Vikingovia neboli len krvilační bojovníci s rohatými či okrídlenými prilbami. Historické pramene, archeologické nálezy aj novšie DNA výskumy ukazujú, že mnohé predstavy o nich vznikli až oveľa neskôr a realitu vikingského sveta skreslili.
7 myths about the Vikings that are (almost) totally false.
Populárny obraz Vikingov dlho formovalo najmä umenie a literatúra 19. storočia. Raz sa objavovali ako romantickí hrdinovia, inokedy ako exotickí barbari. Práve odtiaľ pochádza viacero predstáv, ktoré sa dodnes držia v filmoch, seriáloch aj bežnej predstave verejnosti.
Jedným z najznámejších omylov je prilba s krídlami alebo rohmi. Myšlienka okrídlených prilieb sa spája s nemeckým výtvarníkom Carl Emil Doepler, ktorý takto zobrazil germánskych bohov vrátane Wotana (Odina) v kostýmoch pre Wagnerov operný cyklus Der Ring des Nibelungen. Keďže Wagner čerpal z germánskej mytológie, predstava sa neskôr preniesla aj na severanov spájaných s Vikingami. Rohaté prilby zase rozšírili maľby z 19. storočia a neskôr Hollywood. Nálezy obradných prilieb s rohmi z Dánska síce existujú, no pochádzajú približne z roku 900 pred n. l., teda z obdobia o viac než tisíc rokov staršieho než vek Vikingov.
Podobne neistý je aj slávny „krvavý orol“. Stredoveké škandinávske texty opisujú popravu, pri ktorej mali odsúdencovi oddeliť rebrá od chrbtice a vytiahnuť pľúca tak, aby pripomínali krídla. Ságy uvádzajú zdanlivo dva príklady takéhoto trestu. Odborníci sa však prikláňajú k tomu, že mohlo ísť skôr o dramatické literárne zveličenie než o skutočnú prax. Archeológia zatiaľ neposkytla dôkaz, že sa niečo také naozaj vykonávalo.
Neplatí ani to, že všetci Vikingovia boli predovšetkým nájazdníci. Mnohí nimi bezpochyby boli, no zároveň išlo o obchodníkov a moreplavcov, ktorí sa pohybovali na mimoriadne veľkých vzdialenostiach. Arabské strieborné mince dokazujú obchodné kontakty od Byzancie po Britské ostrovy. Osada L’Anse aux Meadows v Newfoundlande zasa ukazuje, že Vikingovia sa dostali do častí Ameriky okolo roku 1000 n. l., teda takmer o päť storočí skôr než Krištof Kolumbus. Obchodovali napríklad s kožušinami, mrožovinou a jantárom a časť historikov dnes zdôrazňuje, že hospodárske a kultúrne dôvody ich expanzie mohli byť rovnako dôležité ako lúpežné výpravy a obchod s otrokmi.
Prehnaná je aj predstava, že Vikingovia boli násilnejší než všetci ich susedia. Ich nájazdy, napríklad útok na Lindisfarne v roku 793, im priniesli povesť mimoriadne brutálnych útočníkov. Žili však v období, keď bolo násilie bežnou súčasťou politiky aj vojny v celej ranostredovekej Európe. Podľa zdroja neexistujú dôkazy, že by boli násilnejší než iné spoločnosti tej doby. Predstava výnimočnej vikingskej krutosti môže byť skôr produktom viktoriánskeho pohľadu na minulosť.
Mýtus platí aj pri vzhľade. Nie všetci Vikingovia boli vysokí, blond a modrookí „severania“. Novšie DNA štúdie naznačujú miešanie škandinávskeho obyvateľstva s južnými Európanmi, Slovanmi aj niektorými Saamami. Vikingovia boli skôr kultúrnou než etnickou skupinou. Cestovali do vzdialených oblastí vrátane Byzancie či islamského sveta, a preto nie je prekvapivé, že medzi nimi existovala rozmanitosť pôvodu aj vzhľadu. DNA z hrobov vikingských bojovníkov navyše naznačuje, že niektorí mali tmavé vlasy a rozličné črty tváre.
Nezodpovedá realite ani obraz špinavého a zapáchajúceho bojovníka. Nálezy z hrobov ukazujú, že Vikingovia dbali na osobnú úpravu. Archeológovia nachádzajú hrebene, pinzety aj nástroje na čistenie uší, úlomky misiek zase naznačujú používanie mydla. V čase, keď pravidelné kúpanie nebolo bežné, to pôsobilo nápadne. Arabský cestovateľ Ahmad ibn Fadlan si v roku 921 všimol, že Vikingovia v oblasti stredovekej Rusi sa umývali každý deň, čo pokladal za zvláštne.
Otáznik visí aj nad predstavou, že prijatie kresťanstva Vikingov skrotilo. Niekedy sa tvrdí, že šírenie kresťanstva po vikingskom svete znížilo ich sklon k násiliu, no podľa zdroja môže ísť len o kresťanskú propagandu. Vikingovia boli na začiatku svojej éry pohania a v 10. storočí sa Harald Bluetooth chválil tým, že obrátil Dánsko na kresťanstvo. Dôkazy však nenaznačujú, že by násilie po prijatí kresťanstva ustúpilo. Aj masové hroby spojené s kresťanskými Vikingami svedčia o tom, že brutalita pokračovala.
