Rímska „fľaša“ pre dieťa: v hrobe v Anglicku našli pohár, ktorý mal sprevádzať dušu na ceste do podsvetia
Pred takmer dvoma tisícročiami pochovali v juhozápadnom Anglicku dieťa vo veku dvoch až troch rokov. Do hrobu mu pozostalí vložili smaltovanú figúrku kohúta z medi a takzvanú tettinu – keramickú nádobku s náustkom, ktorá pripomína dnešný detský pohárik. Kým figúrku kohúta zreštaurovali a vystavili krátko po objavení, črepy tettiny zostali dlhé roky v depozite. Až nedávno ich odborníci zložili a tento mesiac sa pohár prvýkrát predstavil verejnosti v múzeu Corinium v Cirencesteri, a to spolu s kohútom v jednej špeciálnej vitríne.
Mourners Placed an Ancient Sippy Cup in a Roman Toddler’s Grave. It May Have Been Meant to Sustain the Child on the Journey to the Afterlife.
Zdroj: https://www.smithsonianmag.com/smart-news/mourners-laced-an-ancient-sippy-cup-in-a-roman-toddlers-grave-it-may-have-been-meant-to-sustain-the-child-on-the-journey-to-the-afterlife-180989673
Hrob objavili v roku 2011 archeológovia z organizácie Cotswold Archaeology počas niekoľkoročného výskumu veľkého rímskeho pohrebiska v dnešnom meste Cirencester. Nekropola obsahovala 118 kostrových a osem žiarových pohrebov, no detský hrob ležal tesne za jej múrmi. Podľa Emmy Stuartovej, riaditeľky miestneho Corinium Museum, bola detská úmrtnosť v rímskom období vyššia ako dnes. Tettina bola podľa nej „pravdepodobne priložená k pochovanému telu, aby poskytla výživu duši dieťaťa na jej ceste do podsvetia“.
Múzeum Corinium stojí na mieste, kde kedysi ležalo rímske mesto Corinium. To vzniklo v prvom storočí krátko po tom, čo cisár Claudius v roku 43 n. l. vtrhol do Británie, a postupne sa stalo druhým najväčším mestom rímskej provincie Britannia. Rozprestieralo sa na 240 akroch a obopínala ho takmer dvojmíľová hradba. Väčšie bolo len Londinium, dnešný Londýn. Práve v tomto prostredí – v meste, ktoré bolo administratívnym a obchodným centrom – našli aj detský hrob s neobvyklou výbavou.
Tettina, ktorej názov pochádza z talianskeho slova pre „prsník“, je v podstate rímska detská fľaša. Ako v blogovom príspevku píše James Harris, kurátor zbierok Corinium Museum, ide o okrúhly keramický predmet s malým otvorom na vrchu a náustkom na boku. V Británii sa doteraz našlo približne 120 takýchto nádob. Niektoré objavili na vojenských lokalitách, čo naznačuje, že sa mohli používať aj na kŕmenie zranených vojakov. V iných vedci identifikovali chemické stopy živočíšneho mlieka – to podporuje predstavu, že matky ich používali pri odstavovaní detí od dojčenia alebo namiesto materského mlieka.
Kým tettina mala zabezpečiť, aby dieťa na ceste do posmrtného života nehladovalo, figúrka kohúta niesla vlastnú symboliku. Starí Rimania spájali kohúta s bohom Merkúrom, ktorý mal okrem iného za úlohu sprevádzať duše do podsvetia. „Rodičia umiestnili kohúta, zástupcu boha Merkúra, aby zakikiríkal cestu do podsvetia a duch dieťaťa sa na ceste nestratil,“ vysvetľuje Emma Stuartová. „Je to smutný a dojímavý príbeh, no zároveň je v ňom veľa starostlivosti a obáv.“
Archeológ Neil Holbrook už v roku 2013 pre BBC povedal, že dať do hrobu dvoj- alebo trojročného dieťaťa tettinu a kohúta nebolo bežné. „Rozhodne to nebola maličkosť, ktorú by človek urobil len tak. Svedčí to o veľmi zámožnej a významnej rodine a o láske rodičov k mŕtvemu dieťaťu,“ uviedol. Jess Yarrowová, riaditeľka festivalu Cirencester History Festival, dodáva, že opätovné spojenie kohúta s reštaurovanou tettinou po takom dlhom čase je výnimočné a dojímavé. „Spája nás priamo s ľuďmi, ktorí po týchto uliciach chodili pred dvoma tisícročiami,“ povedala.
Po vykopaní zostala tettina v depozite rozbitá na kúsky. Až keď občianske združenie Friends of Corinium Museum vyzbieralo peniaze, mohla sa zreštaurovať. Podobne ako mnohé iné predmety z rímskych hrobov aj táto nádobka a figúrka kohúta odhaľujú nielen dobové predstavy o posmrtnom živote, ale aj spoločenské postavenie rodiny. Deti v rímskom svete patrili medzi najzraniteľnejších členov spoločnosti – a práve ich hroby často prezrádzajú, akú hodnotu im rodičia pripisovali. Pre archeológov sú tieto predmety dôležitým zdrojom informácií o každodennom živote, viere a sociálnych rozdieloch v provincii Britannia.
