miestach s pestrou topografiou, kde voda neobieha krajinou rovnomerne.

Celkový záver editorského textu je jasný. Ak chceme odhadovať budúcnosť rašelinísk a ich uhlíkových zásob, procesné ekohydrologické modely sú užitočnejšie než jednoduché bioklimatické modely. Lepšie totiž zachytia nielen mieru akumulácie, ale aj to, kde sa v priestore odohráva.

Čo sú blanket bog a prečo sa sledujú

Blanket bog je typ rašeliniska, ktorý vo vhodných podmienkach pokrýva väčšie plochy krajiny ako „prikrývka“. Takéto ekosystémy závisia od dlhodobo vysokej vlhkosti a od jemnej rovnováhy medzi prísunom vody, rozkladom organickej hmoty a rastom vegetácie. V širšom vedeckom kontexte sú dôležité preto, že viažu uhlík na dlhé obdobia a zároveň citlivo reagujú na zmeny klímy a vodného režimu.

Snímka zobrazuje: Model of Complex Blanket Bog Improves Prediction of Peat Expansion.

Zdroj: https://eos.org/editor-highlights/model-of-complex-blanket-bog-improves-prediction-of-peat-expansion

Práve preto nestačí sledovať len priemernú teplotu alebo zrážky. Rozhoduje aj to, ako voda v krajine priteká, odteká a kde sa zadržiava. V členitom teréne sa tieto podmienky menia aj na veľmi krátke vzdialenosti.

Prečo zložitý terén mení výsledok

Zdroj upozorňuje, že skúmané miesto obsahuje mnohé topografické prvky typické pre blanket peatlands. Patria sem preliačiny, vypuklé aj vyduté svahy a ďalšie nerovnosti, ktoré menia pohyb vody. Takéto rozdiely potom ovplyvňujú, kde sa rašelina hromadí rýchlejšie a kde pomalšie.

Snímka zobrazuje: Over a dark blue-green square appear the words Special Report: The State of the Science 1 Year On.

Zdroj: https://eos.org/editor-highlights/model-of-complex-blanket-bog-improves-prediction-of-peat-expansion

Všeobecne platí, že v jednoduchom modeli by sa dalo čakať najviac akumulácie tam, kde je najmokrejšie. Lenže realita v zložitom reliéfe býva menej priamočiara. Ak voda tečie a zadržiava sa rôzne v závislosti od tvaru svahu či polohy v povodí, výsledný obraz hrúbky rašeliny môže byť mozaikovitý.

Čo priniesol model DigiBog

DigiBog je podľa zdroja procesný model. To znamená, že sa nesnaží len štatisticky priradiť výskyt rašeliny ku klíme, ale pracuje s mechanizmami, ktoré ovplyvňujú vývoj rašeliniska. V tomto prípade sa osvedčil tým, že presne predpovedal hrúbku rašeliny aj v území s veľmi komplikovanou topografiou.

Takýto prístup je cenný najmä vtedy, keď vývoj ekosystému neurčuje jediný faktor. Pri rašeliniskách ide o kombináciu mokrosti, polohy v hydrologickej krajine a spätnej väzby medzi samotným rašeliniskom a prostredím. Editorské zhrnutie preto vyzdvihuje procesné ekohydrologické modely ako lepší nástroj na hodnotenie budúceho uhlíka v rašeliniskách.

Prečo výsledok odporuje jednoduchému pravidlu o mokrosti

Dlhšie sa predpokladalo, že mokrejšie časti budú pre udržanie a rast rašeliny priaznivejšie. Aj zdroj pripúšťa, že medzi mokrosťou a hrúbkou rašeliny existuje stredne silná až silná súvislosť. To však ešte neznamená, že ide o jediné rozhodujúce pravidlo.

Baird a kolegovia podľa editorského súhrnu ukázali, že väčšia nedávna aj budúca akumulácia sa odohráva mimo paniev, teda ďalej od najvlhkejších zón. Tento výsledok je v rozpore s jednoduchým výkladom Winterovej tézy „wetter is better“. Jedným z možných vysvetlení je, že rašeliniská samy ovplyvňujú mokrosť krajiny a nevystupujú len ako pasívny príjemca klimatických a hydrologických podmienok.

Čo zostáva otvorené a čo z toho vyplýva

Zdroj hovorí o jednom modelovanom mieste na okraji budúceho klimatického pásma pre blanket bog a zhrňuje výsledky konkrétnej štúdie. To znamená, že pri prenose záverov na iné lokality je potrebná opatrnosť. Už samotný text však naznačuje širšie poučenie: budúcnosť rašelinísk nemožno spoľahlivo odhadnúť iba podľa toho, či sa daná oblasť zmestí do zjednodušeného klimatického obalu.

Pre ďalší výskum je podstatné sledovať priestorové rozdiely v rámci jedného rašeliniska a lepšie rozumieť spätnej väzbe medzi reliéfom, vodou a rastom rašeliny. Z pohľadu ochrany prírody aj uhlíkovej bilancie je dôležité vedieť, ktoré časti krajiny si udržia schopnosť akumulovať rašelinu aj v meniacich sa podmienkach a ktoré budú zraniteľnejšie.

Zdroj: Eos

Pôvodný článok: https://eos.org/editor-highlights/model-of-complex-blanket-bog-improves-prediction-of-peat-expansion