V praxi to znamená jednoduchú vec: ak chceme Vikingov pochopiť, nestačí pozerať sa na populárne klišé. Archeológia a historické pramene ukazujú spoločnosť, ktorá bola násilná aj obchodnícka, pohyblivá aj kultúrne pestrá, a v mnohom oveľa bežnejšia pre svoju dobu, než naznačuje moderná legenda.
Prečo sa mýty o Vikingoch držia tak dlho
Mýty o Vikingoch sa udržali najmä preto, že sú vizuálne silné a ľahko zapamätateľné. Rohatá prilba či obraz bezohľadného bojovníka fungujú v umení aj na obrazovke lepšie než zložitejšia historická realita. Zdroj pritom ukazuje, že veľká časť týchto predstáv sa výrazne rozšírila až v 19. storočí, keď sa minulosť často pretvárala podľa moderných ideí o hrdinstve, rase a národe.
Snímka zobrazuje: 7 myths about the Vikings that are (almost) totally false.
Takéto obrazy potom začali žiť vlastným životom. Keď sa raz dostali do opery, maľby, románov a neskôr filmu, publikum ich prijalo ako historický fakt. Archeológia pritom často ponúka striedmejší a menej efektný obraz, ktorý sa do populárnej kultúry presadzuje pomalšie.
Čo o Vikingoch prezrádza archeológia
Pri mnohých rozšírených tvrdeniach rozhodujú práve hmotné nálezy. V prípade rohatých prilieb je dôležité, že nálezy s rohmi pochádzajú z oveľa staršieho obdobia, a preto sa nedajú automaticky spájať s vikingským vekom. Rovnako pri „krvavom orlovi“ chýba archeologický dôkaz, ktorý by takúto popravu potvrdil.
Snímka zobrazuje: 7 myths about the Vikings that are (almost) totally false.
Naopak, archeológia veľmi jasne podporuje predstavu Vikingov ako obchodníkov a moreplavcov. Mince, predmety dennej potreby aj vzdialené sídliská dokazujú širokú sieť kontaktov. Všeobecne platí, že archeológia vie korigovať literárne príbehy tým, že ukazuje, čo ľudia skutočne používali, kam cestovali a aké stopy po sebe zanechali.
Vikingovia ako obchodníci, moreplavci a cestovatelia
Jedným z najdôležitejších posunov v pohľade na Vikingov je dôraz na ich mobilitu a obchod. Zdroj pripomína kontakty s Byzanciou, Britskými ostrovmi aj severným Atlantikom. To mení ich obraz z čisto vojenskej hrozby na spoločnosť, ktorá dokázala prepájať vzdialené regióny.
Snímka zobrazuje: 7 myths about the Vikings that are (almost) totally false.
Ako všeobecný historický kontext možno dodať, že práve moreplavba a obchodné spojenia často vysvetľujú, prečo sa vikingský svet rozšíril tak ďaleko. Nájazdy boli len jednou časťou širšieho obrazu. Rovnako dôležité boli výmena tovaru, presuny ľudí a schopnosť pohybovať sa medzi rôznymi kultúrnymi prostrediami.
Rozmanitejší pôvod aj vzhľad, než velí stereotyp
Zdroj výslovne upozorňuje, že Vikingovia netvorili jednotnú „rasu“. To je dôležitá oprava starších predstáv, ktoré z nich robili homogénnu skupinu vysokých blond severanov. Ak ich chápeme ako kultúrnu skupinu, dáva väčší zmysel aj genetická a fyzická rôznorodosť, ktorú naznačujú nové výskumy.
Snímka zobrazuje: An engraving depicting a blood eagle execution.
V širšom zmysle to pripomína, že stredoveký svet nebol uzavretý. Ľudia cestovali, obchodovali, vstupovali do nových spoločenstiev a miešali sa viac, než si moderné stereotypy často pripúšťajú. Vikingský svet je dobrým príkladom toho, ako môžu archeológia a genetika narušiť veľmi odolné predstavy o identite v minulosti.
Čo zostáva neisté a čo si pýta opatrnosť
Pri dejinách Vikingov zostáva viacero tém otvorených. Nie všetko, čo opisujú ságy, možno brať doslova, a nie každý neskorší príbeh stojí na pevnom dôkaze. Práve „krvavý orol“ je príkladom motívu, ktorý je známy, ale z hľadiska dôkazov neistý.
Snímka zobrazuje: A man with a Viking-themed stall at a market.
Opatrnosť si pýta aj hodnotenie násilia a vplyvu kresťanstva. Zdroj nehovorí, že Vikingovia boli mierumilovní, práve naopak. Len upozorňuje, že neexistuje dôkaz, že by boli výnimočne násilní v porovnaní so svojou dobou, ani že by ich kresťanstvo automaticky zmenilo. To je napokon širšie ponaučenie aj pre čítanie dejín: medzi legendou, ideológiou a dôkazom býva často veľký rozdiel.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