Historický kontext: od faraónov k rímskej provincii
Corinium, dnešný Cirencester, bolo jedným z najvýznamnejších miest rímskej Británie.
Vzniklo v prvom storočí po Claudiovom vpáde v roku 43 n. l. a rýchlo sa rozrástlo na druhé najväčšie mesto provincie. Jeho rozloha 240 akrov a dvojmíľový múr svedčia o hospodárskom a strategickom význame. Rímska ríša sa pritom rozprestierala od Británie po Egypt a miestne zvyky sa často prelínali s pôvodnými tradíciami. V Cirencesteri sa našlo veľké pohrebisko s 118 kostrovými a ôsmimi žiarovými hrobmi. Detský hrob ležiaci tesne za múrmi pohrebiska naznačuje, že rodina mohla mať výnimočné postavenie alebo že pochovávanie detí sa riadilo odlišnými pravidlami. Táto archeologická lokalita je dôležitá aj preto, že ukazuje, ako sa rímske zvyky a predstavy o posmrtnom živote udomácnili v novom prostredí.
Alternatívne vysvetlenia: koho vlastne pochovali?
Hoci archeológovia hovoria o dieťati vo veku dvoch až troch rokov, presné pohlavie ani totožnosť sa nepodarilo určiť.
Výbava hrobu – tettina a kohút – sa interpretuje ako prejav rodičovskej lásky a viery v posmrtný život, no pripúšťa sa aj iné vysvetlenie. Nádobka mohla byť obľúbenou hračkou dieťaťa alebo predmetom, ktorý mal v hrobe praktickú funkciu pri samotnom obrade. Kohút zase nemusel byť len symbolom Merkúra; v rímskom svete mohol zastupovať aj ochranný amulet proti zlým silám. Bez ďalších nálezov v okolí alebo analýzy DNA zostáva presný význam predmetov do istej miery otvorený. Archeológovia preto pri interpretácii postupujú opatrne a opierajú sa o podobné nálezy z iných častí rímskej ríše.
Ako funguje datovanie a čítanie starovekých textov
Hrob s tettinou a kohútom bol datovaný do druhého storočia n.
l. Archeológovia pri takomto zaradení vychádzajú z typológie predmetov – tvaru a výzdoby keramiky, spracovania kovov alebo spôsobu uloženia tela. Pri presnejšom datovaní môžu pomôcť aj rádiouhlíkové analýzy, ak sa nájdu vhodné organické zvyšky. Rímske písomné pramene, napríklad lekárske texty, zase prezrádzajú, ako sa v staroveku pristupovalo k dojčatám a malým deťom. Podľa nich sa odporúčalo kŕmiť deti výlučne materským mliekom, kým nezačali rásť zuby. Tettina zapadá do tohto obrazu – jej náustok a malý objem naznačujú, že mohla slúžiť na podávanie tekutej stravy. Chemické rozbory iných podobných nádob objavili stopy živočíšneho mlieka, čo podporuje predstavu o ich praktickom využití pri výžive detí.
Prečo je výskum detských hrobov dôležitý
Detské hroby sú pre archeológov vzácne a výpovedné.
Vysoká detská úmrtnosť v rímskom období znamenala, že rodičia často pochovávali svoje deti. Spôsob, akým tak robili, odráža nielen smútok, ale aj sociálne a majetkové pomery. Bohatšie rodiny mohli do hrobu vložiť drahšie predmety, akými boli smaltovaná figúrka kohúta alebo keramická tettina. Pre historikov je to dôkaz o každodennom živote, vierouke a hodnotách, ktoré sa v písomných prameňoch často nespomínajú. Výskum takýchto nálezov pomáha doplniť mozaiku rímskej spoločnosti, v ktorej sa prelínali praktické potreby s duchovnými predstavami.
Súvislosti a čo ešte len preskúmame
Tettina z Cirencesteru nie je ojedinelým nálezom – v Británii sa našlo približne 120 podobných nádob. Niektoré pochádzajú z vojenských lokalít, iné z civilného prostredia. Archeológovia preto zvažujú, či sa tieto predmety používali výlučne na kŕmenie detí, alebo aj na podávanie liekov či výživy dospelým. V prípade kohúta sa zas diskutuje o tom, nakoľko bol jeho výber viazaný na konkrétne božstvo alebo na rodinnú tradíciu. Ďalšie analýzy môžu objasniť, odkiaľ keramika pochádza a či bola vyrobená priamo v Coriniu. Každý nový nález z tohto pohrebiska tak dopĺňa obraz o tom, ako sa deti v rímskej Británii lúčili so svetom a čo si ich blízki mysleli o ceste, ktorá ich čakala.
Pre spoločnosť je tento príbeh pripomienkou, že pamiatky nie sú len kamene a črepy. Sú to hlasy dávnych ľudí – a niekedy aj tých najmenších, ktorí po sebe nezanechali nič okrem predmetov vložených do hrobu. Výskum a reštaurovanie takýchto nálezov umožňuje, aby sa tieto hlasy ozvali aj po dvoch tisícročiach.
Zdroj: Smithsonian Magazine Latest


