V pieskoch egyptskej Západnej púšte, v oáze Dakhla, narazili archeológovia na hrobku, ktorá spája dve svety. Hrubá múrna stavba s pyramídovým vrcholom pochádza z rímskej doby, teda z čias, keď Egypt už dávno nebol samostatným kráľovstvom faraónov. Vo vnútri, do južnej steny vložená, čakala kamenná stéla s devätnástimi veršami v starogréčtine. Tie verše nie sú záznamom majetku ani zoznamom titulov. Sú rozlúčkou. Muž menom Pisechtes, možno sudca, bol pochovaný spolu s manželkou a jeho syn Sarapion sa v závere básne obracia priamo na otca: „Počúvaj, otec!“ Podľa klasicistu Angela Chaniotisa z Inštitútu pre pokročilé štúdium v New Jersey Sarapion žiada otca, aby prijal obetné úlitby a dary od plačúcich detí. Elegia je podľa Chaniotisa „vysoko literárna a originálna epigram“, a to aj vďaka diakritickým znamienkam, ktoré svedčia o vzdelanosti autora. Nález ohlásila egyptská Najvyššia rada pre pamiatky. Hrobku objavili počas výskumov na nekropole Bir al-Šaghala, ktorá od roku 2002 odkrýva pohrebisko elity starovekého hlavného mesta oázy, Mothis. Okrem stély našli výskumníci pieskovcový obetný stôl, nádobu na očistu, keramiku a bronzovú mincu s podobizňou rímskeho cisára Konštantína. Vstup do hrobky vedie po štrnástich schodoch. Kamenný portál zdobia hieroglyfy, krídelný slnečný kotúč, dve kobry a vyrezávaný zväzok trstiny. Nad dverami je scéna zo siedmej hodiny Amduatu, novoríšskeho textu o ceste boha Ra podsvetím, kde sa slnečný boh stretáva s hadom Apophisom, stelesnením chaosu. Podľa vyhlásenia ministerstva turizmu a pamiatok ide o prvý takýto výjav nájdený v Bir al-Šaghala. Vnútri stojí sieň s čiastočne zrútenou klenbou vedľa dvoch pohrebných komôr z nepálenej tehly, nad ktorými sa týči pyramídový nadstavec. Práve ten patrí k architektonickému rukopisu lokality. Ako pripomína článok z roku 2020 v časopise Varia, hrobky na tomto pohrebisku majú spravidla tri stále prvky: otvorené nádvorie, prízemie s klenutými miestnosťami a druhé poschodie s pyramídou a kaplnkou. Takýto pôdorys sa inde v rímskom Egypte objavuje len zriedka. Hrobka mohla byť po Pisechtovej smrti znovu použitá. Horná časť nesie neskoršiu kaplnku so štyrmi stĺpmi, ktorá podľa vyhlásenia pochádza z mladšieho obdobia. Nález tak nehovorí len o jednej rodine, ale o prostredí, v ktorom sa miešali egyptské, grécke a rímske vplyvy. Oáza Dakhla prežívala najväčší rozmach práve pod rímskou nadvládou. „Prvé až tretie storočie znamenalo v Dakhle aktivitu v nebývalom rozsahu,“ povedal pre Art Newspaper archeológ Colin Hope z Monash University. „Vo štvrtom storočí záujem možno opadol, ale stále tu bolo veľa lokalít.“ Objav je preto dôležitý nielen preto, že prináša nové verše, ale aj preto, že ukazuje, ako sa v odľahlej oáze udržiavala vzdelaná literárna kultúra ešte v neskorej antike. Zatiaľ nie je jasné, kto bol autorom básne, či Pisechtes skutočne pôsobil ako sudca, ani prečo bola hrobka neskôr prestavaná. Práve tieto otázky robia z nálezu živý podnet na ďalší výskum. Staroveké texty z egyptských oáz totiž nebývajú len správami o minulosti. Sú svedectvom o tom, ako si ľudia aj v nehostinnom prostredí dokázali zachovať vzdelanie, jemnosť a úctu k mŕtvym.
Po období Nového kráľovstva, keď krajina postavila väčšinu známych chrámov a hrobiek, sa moc presunula k helenistickým vládcom. Po smrti Kleopatry v roku 30 pred Kristom sa Egypt stal rímskou provinciou. Rímski cisári sa v Egypte nechávali zobrazovať ako faraóni, no úradným jazykom sa postupne stávala gréčtina. Práve preto je nápis na stéle v starogréčtine prirodzeným dôsledkom tejto doby. Oáza Dakhla ležala ďaleko od veľkých centier, a predsa bola súčasťou tohto sveta. Nález hrobky s gréckou poéziou a egyptskými ochrannými znakmi je preto typickým príkladom kultúrneho prelínania, ktoré sa v rímskom Egypte odohrávalo aj na periférii.
Alternatívne vysvetlenia: koho vlastne pochovali?
O Pisechtovi vieme len toľko, koľko prezrádza báseň a hrobová výbava.
Mohol byť sudcom, ako naznačuje jedna z interpretácií, no mohol zastávať aj inú verejnú funkciu alebo byť váženým občanom bez úradu. Bohatstvo hrobky – pieskovcový stôl, očistná nádoba, keramika a minca s cisárom Konštantínom – ukazuje na človeka s prostriedkami, no nemusí nutne znamenať vysoký úrad. Podobne nie je isté, či hrobku postavili priamo pre neho, alebo či bola neskôr upravená pre ďalších zosnulých. Neskoršia kaplnka nad pohrebnou komorou naznačuje, že miesto si rodina alebo komunita udržiavala aj po jeho smrti. Každé z týchto vysvetlení je možné, no bez ďalších nálezov zostáva otvorené.
Ako funguje datovanie a čítanie starovekých textov
Dátum vzniku básne – neskoré tretie alebo skoré štvrté storočie nášho letopočtu – určili odborníci na základe jazyka, štýlu a kontextu nálezu.
Gréčtina sa v Egypte používala stáročia a vyvíjala sa, preto sa jazyk stély dá porovnať s inými textami z tej istej doby. Diakritické znamienka, teda značky nad písmenami, ktoré pomáhajú správne čítať a zdôrazňovať, sú v tomto prípade dôležitým vodítkom. Svedčia o tom, že pisár mal formálne vzdelanie a chcel, aby sa báseň čítala presne tak, ako ju zložil. Takéto detaily robia text cenným nielen ako literatúru, ale aj ako doklad o tom, ako sa v oáze učilo a tvorilo.
Boli to sídla s vlastnou správou, hospodárstvom a kultúrou. Dakhla zažila najväčší rozmach v prvých troch storočiach nášho letopočtu, keď sa počet obyvateľov aj stavieb zvýšil. Hrobka v Bir al-Šaghala patrí medzi doklady tohto obdobia. Ukazuje, že aj v odľahlom prostredí existovali ľudia, ktorí si mohli dovoliť prepracovanú pohrebnú architektúru a objednať básnickú skladbu. Pre archeológov je to dôkaz, že kultúrny život oázy nebol chudobný ani v čase, keď sa rímska moc v Egypte postupne menila. Pre širšiu verejnosť je to pripomienka, že minulosť nie je len o veľkých menách, ale aj o konkrétnych ľuďoch a ich vzťahoch.
Čo ešte môže výskum v Bir al-Šaghala priniesť
Výskum na nekropole pokračuje od roku 2002 a každá sezóna prináša nové zistenia.
Odborníci sa zatiaľ nevyjadrili, či sa podobné básne alebo stély našli aj v iných hrobkách. Rovnako nie je známe, či Pisechtesova hrobka súvisí s nejakou konkrétnou rodinnou líniou alebo komunitou. Ďalšie nálezy by mohli objasniť, kto básne skladal, ako sa šírili a či išlo o ojedinelý prejav, alebo o bežnejšiu prax. Práve tieto otázky ukazujú, že archeológia nie je uzavretá kniha. Každý nový predmet môže zmeniť to, čo si myslíme o živote v dávnych časoch.
Staroveká báseň zo stély v Bir al-Šaghala nie je len kuriozitou. Pripomína, že aj v časoch, keď sa ríše menili a jazyky miešali, si ľudia našli spôsob, ako dať najavo lásku a úctu. Pre vedu je to doklad o vysokej úrovni vzdelania v oáze Dakhla. Pre spoločnosť je to pripomienka, že pamiatky nie sú len kamene, ale aj hlasy tých, ktorí tu kedysi žili.
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívne
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
